Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
SVÄTÉ LITURGIE
GRÉCKOKATOLÍCKA SVÄTÁ LITURGIA
priamy prenos z pútnického miesta Litmanová
09.08.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
DÔVERUJME JEŽIŠOVMU KRÍŽU
káže dp. Lukáš Uváčik (Mt 8, 1-4)piatok 12. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hravé klavírne hudba)
Čítanie z druhej knihy Kráľov.
V deviatom roku vlády kráľa Sedekiáša v
- (hravé klavírne hudba)
- Čítanie z druhej knihy Kráľov.
- V deviatom roku vlády kráľa Sedekiáša v desiatom
- mesiaci, v desiaty deň mesiaca prišiel
- babylonský kráľ Nabuchodonozor osobne so
- všetkým svojim, svojimi vojakmi proti
- Jeruzalemu. Obkľúčili ho a postavili sa okolo
- neho.
- Mesto bolo uzavreté a obohnané násypom až do
- jedenásteho roku kráľa Sedekiáša.
- V deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste rozmohol hlad
- a nebolo chleba pre ľud krajiny.
- Vtedy boli hradby mesta prelomené a všetci bojovníci
- ušli. V noci vyšli z mesta po ceste, ktorá vedie
- bránou medzi dvojitým múrom smerom ku
- kráľovskej záhrade. Hoci Chaldejcov
- obkľúčovali mesto dookola a išli po ceste,
- čo vedie do Arabii.
- Chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa a chytilo
- ho na Jerichovskej rovine.
- Všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo a opustilo ho.
- Kráľa zajali a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do
- reblík.
- Ten vyniesol nad ním rozsudok.
- Sedekiášových synov zabil pred jeho očami a
- jemu vylúpil oči, spútal ho okovami a
- odviekol ho do Babylonu.
- V piatom mesiaci, v siedmy deň mesiaca, v devätnástom
- roku panovania babylonského kráľa, prišiel do
- Jeruzalema
- Nebuzardán, veliteľ telesnej stráže a
- služobník babylonského kráľa.
- Podpalil Pánov dom, kráľovský palác i všetky
- jeruzalemské domy.
- Všetky domy ľahli popolom.
- Chaldejské vojsko, čo bolo s veliteľom telesnej stráže,
- rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema
- a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, aj
- prebehlíkov, čo prebehli k babylonskému
- kráľovi aj ostatný ľud odviedol
- veliteľ telesnej stráže Nebuzardán do
- zajatia.
- Len chudobný ľud krajiny nechal za vinohradníkov a
- roľníkov. Počuli sme Božie slovo.
- Bohú vďaka.
- Pane, chcem stále pamätať na teba.
- Pane, chcem stále pamätať na teba.
- Na brehu babylonských riek. Tam sme sedávali a plakali,
- keď sme si spomínali na Sion. Na vrby tejto
- krajiny. Vešali sme svoje citary.
- Pane, chcem stále pamätať na teba.
- Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo
- nás trápili, žiadali veselosť. Zaspievajte nám
- nejaké piesne Sionske.
- Pane, chcem stále pamätať na teba.
- Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?
- Keby som Jeruzalem zabudol na teba, nech mi odumrie
- pravica. Pane, chcem stále pamätať
- na teba. Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby
- som nepamätal na teba. Keby som Jeruzalem nepovyššil
- za vrchol svojej radosti.
- Pane, chcem stále pamätať na teba.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
- Aleluja, aleluja.
- (pokračuje v tiche)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- (knijženie do knižnice)
- Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.
- Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel:
- "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť."
- On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď
- čistý."
- A hneď bol očistený od malomocenstva.
- Potom mu Ježiš povedal:
- "Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale
- choď, ukáž sa kňazovi a prinies obetný dar, ako
- predpísal Mojžiš, im na svedectvo."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (jedna osoba klasche)
- (prekážanie)
- Milí bratia a sestry,
- ak by sme sa posunuli v čase
- tak o dva mesiace dopredu,
- už možno opadnú tie vysoké horúčavy, viac
- menej už bude po lete, po letných prázdninách.
- A myslím, že dobrá otázka potom a nielen pre
- žiakov, deti a mladých, ale tak všeobecne by mohla
- byť, že čo pekné
- ste videli počas leta?
- Keď ste niekde boli, cestovali, čo pekné ste
- videli?
- Lebo keď niečo pekné vidíme,
- je to pre nás príležitosť spoznať to cez vnímanie
- zrakom. Vidieť znamená poznávať.
- A keď takto zrakom poznávame nové a
- pekné veci, tak je to pre nás vnútorným
- potešením, že nám to spôsobí vnútornú radosť vidieť
- niečo pekné.
- Iste, toto má aj svoje úskalia, ale teda, že tak
- pozitívne, že vidieť niečo pekné nám môže priniesť
- duchovnú
- radosť.
- A naopak ale platí, že keď niekto zažije a
- vlastne vidí vo svojom živote nejaký strašne bolestný obraz,
- utrpenie, zomieranie, nejakú tragédiu, nešťastie,
- neraz na toho človeka to tak pôsobí, že povie aj po rokoch
- mám ten obraz pred očami a neviem sa toho zbaviť.
- Keď zaspávam, stále to mám pred očami, neviem sa toho pustiť
- a keď si na to spomeniem a vyjaví sa mi to pred očami, pred
- duchovným zrakom, hoci by som chcel na to zabudnúť,
- predsa vyvoláva to vo
- mne úzkosť.
- Bratia, sestry, tento týždeň sme mali peknú slávnosť
- svätého
- Jána Krstiteľa, jeho narodenia,
- ale počas všedných dní v prvých
- čítaniach z kníh Kráľov pri svätých omšiach
- sme spoznávali vlastne také bolestné udalosti,
- postupný zánik
- kráľovstiev v dejinách židovského
- národa. Tento týždeň v pondelok to bolo o severnom
- Izraelskom kráľovstve, ktoré neodolalo,
- neodolalo tlaku Asyrčanov a padlo.
- Bolo zničené aj hlavné mesto Samária.
- Včera vo štvrtok sme zas počúvali o tom
- druhom, južnom judskom kráľovstve,
- na ktoré doliehali Babylončania.
- A počuli sme včera o tom, že boli silnejší
- a že premohli judské kráľovstvo
- a zobrali
- okrem zlatých vecí a pokladov aj ľudí do
- zajatia. Že sa vlastne spustila tá prvá
- vlna toho, čo dejiny označujú ako Babylonske
- zájatie. A že okrem kniežat a
- kráľa odviedli do zajatia najmä bojovníkov, ktorí mohli byť
- užitoční, a potom remeselníkov a umelcov,
- ktorí niečo vedeli a tiež mohli byť pre nich užitoční.
- Ale Jeruzalem
- ešte naďalej fungoval
- a bol tam Babylončanmi dosadený kráľ,
- ktorý dostal meno Sedekijáš.
- Bol to vlastne posledný kráľ. A tak sa dostávame k tomu
- dnešnému čítaniu.
- To, čo sme dnes počuli, že v deviatom roku
- vlády kráľa Sedekijáša,
- Babylončania obkľúčili Jeruzalem,
- doliehali, dokonca, že tam vybudovali násyp,
- teda takú terénnu úpravu, aby sa toho mesta mohli zmocniť, a že toto
- obliehanie trvalo dva roky.
- A v jedenástom roku kráľa Sedekijáša už v meste v
- Jeruzaleme sa rozmohol hlad tým, že boli obkľúčení,
- až vlastne mesto nevydržalo
- a padlo.
- Počuli sme, ako ešte chceli vlastne kráľ a vojaci
- utiecť napriek tomu obkľúčeniu, že sa im to aj podarilo,
- ale Babylončania ich chytili.
- No a potom, uhm, babylonský,
- uhm, hodnostár, že veliteľ telesnej stráže,
- potom už tam spôsobil
- jednoducho spúšť. Podpálili Pánov dom, teda jeruzalemský
- chrám, aj kráľovský palác i všetky
- jeruzalemské domy. Všetky domy ľahli popolom.
- A že nechali tam potom v krajine len jednoduchých ľudí, chudobný ľud
- krajiny za vinohradníkov a roľníkov.
- No ale dnešné čítanie nám prinieslo aj správu o tom, že čo sa
- stalo kráľovi Sedekijášovi.
- Chytili ho na úteku
- a potom ho predviedli pred babylonského kráľa, ktorý
- uskutočnil rozsudok.
- A to sme počuli doslova:
- "Sedekijášových synov
- zabili pred jeho očami
- a jemu vylúpili oči.
- Spútali ho okovami
- a odviekli ho do Babylonu."
- A tu sa nad týmto môžeme tak zastaviť a povedať, že vlastne aká hrozná
- vec, že kráľ Sedekijáš
- posledné, čo videl,
- kým vstúpil do
- trvalej temnoty,
- bola smrť jeho vlastných synov. Nevieme, koľko ich bolo, ale teda že jeho
- synov, teda viac ako jedného,
- zabili pred jeho očami a to bolo to posledné, čo vo
- svojom živote ešte videl. Potom ho odviekli do cudzej krajiny.
- Okrem tej iste fyzickej bolesti, že mu vylúpili oči,
- teda tej krutosti, vlastne tam veľa obrovská je tá duchovná
- bolesť.
- Ten posledný obraz,
- smrť jeho vlastných synov.
- Bratia, sestry, iste tento skutok, tento rozsudok bol vlastne
- obrovský útok
- na nádej,
- obrovský útok na nádej, lebo mnohí ľudia si povedia,
- že aj keď ja si
- vytrpím,
- aj keď v mojom živote je nejaká tragédia, ale že moja rodina alebo moje deti, že
- budú to mať lepšie.
- Tu už vidíme obrovskú vonkajšiu, telesnú aj duchovnú
- bolesť a vlastne útok na nádej, že ani synovia
- nezostanú.
- Bratia, sestry, keď čítame tieto bolestné texty,
- máme z toho možno hrôzu, že nevidíme to, ale keď to počúvame,
- tak to na nás možno aj tak zle pôsobí.
- Ale predsaže, môže nás to v istom zmysle aj posilniť
- v našom živote a vznášaní nášho utrpenia, ktoré si povieme, že
- možno je menšie,
- že nás vlastne aj iné ľudské utrpenie posilní, aby sme my niesli náš
- kríž. A potom pozrieť sa aj na tejto udalosti
- tou jedinečnou
- optikou, ktorú máme ako kresťania cez Evanjelium a
- cez
- Ježiša Krista.
- Že dôverujeme Ježišovmu krížu.
- V tej temnej hodine
- kríža, ktorá však priniesla svetu večné
- svetlo.
- Amen.
- (uvedenie hudby)






