Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
MEDZI RIADKAMI
ČO BOH ŠEPKÁ MAMIČKÁM
13.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC ZA ZDRAVIE PÁPEŽA LEVA XIV.
záznam z kaplnky Nemocnice Gemelli
13.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (28.01.2016)
Svätého Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Svätého Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže dp. Radoslav Šaškovič.
Prepis videa
Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
Keď Náthan dohovoril, kráľ Dávid vošiel,
sadol si pred
- Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
- Keď Náthan dohovoril, kráľ Dávid vošiel, sadol si pred
- Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane Bože, a čo
- je môj dom, že si ma priviedol až sem?
- Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane Bože.
- Nuž, hovoríš o dome svojho sluhu aj do
- budúcnosti.
- A to je zákon pre človeka, Pane Bože.
- Upevnil si svoj národ Izrael ako svoj národ naveky a
- ty, Pane, stal si sa jeho Bohom.
- A teraz, Pane Bože, naveky potvrdzuj slovo, ktoré si
- povedal o svojom sluhovi a jeho dome a urob, ako si
- povedal.
- Tak bude naveky oslávené tvoje meno a bude sa hovoriť: Pán
- zástupov je Bohom Izraela
- a dom tvojho sluhu Dávida bude pevný pred tebou.
- Lebo ty, Pane zástupov, Bože Izraela,
- zjavil si svojmu sluhovi: Vybudujem ti dom.
- Preto sa tvoj sluha odvážil modliť sa k tebe túto modlitbu.
- A teraz, Pane Bože, ty si Boh a tvoje slová
- sú pravdivé.
- Keď si teda sľúbil svojmu sluhovi tieto dobrá, začni
- požehnávať dom svojho sluhu, aby trval pred tebou
- večne. Lebo ty, Pane Bože, si hovoril:
- A dom tvojho sluhu bude požehnaný tvojím večným
- požehnaním."
- Počuli sme Božie slovo.
- Ďakujeme.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu,
- že
- prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubov mu zložil sľub.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje
- lôžko. Svojim očiam nedoprajem spánku, ani
- svojim viečkam zdriemnutia, kým nenájdem miesto pre
- Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou.
- Je pravdivá, nikdy ju neodvolá. Potomka z tvojho
- rodu posadím na tvoj trón.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich
- naučím,
- aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Lebo Pán si vyvolil Sion. Želal si mať ho za svoj
- príbytok. To je miesto môjho odpočinku naveky.
- Tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
- Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochoden na
- mojich chodníkoch.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal zástupu:
- „Varí lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod
- posteľ?
- A nie na to, aby ju postavili na svietnik?
- Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani
- utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť.
- Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
- Ďalej im povedal:
- „Dávajte pozor na to, čo počúvate.
- Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
- Ba ešte sa vám pridá.
- Lebo kto má, tomu sa pridá a kto nemá, tomu sa
- vezme aj to, čo má."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe,
- Kriste.
- Drahí bratia a sestry, osobne som veľmi rád, že
- znova môžem slúžiť túto svätú omšu v tejto našej
- televíznej kaplnke, ktorá
- je zároveň prítomná nielen tu na tomto
- mieste, ale vďaka televíznej technike
- aj v každej vašej obývačke či inej miestnosti, kde
- nás práve teraz sledujete.
- A všetci si tak uvedomujeme, že možno práve pre vás, ktorých,
- ehm, ktorí pre rôzne dôvody, či už je to
- choroba, vyšší vek, zlý zdravotný stav,
- nemôžete navštevovať
- tie chrámy, kostoly postavené z tehál,
- tak môžete navštevovať aspoň túto našu televíznu kaplnku.
- Môžete si ju tak sprítomniť doma vo svojich príbytkoch.
- Napriek tomu iste vnímate a cítite, že nie
- je to celkom ono, že predsa len tá fyzická
- návšteva kostola so všetkou tou Božou
- atmosférou, ktorá sa v tých našich chrámoch nachádza,
- že to je
- niečo nenahraditeľné. Aj keď sa vám to pokúšame
- aspoň takýmto spôsobom trošičku vykompenzovať.
- Ono to, že chrám ako miesto
- stretnutia človeka s Bohom je čosi dôležité
- To si uvedomoval veľmi dobre aj kráľ Dávid, o ktorom
- sme počúvali v dnešnom prvom čítaní.
- Ak si pamätáme, tak aj čítania na seba nadväzujú.
- A včera sme práve čítali o tom, ako sa Dávid
- rozhodol takýto chrám postaviť.
- A určite si pamätáme aj na to, že Bohu sa
- tento Dávidov zámer postaviť chrám
- nepozdával. Môžeme sa pýtať, prečo?
- Azda Boh nechcel, aby mu ľudia postavili
- nejaký pekný chrám, kde by sa mu mohli chodiť klaňať,
- kde by mohli
- prinášať svoje obety, svoje modlitby.
- Samozrejme,
- my to tak cítime z toho nášho ľudského, že
- ten chrám je dôležitý,
- že predsa len v tom chráme ako si tak viacej cítime tú Božiu
- prítomnosť než v tom našom bežnom živote a na iných
- miestach, kde sa počas dňa ocitneme.
- Ak teda chceme nájsť odpoveď na otázku, prečo sa Bohu
- nepozdával Dávidov zámer postaviť mu chrám, musíme
- si bližšie uvedomiť motiváciu, ktorú mal kráľ Dávid.
- A o tej motivácii hovorilo
- do veľkej miery aj to dnešné prvé čítanie.
- To stretnutie s prorokom Náthanom, ktorého Boh poslal,
- aby Dávidovi sprostredkoval jeho vôľu, je čosi, kde si
- Dávid umedoval, uvedomoval
- nesprávnu motiváciu, hriešnosť svojho zmýšľania,
- ktoré mu napovedalo, aby postavil Bohu chrám.
- Totižto, keď si to zoberieme z toho takého čisto
- ľudského, eh,
- čo je asi takou základnou
- myšlienkou, základnou, eh,
- takou vôľou, žiadosťou, ktorú chce
- nejakým spôsobom mať a ktorú chce spĺňať každý
- kráľ, každý panovník? Iste, že
- veľakrát je
- dôvodom a motiváciou konania tých, ktorí nám
- vládnu, to, aby v očiach ľudí
- vyznali dobre, aby boli populárni, aby
- si, ako sa hovorí, urobili meno.
- Isteže, aj kráľ Dávid si predstavoval, že potom, ako postaví
- chrám v Jeruzaleme, že kdesi na tom chráme bude nejaká
- tabuľka hlásajúca: „Tento chrám dal postaviť kráľ
- Dávid.“ A ľudia budú prichádzať do chrámu a budú vďační Dávidovi za
- to, že pre nich túto vec urobil.
- No ale
- tak potom chcel ten Dávid ten chrám postaviť
- na Božiu slávu alebo na svoju slávu?
- A práve na toto ho prišiel upozorniť prorok Náthan.
- „Pozor, ty viacej sleduješ
- svoje záujmy než tie Božie, a preto nepostavíš Bohu
- chrám.“ A úžasné na Dávidovi je to, ako sme to
- počuli v tom dnešnom prvom čítaní, že on si
- uvedomil túto svoju chybu a to
- jeho nádherné vyznanie, ktoré sme počuli v tom prvom
- čítaní, ten prejav takej tej jeho
- ľútosti, takého toho precitnutia, môže byť aj pre
- nás takým
- inšpiratívnym práve v tom, že
- aby sme sa aj my naučili
- nielen počúvať to, čo nám Boh hovorí,
- ale aj
- zanechať možno to zlé, to, to hriešne, čo je
- veľakrát motiváciou nášho správania.
- A prejsť od tej zlej motivácie k tej dobrej, k tej
- pozitívnej.
- Dávid chcel postaviť Bohu dom,
- no Boh sa rozhodol, že postaví dom Dávidovi.
- To je tiež taká
- zvláštna myšlienka, ktorá vyplýva z toho dnešného prvého
- čítania,
- ktorú sme tam mali možnosť zachytiť a koniec koncov
- aj
- v žalme
- s najväčšou pravdepodobnosťou ten istý kráľ Dávid
- rozjíma práve o tejto vete, o tomto proroctve, ktorú,
- ktoré mu Boh poslal cez proroka Náthana.
- „Postavím ti dom, upevním tvoje
- meno.“ Presný opak toho, čo chcel
- urobiť Dávid. Dávid chcel postaviť dom a upevniť tak
- svoje meno.
- Chcel to zobrať, ako sa hovorí, do svojich rúk, ale Boh mu
- to zobral z tých jeho rúk a vzal to do tých svojich, do
- tých Božích. A my vieme, že keď Boh niečo zoberie do
- rúk, niečo, s čím si my možno nevieme rady,
- s čím máme ťažkosť,
- tak to vždy
- dopadne veľmi dobre.
- A my vieme, že toto proroctvo proroka Náthana, ktoré
- aj sám Dávid vyspieva v tom svojom žalme, je proroctvo, ktoré
- našlo plné naplnenie v osobe Ježiša
- Krista.
- On je ten potomok, ktorý zasadá na
- trón kráľa Dávida.
- Ježiš je ten, ktorý je kráľom nielen vyvoleného národa,
- ale
- ktorý je kráľom nás, nás všetkých.
- No a
- aj dnešné evanjelium nám ponúka
- slovo tohto nášho kráľa Ježiša Krista,
- ktorý je iný aj v tom, že viac ako nejaká
- tá ľudská popularita, ľudská sláva
- mu leží na srdci
- plnenie Božej vôle. Leží mu na srdci pravda,
- ktorú prišiel ohlásiť, ktorú prišiel zjaviť
- a chce, aby túto pravdu naozaj každý
- počul a každý videl.
- Je azda lampa na to, aby ju postavili pod meriću?
- Nie, ona je na to, aby ju postavili na svietnik,
- aby ju každý videl.
- Čo je skryté, má byť vyjavené. Kto
- má uši na počúvanie, nech počúva. Ježiš
- nemá dôvod pred nami čokoľvek skrývať z
- tej skutočnej pravdy. Pravdy o vzťahu medzi Bohom a
- človekom,
- veľakrát aj takej tej bolestnej pravdy, ktorá nás upozorňuje na
- naše hriechy, na naše nedostatky, na naše nesprávne motivácie.
- Nebojme sa tej pravdy, ktorú do nášho života prináša Boh,
- pretože je to pravda, ktorá možno aj keď trošičku zabolí,
- v konečnom dôsledku prináša uzdravenie.
- A ak sa vrátime k tomu kráľovi Dávidovi, vieme, že
- Dávid nezlyhal len raz. Dávid zlyhal
- viackrát, ale vždy mu Boh
- sprostredkoval pravdu,
- pravdu o jeho zlyhaní, o jeho slabostiach a Dávid
- vždy veľmi úprimne konal pokánie.
- Nebojme sa ani my konať v našom živote pokánie.
- Zvlášť v tomto Roku milosrdenstva, ktorý prežívame, si uvedomujeme
- dôležitosť pokánia, pretože ono je tou bránou, cez ktorú k
- nám prichádza Boh so svojím milosrdenstvom, aby
- sa aj každý z nás, ako sme tu, každý z
- nás, ktorý kdekoľvek, na ktoromkoľvek mieste vo
- svete chváli a oslavuje Boha, stal takým
- živým chrámom, v ktorom Boh prebýva.
- Aby naozaj ľudia pri stretnutí s nami mali
- pocit, že stretli človeka, ktorý
- žije Božie slovo, ktorý žije Božiu pravdu.
- Buďme aj my ohlasovateľmi tejto Božej pravdy a
- privádzajme aj iných nielen do chrámov, ale
- v prvom rade do toho skutočného, opravdivého života s
- Bohom. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Navždy vychválený.
- [hudba]
