Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÉ OMŠE (16.8.2026)
16.08.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
OSOBNÁ BLÍZKOSŤ JE JEDINEČNÁ
káže dp. Marek Vaňuš, SVD (Lk 1, 39-56)Návšteva preblahoslavenej Panny Márie
Prepis videa
[hudba]
Aleluja,
aleluja.
- [hudba]
- Aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja.
- Blahoslavená si Panna Mária,
- lebo si uverila, že sa splní, čo ti
- povedal Pán.
- Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého
- judejského mesta v hornatom kraji.
- Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
- Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa
- zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.
- Vtedy zvolala veľkým hlasom:
- „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.
- Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?
- Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach,
- radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.
- A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal
- Pán."
- Mária hovorila:
- „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom
- Spasiteľovi,
- lebo zliadol na poníženosť svojej služobnice.
- Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky
- pokolenia,
- lebo veliké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je
- jeho meno.
- A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho
- boja.
- Ukázal silu svojho ramena,
- rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
- Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
- Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
- Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje
- milosrdenstvo,
- ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho
- potomstvu naveky."
- Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- poznáme návštevy, ktoré sú nečakané.
- Takisto návštevy, na ktoré sa chystáme dlho
- vopred. Návštevy, na ktoré sa dopredu aj tešíme
- a aj také, pri ktorých sme radi, keď sa už skončia.
- Potom poznáme návštevy, o ktorých vieme, že nebudú ľahké,
- ale predsa sú potrebné. Je nevyhnutné ich
- absolvovať.
- A ďalej návštevy osobné, privátne, oficiálne na štátnej úrovni.
- A poznáme aj návštevy, ktoré sa možno nikdy neuskutočnili,
- hoci by bolo tak užitočné, aby sa tak stalo.
- Mnoho kategórií návštev. Do akej z nich by sme možno
- zaradili tú návštevu Márie u Alžbety, o
- ktorej sme počuli aj v dnešnom evanjeliu?
- Podľa rozprávania evanjelistu možno by to bolo medzi tie nečakané návštevy.
- Nečakané osobné stretnutie,
- ktoré je však plné
- vzájomnej výmeny
- a atmosféry radosti od samotného začiatku.
- Tá Máriina návšteva u svojej príbuznej Alžbety v rámci rozprávania
- Lukášovho evanjelia,
- ktoré vlastne
- istým spôsobom, ako som spomenul aj na začiatku,
- kladie základ dnešného
- liturgického sviatku, prináša v podstate potvrdenie znamenia,
- ktoré anjel ohlásil Márii pri zvestovaní, kedy jej medzi iným
- povedal: „Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe.
- Už je v šiestom mesiaci."
- A zároveň vytvára priestor pre tú nádhernú,
- eh, biblicky inšpirovanú reflexiu nad Božím
- konaním v dejinách
- spásy, v dejinách vyvoleného národa.
- V tých slovách hymnu, ktorý prednáša Mária a ktorý poznáme ako
- Magnificat, velebí moja duša Pána.
- No túto udalosť, ktorá nesie v sebe úžasné bohatstvo,
- môžeme
- vnímať aj z hľadiska takého inšpiratívneho stretnutia dvoch žien
- v požehnanom stave, teda takým zvláštnym spôsobom
- spolupracujúcich na dare života.
- Veľmi krásnym spôsobom zobrazuje práve tento moment stretnutia dvoch
- žien v požehnanom stave súsošie v Ain Karem, teda v
- tej dedinke neďaleko Jeruzalema, kde sa pripomína táto udalosť, kde
- sa zrejme udiala.
- A môžeme teda vnímať toto ich osobné stretnutie.
- Naozaj na prvom mieste v Máriinom príchode
- k Alžbete vnímať ten rozmer osobného
- stretnutia.
- Mária, môžeme si predstaviť, sa presúva z Galilei na
- severe do blízkosti Jeruzalema, čo bolo minimálne
- štyri dni cesty, teda podstupuje určitú námahu cesty,
- ktorá vedie k stretnutiu s Alžbetou.
- Zaiste, vtedy to ešte nemohla nejak tak vybaviť
- nejakým napísaním
- SMS správy či pozdravom cez sociálne siete.
- Nedalo sa ani telefonovať.
- Ale jednako to vydať sa na cestu,
- podstúpiť nebohodlie a určitú námahu, aby sa s
- Alžbetou sestra, s Alžbetou stretla
- Tak poukazuje na jej odhodlanosť prejaviť blízkosť
- svojej príbuznej.
- Necestuje preto, že by musela,
- ale preto, že sa s ňou chce stretnúť.
- A robí to bez zbytočného otálenia.
- Ponáhľala sa do toho mesta, píše evanjelista.
- A v tomto Máriinom vydaní sa na cestu v ústrety osobnému
- stretnutiu s Alžbetou
- sa aj my môžeme učiť
- daru osobnej blízkosti, ktorý my môžeme poskytnúť
- iným.
- Viete, koľkokrát neraz i blízki,
- možno takí, ktorí sa už nemôžu veľmi hýbať z domu
- alebo sú dokonca
- pripútaní na lôžko,
- vnútorne túžia po stretnutí, po
- prítomnosti,
- možno aj chvíľkovej, niekoho, kto si pre nich nájde čas.
- A možno niektorí z vás to tiež poznajú.
- A nemusí to byť len počas tých návštevných hodín v nemocniciach či iných
- zariadeniach.
- Nám aj moderné komunikačné prostriedky otvárajú priestor
- na ten dar kúsku seba a svojho času
- tým druhým aj inými spôsobmi.
- A predsa tá osobná blízkosť zostáva jedinečná.
- A ako jediná má tú silu,
- podobne ako pri tom stretnutí Márie s Alžbetou,
- vytvárať priestor pre skúsenosť prítomnosti živého Boha.
- Osobná blízkosť vytvára tento priestor pre
- skúsenosť prítomnosti živého Boha.
- Návšteva, ktorá sa stáva veľkodušným darom toho,
- kto vie podstúpiť
- námahu obetovania času pre druhého,
- určitým spôsobom prináša tú vôňu Božej
- lásky.
- Vratiac sa však do toho skromného domu v hornatom kraji Judei, nedá
- sa prehliadnuť, že stretnutie dvoch žien, teda Márie a
- Alžbety, napĺňa dialóg.
- Evanjelista zaznamenáva slová jednak Alžbety a potom aj slová Márie.
- Možno stojí za povšimnutie, že prv než prehovorí prvá z nich, teda
- Alžbeta, aj ona sama počúva.
- Evanjelista píše: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav.
- Pohne sa v jej lone dieťa a ju samu napĺňa Duch Svätý,
- ktorý jej dáva vysloviť potom tie slová požehnania.„ A teda
- obidve, prv než prehovoria,
- počúvajú.
- Ich dialóg nie je nejakým sebeckým prekrikovaním sa
- navzájom.
- Naopak, rodí sa z toho vnímavého počúvania jednak
- seba navzájom a jednak počúvania Božiemu Duchu.
- Ten dialóg, v ktorom má miesto vzájomné počúvanie sa,
- hovorí o úcte.
- A ako veľmi aj takýto dialóg dnes potrebujeme.
- Ten dialóg s úctou a s rešpektom.
- A taktiež potrebujeme v tých našich dialógoch poskytnúť asi tiež viac
- priestoru pre úžas nad tým, čo Boh koná v našich
- životoch
- či v životoch tých druhých ľudí.
- Objavovať tú jeho účinnú prítomnosť a možno sa snáď aj tak
- trošku menej sťažovať,
- lebo nie zriedka sa jedinou témou dialógu stáva to, čo
- nefunguje, to, čo chýba, čo jednoducho nie je tak, ako by malo
- byť.
- A tu v tom dialógu Márie a Alžbety vnímame úžas.
- Úžas sa črtá zo slov Alžbety,
- ale aj Márie, ktorá odkrýva Božiu moc na pozadí tých
- osobných
- dejín aj dejín celého národa.
- A
- tento úžas nad tým, čo Boh koná,
- ide ruka v ruke s vďačnosťou.
- Lebo kde je schopnosť žasnúť nad tým, čo koná Pán,
- tak veľmi často býva prítomná aj vďačnosť či oslava Boha.
- A cez vďačnosť človek dáva najavo, že rozpoznáva Boží dar vo svojom
- živote,
- že oň stojí, že si ho váži.
- A dobre vieme aj z tých našich medziľudských vzťahov, že
- nevďačnosť býva bolestnou urážkou darcu.
- A o čom viac to platí u darcovi všetkého dobra, teda u
- Pánovi. Mária aj s Alžbetou nás
- teda pozývajú vo svojom dialógu aj k tomu postoju
- vďačnosti, úžasu a vďačnosti.
- A ich slová sa takto stávajú formou svedectva.
- Oni nes-nepresviedčajú iných o svojej pravde,
- ale tou silou úžasu
- a prejavom vďaky Boha,
- prejavom oslavy Boha vďakou voči nemu vydávajú
- svedectvo o Božej vernosti, ktorá sa tiahne naprieč dejinami.
- A to zvlášť sme mohli vnímať v tých slovách Márie.
- Ale aj pozleš vlastného života s tými jeho úskaliami
- a chvíľami možno nezaslúženej milosti,
- o ktorej svedčia deti v ich lonách.
- Mária aj Alžbeta vydávajú svedectvo o tom, čo Boh koná v
- ich životoch.
- No a popri tomto osobnom stretnutí a dialógu nesenom
- vo vzájomnej úcte by som možno rád poukázal ešte na jeden moment,
- ktorý zviditeľňuje táto Máriina návšteva u Alžbety.
- Z ich stretnutia a dialógu priam sála radosť.
- Pre jednu aj druhú ide o moment, ktorý je spojený s neistotou.
- Ako, ako sa to bude všetko odvíjať v
- budúcnosti?
- Viete, keby sme čítali to evanjelium podľa Lukáša
- už prv,
- Lukáš spomína, že Alžbeta sa ukrývala spočiatku so
- svojím tehotenstvom možno preto, že nevedela, ako to všetko dopadne,
- ako sa to
- bude odvíjať. Aj pred Máriou stojí neľahká úloha alebo
- situácia toho pohľadu iných, ako sa budú
- pozerať na jej dieťa.
- V kontexte aj tých slov, ktoré neskôr vysloví Simeon o tom, že jej
- vlastnú dušu prenikne meč.
- Ale ani jedna z nich neprepadá nejakej skleslosti a
- beznádeji. Ako som spomenul, nesťažujú sa jedna druhej.
- Naopak,
- to vanutie Ducha Svätého, ktoré dáva
- dieťaťu v lone Alžbety,
- teda tomu dieťaťu, ktoré dostane neskôr meno Ján,
- zachvieca radosťou,
- tak napĺňa tou istou radosťou nielen matku Alžbetu,
- ale napĺňa aj Máriu.
- Veď sama hovorí podobne ako už Anna, matka proroka Samuela,
- môj duch jasa v Bohu.
- A teda to je aj ten moment radosti, ktorej nás učí
- Alžbeta s Máriou.
- Radosti, ktorá neznamená nejaký chvíľkový únik pred
- problémami,
- starosťami či ťažkosťami, ktorým čelíme v živote, ale skôr
- predstavuje ten nový pohľad
- na možno nie ľahkú prítomnosť. Pohľad, ktorý pramení z Božej
- perspektívy.
- Lebo Boh vždy znova ukazuje silu svojho ramena, aby
- rozptýliť tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
- On zosadzuje z trónov sebestačnosti mocných,
- kým ponížených, teda tých, ktorí dôverujú v jeho
- moc, vyvyšuje.
- Rozpoznávať jeho milosrdenstvo presahujúce ľudské
- kalkulácie znamená otvárať sa pre radosť.
- Milí bratia a sestry, návštevu Márie u Alžbety stvárňuje
- prítomnosť Božieho Ducha,
- pre ktoréž, pre ktorého sú obe Mária i Alžbeta
- otvorené.
- Známce z ich skúsenosti, ako nám ju zaznamenal evanjelista Lukáš,
- môžeme
- nie-odniesť niečo aj pre tie naše návštevy.
- Návštevy tých, ktorí sú osamelí,
- tých, ktorým by naša blízkosť mohla priniesť
- radosť.
- A keďže tá obeta určitej námahy pre osobné
- stretnutie, dialóg úcty prameniaci z vnímavého
- počúvania sa navzájom,
- i radosť prameniaca z osvojenia si Božieho
- pohľadu na naše životy,
- kiež tá-tieto stvárňujú naše návštevy na chvíle,
- ktoré sa sta-stanú darom
- aj priestorom pre požehnanie a vzrast života.
- Amen.
- [hudba]
