Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
TOMÁŠOV PRÍBEH JE PRÍBEHOM O PRIJATÍ
káže dp. František Moško (Jn 20, 24-29)svätého Tomáša, apoštola
Prepis videa
[hudba]
Aleluja,
aleluja.
- [hudba]
- Aleluja,
- aleluja.
- Aleluja,
- aleluja.
- Tomáš, uveril si, pretože
- si ma videl.
- Blahoslavení tí, čo
- nevideli a uverili.
- Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie
- zo Svätého evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
- Tomáš, jeden z dvanástich nazývaný Didymus,
- nebol s nimi, keď prišiel
- Ježiš.
- Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale
- on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po
- klinoch a
- nevložím svoj prst do rán po klinoch a nevložím svoju ruku do
- jeho boku, neuverím.“ Osem dní boli jeho
- učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi.
- Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stál si doprostred
- a povedal: „Pokoj vám.“ Potom povedal Tomášovi:
- „Vlož sem prst a pozri moje ruky. Vystri ruku a vlož
- ju do môjho boku. A nebuď neveriaci, ale
- veriaci.“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj
- a Boh môj.“ Ježiš mu povedal: „Uveril
- si, pretože si ma videl.
- Blahoslavení tí, čo nevideli a
- uverili.“ Počuli sme slovo
- Pánovo. Chvála tebe, Kriste.
- Bratia, sestry,
- ah, príbeh o Tomášovi, ak teda poviem ako
- príbeh, že to, čo vlastne máme,
- hm, známe z jeho,
- hm, života za tie snáď tri roky, ako chodil s
- Pánom Ježišom a niečo málo tiež potom, eh, z toho
- nasledujúceho života, aj keď tie správy sú dosť také kusé,
- eh,
- tak vlastne nám hovorí v prvom rade pritom
- Tomášovi o viere v zmŕtvychvstálého Pána a k tomu nás ten
- príbeh akosi tak povzbudzuje, že aj my aby sme hľadali cestu,
- cesty ako on.
- Ale myslím, že sa dá tak povedať, že je to aj príbeh o prijatí.
- O prijatí
- Pánom Ježišom, jeho Majstrom, ktorý ho povolal.
- A Tomáš musel ešte nejakým spôsobom možno tak akosi bojovať aj
- so svojou povahou a možno tým hľadaním tej viery za
- tých niekoľko rokov. A Pán Ježiš ho s-stále
- prijíma
- takého, aký je.
- Nechcem nejako psychologizovať, ale predsa len, aj keď máme, máme
- len v podstate nejaké tri, štyri také epizódy v evanjeliách,
- eh, z stretnutia Pána Ježiša s Tomášom,
- tak dá sa dosť, myslím si, že jasne,
- eh, nejak tak
- pomenovať tá jeho povaha
- a to, že to bol,
- myslím, pravdepodobne dosť veľký cholerik.
- Človek, ktorý bol možno nejakým spôsobom navonok
- taký drsný,
- veľmi priamy človek, ktorý bol hľadajúci a ktorý
- vyjadroval veci možno nie celkom tak, ako by si tí okolo
- predstavovali, dokonca ťažko to tak povedať,
- že ako by si Pán
- Ježiš predstavoval, hej, že Pán Ježiš si tak nepredstavoval.
- On ho prijímal takého jednoducho, ako je, aj s tou jeho
- povahou. Spomeňme si a môžeme možno aspoň na tie
- dve epizódy, keď Pán
- Ježiš hovorí, eh, o tom, že
- rozhodol sa ísť do Jeruzalema a apoštoli ho teda
- odhovárali od toho, že Pane, veď ťa tam prenasledovali a že ťa tam
- zabijú. A vtedy Tomáš tak odpovedá, že tak poďme aj my a zomrime
- s ním. Vždy som tak uvažoval nad tým, že
- ako to ten Tomáš myslel alebo čo to z neho vyšlo, že či to bola len
- nejaká, možno už, eh, ako keby
- taký, taká až irónia, že no tak poďme tam všetci a zomrime,
- alebo či to bola jeho odvaha. V každom prípade je to vyjadrenie
- povahy, ktorá je taká, eh, možno výbušná, taká priama.
- Potom si môžeme spomenúť na to, ako pri tých vážnych slovách, ktoré Pán
- Ježiš rozpráva tým učeníkom, svojim apoštolom.
- Oni tam sedia pri ňom a počúvajú ho, a tak možno pritakávajú.
- A Pán Ježiš povie: „A cestu, kam idem, poznáte?“ A ten Tomáš zrazu teda
- vyskočí a povie: „Pane, nevieme, kam ideš. Jak môžeme poznať cestu?“ Hej?
- Čiže on si to chcel ako keby tak nechať vysvetliť, že sú veci, ktorým
- nerozumiem, tak mi to prosím ťa ešte vysvetli.
- A Pán Ježiš trpezlivo:
- „Tomáš, ja som cesta, pravda a život.“ A zrazu sa možno práve na
- základe
- tej jeho, by sme ľudsky povedali až nie celkom
- vhodnej poznámky,
- dozvieme hlboké pravdy. No a nakoniec máme tu tú dnešnú
- epizódu z dnešného úryvku Evanjelia podľa Jána, ktorá je taká veľmi
- známa a tiež môžeme uvažovať nad tým, prečo ten Tomáš s nimi
- nebol. Asi všetci, teda ostatní, eh, tam boli alebo
- možno väčšina tam bola. Aký mal dôvod?
- Možno, že bol nejaký zatrpknutý, možno, že tí jeho spolubratia
- apoštoli ho neprijímali možno celkom tú jeho povahu, a tak sa urazil a
- odišiel. Nevieme to celkom. V každom prípade nebol tam a
- kladie si podmienky, keď mu oni hovoria s takým nadšením a s
- tou
- radosťou: „Videli sme Pána,“ tak jednoducho
- dá si podmienky. To, čo som si tentokrát tak všimol, tak-
- Vlastne
- dal si tam podmienky, ak neuvidím
- na jeho rukách stopy po klinoch, neuverím, ak nevložím
- svoj prst do rán po klinoch, nevložím svoju ruku do jeho
- boku, neuverím. Zaujímavé je, že o osem dní, keď Pán
- Ježiš prichádza do toho večeradla a prechádza cez tie
- zatvorené dvere, už to bol pre
- minimálne toho Tomáša teda veľký šok.
- Oni už tí apoštoli ostatní to zažili, ale tam myslím
- si, že vždy to bolo pre nich veľkým
- prekvapením.
- Tak, é, povie: „Pokoj vám,“ obráti sa k tomu
- Tomášovi a presne mu odpovedá
- tými, na tie jeho podmienky: „Vlož sem
- prst, pozri moje ruky, vystri ruku a vlož ju
- do môjho boku.“ Čiže reakcia Pána Ježiša je
- nie tým spôsobom, že Tomáš, Tomáš, možnože by to ani
- nejak jemne mu dával najavo, alebo, alebo možno drsne mu
- dával, dával najavo a priamo mu vyjadril, že čo Tomáš za podmienky,
- ale vlož sem prst, pozri moje ruky a vystri
- ruku, vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci,
- ale veriaci.
- Sú tam prakticky štyri veci, ktoré si dal ako on podmienku
- alebo tam povedal, to neuverím za tým tri plus jedna a Pán
- Ježiš
- mu presne takto odpovedá: „Vlož prst, pozri ruky, vystri ruku, vlož do
- boku a buď veriaci.“ Čiže krásne nám to
- vlastne hovorí o Pánu Ježišovi, ktorý
- je ten, ktorý na rozdiel od nás, é, nekladie nejaké
- podmienky, ale prijíma nás takých, akých sme.
- Myslím si, a teda to tak aj často vyjadrujem,
- že jedna
- veľká časť nášho odpustenia voči našim bratom a sestrám je,
- že ich prijímame takých, akých sú, ako keby v istom zmysle,
- v dobrom slova zmysle odpúšťame im to, že sú takí,
- akí sú. Čiže možno majú svoju povahu a nejakým
- spôsobom reagujú,
- ale že aj tá cesta Pána Ježiša pre nás, ktorí sme jeho
- učeníkmi, je táto, že prijímať každého tak, ako to robí on.
- Asi tak spomeniem na jednu takú epizódu, nie moc dávnu z,
- z farnosti, že,
- é,
- nebudem konkretizovať, ale mám- máme niekedy také maily, viete,
- že aj kde kňazom
- ľudia tak dajú nejaké také svoje požiadavky.
- Ono sa ani netýkajú nejako moc, že viery, ale takých praktických vecí a ten spôsob,
- viete, že ako niekedy to človek povie, tak je taký, že
- fú, že až tak sa zastavím, že veď dalo by sa to povedať aj normálne,
- hej? Dalo by sa to povedať aj tak, že prosím vás,
- nemohli by ste toto a toto, ale niekedy taká, viete, taká požiadavka,
- že
- takto a toto ste urobili zle a podobne a že koľko to
- aj toho kňaza alebo na opačnej strane toho veriaceho s tým kňazom,
- koľko nás to stojí často trpezlivosti, aby sme nea-
- nezareagovali hneď rovnakým spôsobom, ale že v tej chvíli
- prijali ho s tou jeho povahou taký, aký je.
- Na svätom Tomášovi nás to dnes učí Pán Ježiš.
- Tomáš je úprimný v tom, že hľadá. Pán Ježiš vidí to úprimné srdce, veď preto
- ho aj povolal, že základné nastavenie je tam dobré.
- Možno treba očistiť niektoré vonkajšie veci, aby sme sa príliš
- nedotkli niekoho alebo podobne, hej?
- A pokiaľ to nie je nutné, samozrejme, že aby to bolo vždy s
- láskou a Ježiš vychádza z láskou. A dnes aj prvý piatok
- mesiaca znova sa nám pripomína Kristova milujúca,
- odpúšťajúca, prijímajúca láska.
- Prosme aj na príhovor svätého Tomáša, ktorý prijatie zažil od Pána,
- aby sme aj my vedeli byť, ísť po ceste Ježiša Krista,
- po ceste, ktorý nám hovorí, že ja som cesta, pravda a život
- a napodobňovali ho v láske, otvárali sa láske.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
