Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (4.10.2018)
Svätého Františka Assiského, káže dp. Jozef Pajerský.
Svätého Františka Assiského, káže dp. Jozef Pajerský.
Prepis videa
Čítanie z knihy Jób.
Jób prehovoril takto:
"Zľutujte, zľutujte sa aspoň vy,
- Čítanie z knihy Jób.
- Jób prehovoril takto:
- "Zľutujte, zľutujte sa aspoň vy, moji priatelia, nado mnou,
- lebo sa ma dotkla ruka Pánova.
- Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa nasýtiť môjho
- tela?
- Bár by moje slová boli napísané.
- Bár by ich
- zaznačili do knihy
- železným rydlom a olovom,
- aby navždy ostali vrýpané do skaly.
- Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný bude
- stáť nad prachom.
- A hoc, a hoc moja koža bude rozrušená,
- zo svojho tela budem vidieť Boha.
- Veru, ja sám ho uvidím.
- Moje oči, nie cudzie, ho uvidia.
- Srdce mi v hrudi prahne po tom."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánové
- v krajine žijúcich. Verím, že
- uvidím dobrodenia, pánové v krajine
- žijúcich. Čuj, Pane, hlas
- môjho volania.
- Zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
- V srdci mi znejú tvoje slová:
- "Hľadajte moju tvár."
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánové
- v krajine žijúcich. Pane, ja
- hľadám tvoju tvár.
- Neodvracaj svoju tvár odo mňa.
- Neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka.
- Ty si moja pomoc. Neodvrhuj ma.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánové
- v krajine žijúcich. Verím, že
- uvidím dobrodenia, pánové v krajine
- žijúcich.
- Očakávaj Pána a buď statočný.
- Srdce maj silné a drž sa Pána.
- Verím, že uvidím dobrodenia, pánové
- v krajine žijúcich. Aleluja,
- aleluja. Aleluja, aleluja.
- Priblížilo sa Božie kráľovstvo.
- Kajajte sa a verte evanjeliu.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva ti, Pane.
- Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch
- a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na
- každé miesto, kam sa sám chystal ísť.
- A povedal:
- "Žatva je veľká, ale robotníkov málo.
- Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na
- svoju žatvu.
- Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.
- Nenoste mešec, ani kapsu, ani obuv a cestou
- nikoho nepozdravujte.
- Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: 'Pokoj
- tomuto domu.'
- Ak tam bude syn pokoja,
- váš pokoj na ňom spočinie,
- ak nie, vráti sa k vám.
- V tom dome potom ostaňte. Jedzte a pijte, čo
- majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu.
- Neprechádzajte z domu do domu.
- A keď prídete do niektorého mesta a príjmu vás,
- jedzte, čo vám predložia. Uzdravujte chorých, čo sú v
- ňom a povedzte im: 'Priblížilo sa k vám Božie
- kráľovstvo.'
- Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás,
- vyjdite do jeho ulíc a povedzte: 'Striasame na vás
- aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy.
- Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.'
- Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň
- ľahšie ako takému mestu."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Drahí
- bratia a sestry,
- keď som čítal to dnešné evanjelium o tom, ako Pán Ježiš
- vysiela svojich učeníkov,
- ako im hovorí tieto slová: "Nenoste mešec, ani kapsu,
- ani obuv. Cestou nikoho nepozdravujte."
- Prišla mi na myseľ jedna príhoda,
- ktorá sa stala, keď sme boli ešte bohoslovci a
- raz cez prázdniny sme sa vybrali na turistiku
- do Tatier.
- A bola to taká dosť veľká turistika, že sme niekoľkokrát
- aj tam spali v horách.
- A tak sme kráčali a už každý mal nejaký,
- nejaké tie svoje sily. Ale bol jeden chlapec medzi nami,
- ktorý akosi tak menej vládal.
- A tak už tak zaostával,
- tak sme ho tak trpezlivo čakali.
- No a potom už ako sme tak vyšli hore do tých štítov, tam už bolo treba použiť aj
- tie reťaze. Však to asi poznáte, ak niekto chodíte do Tatier.
- No a už tam stále viac a viac zaostával.
- Až nakoniec prišiel taký moment, keď, keď hovoril,
- že už sa asi otočí a vráti, vráti späť, aj bol taký
- nespokojný z toho, že prečo sme ho zobrali do Tatier,
- že takto loziť po tých vrchoch a tak.
- Tak sme mu chceli pomôcť.
- A vtedy sme sa dohodli, že mu odnesieme jeho batoh,
- aby to mal ľahšie, aby aspoň trochu, aby, aby stíhal.
- A tak sme zobrali ten jeho batoh, že si tak podelíme
- tie veci. Každý si niečo z toho zoberie.
- No a ako sme začali vyberať alebo ako on začal vyberať tie veci z toho
- batohu, tak sme tak trošku chápali, prečo aj nevládal, lebo
- ten jeho batoh bol možno najťažší zo všetkých našich.
- Mal tam zbytočne veľa jedla,
- zbytočne veľa nejakých ďal-nejakého ďalšieho oblečenia, dokonca
- nejakú veľkú knižku si zobral. Pýtame sa ho: „Prečo toto berieš do
- Tatier?“ Že čo keď
- večer už si bude chcieť niečo prečítať.
- No a potom, keď sme ho takto oslobodili od tohto
- nákladu, tak už potom vládal
- celkom dobre.
- No a to mi tak prišlo na myslel, keď to tak prenášame aj do nášho života.
- Každý z nás tak kráča životnou cestou už na
- základe krstu, ešte viac birmovky.
- Máme aj to vyslanie od Ježiša.
- Takže ideme ako tí Boží vyslanci a,
- a niekedy sa nám v našom živote tak ťažko kráča.
- Niekedy sa možno cítime aj takí preťažení, možno
- nevládzeme a potom sa aj tak sťažujeme a šomreme.
- Niekedy je to možno naozaj preto, že ten náš kríž životný je náročný
- a jediná vec, čo potrebujeme, ho tak v pokore prijať.
- Ale možno otázka je taká, že či niekedy to naše životné
- preťaženie
- nie je spo-nie je spôsobené práve aj tým, že sme si my
- sami veľa zbytočností naložili do svo-do svojho života, do
- toho svojho životného batohu.
- Pán Ježiš hovorí:
- „Nenoste mešec, ani kapsu, ani obuv.
- Cestou nikoho nepozdravujte.“ A potom ešte aj v tých
- ďalších pokynoch, odporúčaniach, ktoré dáva
- svojim učeníkom,
- Ježiš ich vedie k takej vnútornej jednoduchosti.
- Pozor, ono tie, tie Ježišove odporúčania nie je
- správne teraz ako keby tak automaticky naslepo
- aplikovať. Hej, že by sme nemali ívať mešec.
- Však mešce ani nemáme, máme peňaženky.
- Ale nejde teraz o to, že čo presne si máme zobrať
- alebo nemáme. Dokonca aj v druhej
- verzii tohto textu,
- eh, u ďalšieho evanjelistu, myslím podľa Matúša, tie Ježišove
- odporúčania už v konkrétnostiach sa trošku líšia.
- Ale
- možno je dôležitý práveže ten, ten duch.
- To, čo sa skrýva za tým, že Ježiš pozýva k takému duchu
- chudoby, jednoduchosti.
- A možno, myslím si, že aj dnešný svätec svätý František tak
- veľmi oslovil svoju dobu a oslovuje aj nás práve
- takouto veľkou jednoduchosťou, že dokázal
- urobiť aj taký radikálny krok a, a tak odhodiť všetky tie
- životné záťaže. Poznáme asi ten jeho životný príbeh.
- Nebudem ho tu tak opakovať, veď je veľmi známy.
- Takže vieme, že ako vo svojom živote vedel tak tie
- životné záťaže v
- takej slobode odhodiť.
- A skúsme aj my tak nad tým porozmýšľať.
- Ježiš síce nie v tom dnešnom evanjeliu, ale u toho druhého
- evanjelistu napríklad hovorí, že aby si nebrali dvoje šiat.
- Tak v našom živote to môže znamenať, že nemusí to byť
- o oblečení, hej, ale, ale skôr o tom našom
- vizuále. Tak, ako sa predstavujeme, že niekedy sme sa
- príliš zaťažili preto, lebo pred jedným chceme
- vyzerať tak, pred druhým ináč, a to nás
- niekedy toľko zaťažuje, že človek už potom, potom
- sa v tom úplne tak stráca. A to naozaj niekedy tak ide aj,
- zaťažuje naše vnútorné vnímanie, naše vzťahy.
- Keď k jednému som naučený byť úctivý, k druhému
- si dovolím viac a tak ďalej. Prečo by sme nemohli byť takí jednoduchí v
- tých vzťahoch?
- Alebo Ježiš hovorí:
- „Cestou nikoho nepozdravujte.“ Čo to môže znamenať?
- Že máme ísť iba tak slepo za svojím cieľom
- a byť práveže až takí neslušní, že nepozdravíme našich
- priateľov alebo podobne? Myslím, že to nie je obsah,
- é, toho posolstva do tohto nášho života.
- Ale možno otázka je taká, že niekedy sme zas príliš
- zaťažení naozaj tisíckami rôznych kontaktov.
- Dnes, možno aj v tých sociálnych sieťach toho
- máme ešte oveľa viac.
- Hej, možno tí mladší, ale aj starší, už som si všimol, aj niekedy človek
- strávi toľko času na tých sociálnych sieťach
- a v tých nejakých tých kontaktoch, pozdravoch
- a neviem akých spôsoboch napojenia na druhých, že až nemá
- silu sa napríklad v pokoji porozprávať s tým, kto mu je
- najbližší. Možno takto sa dá nejak preniesť, hej, tá,
- tá Ježišova výzva ku jednoduchosti aj v našej
- vzájomnej komunikácii.
- Opäť nie, že si nemáme všímať druhých.
- To treba zas podčiarknuť, ale všímať si hlavne tých,
- ktorí sú nám, ktorí sú nám najbližší, ktorí sú tí naši blížni.
- Skúsme aj pri tejto svätej omši tak prijať to Božie pozvanie k
- jednoduchosti. Aj dnešný deň nás čaká nejaký
- úsek našej životnej cesty. Môžeme ho prejsť takí
- zaťažení, možno ušomraní,
- aj naozaj takí až nevládni. Dokonca môžeme aj tak iba,
- iba niekde tak čakať a ani sa nám nechce ísť ďalej.
- Ale môžeme aj na príhovor a podľa príkladu svätého Františka
- tú zbytočnú záťaž, to bohatstvo
- tohto sveta, ktoré nás zaťažuje, môžeme ho tak odhodiť a tak
- v jednoduchosti vykročiť. Len si vyprosme tú
- múdrosť, aby sme vedeli, čoho sa zrieknuť, čo
- nás zbytočne zaťažuje, čo nás obmedzuje na našej životnej
- ceste. Tak nech Duch Svätý, ktorý pôsobí v
- našich srdciach, nám dá túto múdrosť a nech nám ju dá aj
- na príhovor toho svätca, ktorý žil vo veľkej
- evanjeliovej chudobe svätého Františka. Amen.
- [potlesk]
