Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA SPOJENÁ S TRANZITOM
záznam svätej omše z Kostola zvestovania Pána pri príležitosti Roka sv. Františka.
03.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa (30.07.2015)
Štvrtok v 17. týždni obdobia cez rok, káže dp. Anton Ziolkovský.
Štvrtok v 17. týždni obdobia cez rok, káže dp. Anton Ziolkovský.
Ježiš povedal zástupom: „A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“ Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. (Mt 13, 47-53)
Prepis videa
Čítanie z knihy Exodus.
Mojžiš urobil všetko tak,
ako mu prikázal Pán.
- Čítanie z knihy Exodus.
- Mojžiš urobil všetko tak, ako mu prikázal Pán.
- V prvý deň prvého mesiaca v druhom roku
- postavili svätostánok.
- Mojžiš ho postavil takto:
- podložil podstavce, dosky a žrde postavil
- ako stĺpy.
- Ponad svätostánok rozprestrel stan a navrch položil stanovú
- prikr-pokrývku,
- ako Mojžišovi rozkázal Pán.
- A potom vzal svedectvo a vložil ho do archy.
- Dolu navliekol žrde a navrch polo-položil
- z-zlutovnicu.
- Archu zaniesol do svätostánku a zavesil pred ňu oponu,
- ako Pán prikázal Mojžišovi.
- V tom oblak zahalil stánok stretnutia
- a Pánova veleba naplnila svätostánok.
- Ani Mojžiš nemohol vojsť do stánku stretnutia,
- lebo na ňom spočíval oblak a svätostánok
- napĺňala Pánova veleba.
- Keď sa oblak od stánku zdvihol, putovali synovia
- Izraela na ďalšie stanovište
- a keď sa oblak nezdvihol, nehýbali sa až do dňa,
- keď sa zdvihol.
- Cez deň nad svätostánkom spočíval Pánov oblak
- a v noci oheň pred očami všetkých Izraelitov
- po-po celý čas ich putovania.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov.
- Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov.
- Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.
- Moje srdce i moje telo vznášajú sa k Bohu živému.
- Aké milé sú tvoje príbytky, Pane
- zástupov.
- Veď aj vrabec si nájde príbytok a lastovička hniezdo, kde vkladá
- svoje mláďatá. Tvoje oltáre, Pane zástupov,
- môj kráľ a môj Boh.
- Aké milé sú tvoje príbytky, Pane
- zástupov.
- Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome a bez prestania ťa
- velebia. Blažený človek, ktorému ty pomáhaš.
- Stúpajú a síl im stále pribúda.
- Aké milé sú tvoje príbytky, Pane
- zástupov.
- Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce.
- Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, ako prebývať v
- stanoch hriešnikov.
- Aké milé sú tvoje príbytky, Pane
- zástupov.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám
- tvojho Syna.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal zástupom:
- "A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora
- a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná,
- vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú
- do nádob a zlé vyhodia von.
- Tak bude aj na konci sveta. Vyjdú anjeli,
- oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej
- pece.
- Tam bude plač a škriepanie zubami.
- Pochopili ste to všetko?
- Áno, odpovedali.
- A on im povedal:
- Preto sa každý zákoník, ktorý sa stal učeníkom nebeského
- kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý
- vynáša zo svojej pokladnice veci nové i
- staré."
- Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odtiaľ
- odišiel.
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí televízni diváci, drahí bratia a sestry.
- Keď
- doma upratujeme
- alebo
- s-deje, robí sa niečo s naším bytom alebo s
- domácnosťou a,
- a potrebujeme niečo prerobiť, tak objavíme mnoho vecí, ktoré sme
- možno predtým nikdy, é,
- nevideli alebo na ktoré si už nepamätáme.
- Keď sa robí veľké upratovanie doma, keď sa povedzme mení nábytok alebo
- sa, alebo sa prerába dom alebo byt, tak, é,
- zistíme, že niekedy možno nepoznáme ani svoj
- vlastný príbytok,
- lebo veci, ktoré sú tam, sú nám možno neznáme a,
- a potom nevieme, čo s nimi. A ľudia väčšinou v takýchto
- situáciách
- zaujmú taký, také, také dva základné postoje.
- Že sú, sú ľudia, ktorí
- každú vec, ktorá je stará
- alebo ktorá sa im zdá, že je zbytočná, tak ju automaticky vyhodia,
- lebo si myslia, že ju už nebudú potrebovať.
- A potom zase máme ľudí, ktorí každú vec si chcú
- uchovať, nevedia sa s ňou nijako rozlúčiť.
- No a potom možno nájdeme domácnosti, kde
- máj-- kde si ľudia vlastne takto uchovajú mnoho
- vecí, ktoré sú staré,
- nepotrebné, ale keďže k nim majú nejaký vzťah alebo
- skrátka sa s
- nimi nevedeli rozlúčiť, hoci už nie sú potrebné, tak ich, tak
- ich držia.
- Ale zdá sa, že
- aj vo vzťahu k týmto starým veciam sa môžeme, alebo k veciam
- vo všeobecnosti sa môžeme inšpirovať aj dnešným evanjeliom, lebo
- ono nám vlastne hovorí, že človek by mal vo vzťahu k veciam, k
- hodnotám, k ľuďom akoby zachovať takú, takú zlatú strednú
- cestu.
- Vlastne počuli sme v evanjeliu podobenstvo, podobenstvo
- o, o sieti, ktorá je spustená do mora
- a vlastne rybár, ktorý tú sieť spúšťa,
- ju vytiahne po nejakom čase.
- Až potom, keď tá sieť je vytiahnutá, tak až potom začína
- triediť.
- Až potom oddeľuje to dobré od, od toho zlého.
- A ako sme počuli, ten obraz spustenej siete je obrazom,
- obrazom Božieho kráľovstva,
- ktoré chce zachytiť každého človeka.
- Čiže inými slovami, Boh robí
- počas celých dejín spásy aj počas našich životov všetko preto,
- aby sme
- mohli naplno prežívať s ním spoločenstvo.
- Teda aby sme
- zažívali Božie kráľovstvo vo svojom živote a boli jeho súčasťou.
- A na konci toho podobenstva, ako sme počuli, Pán Ježiš hovorí, že
- každý zákoník,
- teda každý, kto sa stáva vlastne učeníkom tohto
- Božieho kráľovstva,
- tak vlastne sa podobá hospodárovi, ktorý vynáša
- zo svojho príbytku, zo svojho gazdovstva veci nové, ale aj
- staré.
- A tieto slová tam, tam nie sú, nie sú náhodou.
- Vlastne
- tieto slová ako keby narážali na to, že človek žije v
- nejakom čase a priestore, že žije v dejinách
- a teda aj Boh účinkuje v dejinách. Preto
- vlastne hovoríme o dejinách spásy,
- lebo Boh prejavuje to, kým je,
- eh, v ľudských dejinách po celých stáročiach.
- A my tiež, keď chceme zistiť Boží plán s človekom,
- keď
- chceme vedieť, kto je vlastne Boh,
- tak sa obraciame, keby som to konkretizoval do našich čias,
- ak zoberieme do rúk Sväté písmo, neobracíme sa iba na Nový zákon,
- ale obraciame sa aj na Starý zákon, teda na, na tú časť
- Svätého písma, ktorá vznikla ešte pred Ježišovým
- príchodom.
- Lebo aj tam nachádzame Božie slovo.
- Aj tam nachádzame to, čomu sa hovorí, že je Božie
- zjavenie. Aj tam vlastne nachádzame slová, ktoré
- nám hovoria o tom, kým je vlastne Boh,
- ako zasahoval v dejinách spásy a aký má vlastne
- Boh plán s človekom.
- Čiže vyťahujeme z tej pokladnice toho Božieho slova to,
- čo je staré, ale aj to, to, čo je nové.
- Milovaní bratia a sestry,
- keď hovoríme vlastne o vzťahu k veciam alebo o vzťahu
- k hodnotám, alebo vôbec o vzťahoch vo všeobecnosti,
- tak my zvykneme hovoriť o tom, alebo trvať na tom, že,
- že chceme ako, ako ľudia žiť moderne.
- To znamená, chceme, eh, sa moderne obliekať, chceme
- s-- moderne bývať,
- eh, chceme sa moderne stravovať, chceme počúvať modernú hudbu.
- To slovo moderne ako keby nejak tak symbolizovalo
- všetko to, čo je, všetko to, čo je populárne.
- Ale niekedy sme vystavení takému riziku takej istej skratky, ktorá
- hovorí o tom, že, že len to, čo je
- moderné, je zároveň aj, aj dobré.
- Ale aj tu platí to,
- čo vlastne vidíme pri každom,
- pri každom hospodárstve, keď niekto prezerá to, čo doma má,
- že nie každá vec, ktorú doma nájdeme a ktorá je nemoderná,
- je zároveň aj zlá.
- Lebo vlastne v skutočnosti nemoderné
- je to, čo je neužitočné a čo je nepotrebné.
- Človek tiež podľa toho vlastne zaobchádza s vecami, ktoré má.
- Nevyhodí za normálnych okolností nejakú vec len preto,
- že je, že je stará, ale vyhodí ju preto, že už ju nepotrebuje,
- že je neužitočná, že naozaj je už opotrebovaná, že možno
- patrí už do nejakého možno odpadu alebo, alebo kdesi inde,
- ale skrátka ju už nemôže používať.
- Ale ak ju používať môže, aj keď má svoj vek, tak
- vlastne si ju kdesi odloží a sa k tejto veci ešte vráti.
- Eh, je veľa
- vecí, ktoré sú nemoderné, ale ktoré sú
- zároveň dobré.
- Je veľa možno vlastností, ktoré nie sú vnímané možno
- ako úplne moderné, ale zároveň sú dobré.
- Napríklad zdá sa, že dnes je
- nepopulárne, nemoderné byť skromným.
- Ale môžeme povedať, že, že skromnosť je niečo, čo je zlé?
- Alebo zase v inom úhľade vidíme, že
- nie vždy sa zdá, že je populárne byť čestným.
- Ale je čestnosť ako vlastnosť je zlá aj nemoderná?
- Alebo vo, vo vzťahu, teda alebo v jednotlivých vzťahoch sa zdá,
- že
- ako keby bolo niekedy nemoderné a nepopulárne byť verným.
- Ale je vernosť zlá alebo je nemoderná?
- Vidíme, že
- aj veci, aj vlastnosti, bez ohľadu na to, aké sú možno staré
- alebo s čím všetkým sú spojené, vlastne,
- eh- Ak sú, ak sú dobré, ak sú užitočné,
- tak zároveň sú aj moderné a môžu nám, môžu nám
- poslúžiť.
- Drahí bratia a sestry,
- z toho dnešného evanjelia vlastne sme povzbudzovaní,
- povzbudzovaní k tomu,
- aby sme presne ako ten hospodár vyťahovali,
- é,
- z vlastných dejín, z vlastných dejín spásy
- všetko to, čo je dobré,
- to, čo je užitočné, aj keď je to staré.
- Hovoríme o tom, že každý človek má svoje osobné dejiny
- spásy, čiže má,
- môže hovoriť o tom, ako v jeho živote účinkoval Boh, čo
- všetko pre neho urobil. Aj každý z nás by mohol hovoriť,
- rozprávať o tom, ako v jeho živote zasiahol Boh,
- čo všetko pre nás urobil.
- A tiež môžeme vyťahovať z tej pokladnice svojej
- vlastnej duše,
- é,
- to, čo je možno staré, to, čo sme kedysi zažili,
- to, čo možno už je minulosťou, ale predsa
- len je to niečo, čo je, čo je dobré, čo je
- moderné, čo nám prináša úžitok,
- čo je pre nás možno poučením a čo je aj, dá sa povedať,
- takým zdrojom nášho rastu a budovania
- vzťahu s Bohom.
- Teda usilujme sa o to, aby sme vyťahovali z po- z
- toho pokladu našej viery to, to, čo je dobré,
- hoci je to možno aj staré.
- A rovnako aj z našich medziľudských vzťahov
- vytiahnime
- z našich rodín všetko to, čo je, to, čo je dobré, to, čo je osvedčené,
- na čom sa dá stavať život,
- aby sme boli presne ako v tom dnešnom
- evanjeliu, aby sme boli dobrým hospodárom a takto
- mohli prežiť aj šťastnejší život. Amen.
- Amen. Za
- vás všetkých. [hudba]
