Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (30.06.2015)
Prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme, káže dp. Marián Bér.
Prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme, káže dp. Marián Bér.
Ježiš nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.
Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“ (Mt 8, 23-27)
Prepis videa
Aleluja.
Aleluja.
Spolieham sa na Pána.
- Aleluja.
- Aleluja.
- Spolieham sa na Pána. Moja duša sa spolieha na
- jeho slovo. Aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Matúša. Sláva tebe, Pane.
- Ježiš nastúpil na loďku a aj jeho učeníci ho
- nasledovali. Na mori sa zrazu strhla taká búrka,
- že sa vlny prevaľovali cez loďku a on spal.
- Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Pane, zachráň nás,
- hynieme." On im povedal: "Čo sa bojíte, vy
- maloverní?" Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo
- veľké ticho. Ľudia žasli a hovorili: "Ktože je to, že
- ho i vietor i more poslúchajú?"
- Počuli sme slovo Pánovo. Sláva ti, Kriste.
- Ďakujeme.
- Dnešné obidva texty, milí bratia a sestry, nám hovoria
- o dôvere v Pána.
- Spomínal jeden
- muž,
- ktorý zažil, eh, ešte tie prvé povodne, ktoré
- boli na Morave. Bolo to asi dvetisíc tri
- alebo tak nejako okolo roku dvetisíc,
- že on nikdy to nejako nedával najavo,
- ale že po svojom vnútri nikdy tak si nemyslel, že modliť
- sa a prosiť Pána alebo dôverovať mu a modliť sa pri zažatej
- hromničnej sviečke, keď ide nejaká pohroma,
- alebo keď sa blýska, alebo keď
- hrmí, ako to robievali niekedy naši starí
- rodičia, že
- modliť sa pri tejto zažatej hromničnej sviečke dáva nejakú
- silu. A tento muž spomína, že: "Ale keď som videl tie,
- tie záplavy,
- tú vyplavenú vodu, tak som začal nad tým rozmýšľať, že
- predtým som si myslel, že niekde v iných končinách,
- v iných častiach sveta
- dobre, ale že by sa u nás niečo také stalo,
- to mi ani nenapadlo.
- Až keď to zrazu prišlo, tak poriadne to tak," on spomína,
- "zatriaslo mojou vierou, mojou dôverou v Pána.
- A uvedomil som si, že tiež to má svoj význam."
- A vidíme, že [odkašle] jednak v prvom čítaní sme
- počúvali, ako Pán ničí Sodomu a Gomoru,
- teda,
- eh, ohňom z neba, ale zachraňuje sa Lot a
- Abrahám.
- A tak isto v evanjeliu vidíme búrku, ktorá sa strhla na mori.
- A Ježiš spí.
- To je zaujímavé, že
- Ježiš bol nám podobný vo všetkom okrem hriechu,
- a teda prežíval aj také ľudské vlastnosti, ako prežívame my.
- Vieme, že plakal. Možno teda v evanjeliách nie je o tom
- zmienka, ale zrejme sa vedel aj smiať.
- Prežíval bolesť, prežíval radosť
- a samozrejme, potreboval si aj oddýchnuť.
- A tak vidíme, že evanjelista zaznamenáva, že
- spal,
- spal na loďke.
- A samozrejme, keď tak nad tým rozmýšľame, tak musel to byť asi tvrdý
- spánok. Keď sme na lodi, predstavte si, že sa strhne
- búrka. Vidíme, že to musela byť asi veľmi silná búrka,
- keďže apoštoli sú zneistení, eh,
- loďkou zmietajú vlny a Ježiš spí.
- Niekedy, keď spíme doma a strhne sa búrka, ani nie sme na lodi, že nám to teda,
- teda s domom alebo s bytom nehádže, aj na tú búrku sa zobudíme,
- že keď burácajú hromy a nie ešte keď, keď
- loďkou prevalujú sa vlny. A vidíme, že Ježiš spí, tak musel to
- byť asi dosť tvrdý spánok, keď spal.
- Ale vidíme, že apoštoli ho budia.
- A keď ho zobudili, tak on vlastne, dá sa povedať s takým
- možno trochu výčitkou voči apoštolom, "čo sa bojíte, vy maloverní?", ale
- s jeho pokojom utišuje túto búrku, ktorá sa strhla na
- mori.
- A tak môžme toto si preniesť aj tak do nášho duchovného
- života.
- Koľkokrát prichádzajú rôzne situácie, ktoré nám dajú zabrať aj v
- duchovnom živote.
- A možno sa nám zdá vtedy tiež, že Ježiš spí.
- Ale ako to býva niekedy, keď je všetko v poriadku?
- Aj apoštoli možno by neboli budili Ježiša, keby loďka bola
- plávala po pokojnej hladine a nič by sa nebolo dialo.
- Možno by ho boli nechali spať.
- A tak je to možno niekedy aj v našom živote, že keď
- prežívame situácie, ktoré sú dobré, ktoré nám
- nedávajú nejako zabrať, keď ten náš život beží takým pokojným
- spôsobom,
- tak možno niekto necháva tak Ježiša na loďke svojho života
- tiež spať.
- A počul som takú myšlienku, že niekedy
- aj možno Ježiš tak spí, pretože
- ignorácia človeka
- na loďke života, ktorého ide, vlastne s ním, s
- človekom,
- tak mu iné nedovoľuje, iba spať.
- A možno aj my sme sa pristihli niekedy v takej myšlienke alebo v
- takých momentoch, že
- možno si nespomenieme na Ježiša, keď všetko ide v poriadku, keď
- je všetko dobré, keď nie sú žiadne búrky, keď
- neprežívame nič, čo by nami otriasalo, čo by nám dalo
- zabrať,
- tak možno to berieme tak samozrejme, že avšak Ježiš je tu.
- Ježiš je s nami na loďke nášho života, plaví sa s nami
- a možnože
- aj dobre, že si zdriemne.
- Aspoň nič nebude od nás čakať.
- Ale potom zrazu sa strhne víchor, strhne sa búrka, vlny
- otriasajú loďkou nášho života
- a vtedy zrazu sa obraciame k Ježišovi a možno ešte s takou výčitkou
- ako v iný, v inej časti evanjelia, kedy je
- opisovaná táto situácia: „Nedbáš, že hynieme?
- Kde si? Čo robíš? Prečo
- spíš?“ A možno aj dnes,
- keď apoštoli sa obrácajú k Ježišovi: „Pane, zachráň nás, hynieme,“
- obracajú sa s takouto prosbou, Ježiš im hovorí: „Čo sa bojíte, vy
- maloverní?“ Možno
- aj
- v našich životoch prichádzajú rôzne situácie.
- Situácie, kedy
- hladina je pokojná, kedy možno by sme nepotrebovali
- Ježišovi povedať ani slovo. Možno by sme nepotrebovali
- sa naňho obrátiť ani s jednou myšlienkou.
- Ale predsa môžeme si pri tomto evanjelii uvedomiť, že
- môže to pre nás byť dobré a je to pre nás dobré,
- keď sa obraciame k Ježišovi, keď naňho nemyslíme len vtedy, keď
- sme v úzkych,
- keď ho nevoláme do nášho života len vtedy, keď prežívame rôzne
- ťažké situácie.
- Niekedy ľudia povedia, že,
- a teda aj ľudia, ktorí sa považujú za veriacich, že
- beriem Ježiša Krista vo svojom živote len ako takú krabičku
- poslednej záchrany, by sa dalo povedať.
- Teda, že už keď som v úzkych, už keď, keď vidím, že
- ľudovo povedané, mi tečie do topánok, vtedy sa k nemu obrátim.
- Ako by sme sa cítili, alebo ako sa môžeme cítiť my,
- každý z nás, milí bratia a sestry, keby sa k nám alebo keby nás
- oslovili naši priatelia, naši známi len vtedy,
- keď už potrebujú našu pomoc, že už sú v úzkych, že už
- nevedia ako ďalej, nevedia, čo robiť.
- A tak môžeme porozmýšľať, že
- ako my pozývame Ježiša do nášho života.
- Ako mu my dávame pocítiť, že sme radi, že sa plaví na loďke
- nášho života s nami.
- A potom druhá vec, ktorá nás môže z tohto evanjelia tak
- povzbudiť
- alebo posilniť, že
- my sami, keď sa stretávame s Kristom,
- keď sa, keď ho prijímame,
- tak aj my môžeme niesť takú posilu
- a útechu
- k tým ľuďom, ktorí prežívajú búrky svojho života.
- Práve byť takou predĺženou rukou Ježiša Krista.
- A možno
- aj my to niekedy potrebujeme. A zase tí druhí môžu byť takou
- predĺženou rukou Krista v ťažkých situáciách pre nás.
- Jedno rozprávanie hovorí, alebo teda bol to článok v novinách viac
- menej,
- ktorý
- opisoval
- pomoc človeka.
- A nebol to nejaký významný muž, nejaký
- spoločensky uznávaný človek. Bol to sedemdesiatročný
- pán, ktorý
- celý svoj život pracoval ako opravár
- elektrospotrebičov v domácnostiach.
- Teda
- na prvý pohľad nie niekto spoločensky
- uznávaný, nie nejaká celebrita, nie niekto, o kom by
- vedelo celé Slovensko alebo ešte aj za hranicami.
- Jednoduchý človek, ktorý si svojou prácou
- zarábal na živobytie a tou prácou bolo to, že opravoval
- elektrospotrebiče. A vlastne
- dlho. A už toto,
- robili s ním rozhovor potom a on mal už sedemdesiat rokov
- a ešte stále vlastne pokračoval v takej svojej činnosti,
- pretože keď chodil po domácnostiach, keď prišiel do
- domácnosti,
- mal vždy milé slovo pre tých ľudí, ktorí tam boli, ktorí potrebovali
- jeho pomoc.
- Vedel, keď bolo treba ich vypočuť.
- Mal pre nich slovo pochopenia, mal pre nich slovo
- povzbudenia.
- A možno si povieme, že na prvý pohľad nerobil nič zvláštne,
- nič
- veľkolepé.
- Ale keď to domyslíme do hĺbky, do detailov,
- tak
- takého človeka niekedy stretnúť môže byť pre toho,
- koho, kto ho stretne, veľkou silou.
- A preto si aj jeho volali potom do domácnosti tie, ktoré navštívil,
- pretože
- vedel posedieť možno chvíľku tak, ako mu to čas dovoľoval,
- ale vypočul vždy, keď sa dalo toho, kto sa k nemu obracal
- slovami, to, čo potreboval povedať.
- A preto ho ľudia mali radi.
- A spomínajú, teda písali potom, že našli v ňom vždy takú oporu,
- posilu v tom, čo prežívali.
- Aj my môžeme byť možno takouto predĺženou rukou Ježiša
- Krista. Možno sa k nám niekto obráti práve v
- rôznych situáciách,
- možno v rôznych ťažkých situáciách.
- Nieraz ste to vy, naši bratia a sestry, ktorí ste chorí,
- ktorí ste
- na svojom lôžku alebo na svojich lôžkach alebo v domácnostiach nevládžete už vy,
- ale navštívi vás niekto a ten človek pri vás načerpá silu.
- Máte preňho napriek svojmu utrpeniu a bolesti láskavé slovo,
- slovo povzbudenia. A tak isto zase
- pre tých, ktorí prežívajú bolesť, utrpenie,
- to môže byť človek, ktorý príde, s ktorým sa stretnú,
- ktorý má pre nich povzbudzujúce slovo.
- Takto si vlastne môžeme my navzájom, bratia a sestry, pomáhať
- vytvárať to spoločenstvo, ktoré
- dokáže pozývať Krista do svojho života, že nie je mu
- ľahostajné, nie je nám jedno, že Kristus spí kdesi na loďke nášho
- života,
- aby nás neotravoval. Neobraciame sa k nemu len vtedy, keď sme,
- keď sa potápame, keď je loďka nášho života
- niekde v úzkych, zmietajúcich vlnách.
- Ale pozývame ho vždy do nášho života.
- Vždy mu odovzdávame naše prosby: „Pane, pomôž nám,
- hynieme.“ A zároveň dokážeme z tohto stretnutia s Kristom
- alebo z tohto života s Kristom, z toho, že on je s nami
- na loďke nášho života, pomáhať aj my sebe
- navzájom milým slovom, povzbudením, vypočutím
- vtedy, keď to potrebujeme.
- Kiež nás toto Božie slovo k tomu povzbudí, aj keď to nie je vždy ľahké,
- môže nás posilňovať práve toto spoločenstvo a prítomnosť Krista v našom
- živote. Amen.
- [hudba]
