Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
SVÄTÉ LITURGIE
GRÉCKOKATOLÍCKA SVÄTÁ LITURGIA
priamy prenos z pútnického miesta Litmanová
09.08.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA
káže dp. Juraj Drobný (Mt 14, 22-36)svätého Jána Máriu Vianneya, kňaza
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi.
Toto hovorí Pán, Boh Izraela.
- Čítanie z knihy proroka Jeremiáša.
- Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi.
- Toto hovorí Pán, Boh Izraela. Zapíš si do knihy
- všetky slová, ktoré som ti povedal.
- Lebo toto hovorí Pán. Nezhojiteľná je tvoja
- zlomenina, veľmi zlá je tvoja rana.
- Nik sa ťa nechce zaujať. Hoci sú lieky na vred,
- tvoja jazva sa nezaceľuje. Všetci tvoji
- milovníci zabudli na teba, už ťa nevyhľadávajú.
- Lebo som ťa udrel ako nepriateľ trestom neľútostne tvrdým pre
- množstvo tvojej neprávosti, pre tvoje neznesiteľné
- hriechy.
- Čo kričíš pre svoje utrpenie?
- Tvoja bolesť je nezhojiteľná. Pre množstvo tvojej
- neprávosti, pre tvoje veľké hriechy som ti to
- urobil. Toto hovorí Pán.
- Ja obrátim osud Jakubových šiatrov, zľutujem sa nad
- jeho príbytkami.
- Mesto sa znova zbuduje na svojich rumoch.
- I palác bude stáť na svojom mieste.
- A bude sa z nich ozývať chválospev a hlas jasajúcich.
- Rozmnožím ich a už z nich neubudne.
- Oslávim ich a nik ich neponíži.
- Jeho synovia budú ako kedysi. Jeho spoločenstvo bude
- stále predo mnou a postihnem všetkých, čo ho
- sužujú.
- Vodcu bude mať zo svojich radov. Panovník bude z
- jeho stredu pochádzať.
- Pritiahnem si ho a on príde ku mne.
- Veď ináč, kto by riskoval svoj život a priblížil sa
- ku mne,
- hovorí Pán.
- Vy budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pán vystavil Sion a zjavil sa vo svojej sláve.
- Pán vystavil Sion a zjavil sa vo svojej
- sláve.
- Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej
- slávy všetci zemskí králi. Lebo Pán vystaví
- Sion a zjaví sa vo svojej sláve. Zhliadne na modlitbu
- núdzných a nepohrdne ich prosbami.
- Pán vystavil Sion a zjavil sa vo
- svojej sláve.
- Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený
- ľud oslávi Pána. Veď Pán hľadi zo svojej
- vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem.
- Čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia
- slobodu.
- Pán vystavil Sion a zjavil sa vo
- svojej sláve.
- Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí
- a ich potomstvo bude pevné pred tebou, aby na Sione
- hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu,
- keď sa tam zídu vo spolok národy a kráľovstvá, aby
- slúžili Pánovi.
- Pán vystavil Sion a zjavil sa vo
- svojej sláve.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa
- Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Len čo Ježiš nas-nasýtil zástupy,
- rozkázal učeníkom, aby nastúpili na
- loďku a išli pred ním na druhý breh,
- kým on rozpustí zástupy.
- Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám
- na vrch modliť sa.
- Zvečerilo sa a on tam bol sám.
- Loďka bola už mnoho stádií od zeme a zmietali
- ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.
- Nad ránom, kráčajúc po mori, priblížil
- sa k nim Ježiš.
- Keď ho učeníci videli kráčať po mori,
- vzrušení vraveli: „Má toha!“
- A od strachu vykríkli.
- Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Schopte sa,
- to som ja,
- nebojte sa.“
- Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty,
- rozkáž, aby som prišiel k tebe po
- vode.“ On povedal:
- „Poď.“ Peter vystúpil z loďky,
- vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
- Ale keď videl silný vietor, naľakal sa, začal sa
- topiť a vykríkol: „Pane,
- zachráň ma!“ Ježiš hneď
- vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu:
- „Maloverný, prečo si
- pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky,
- vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali
- sa mu a vraveli:
- „Naozaj si Boží
- Syn.“ Preplavili sa na druhý breh a došli
- do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja
- spoznali, vyslali poslov do celého okolia i
- prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa
- smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu.
- A všetci,
- čo sa ho dotkli,
- ozdraveli.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Ten príbeh sme mali radi už ako deti. Poznáme ho naspamäť.
- Ten príbeh o tej búrke na mori, čo bolo predtým, čo bolo potom, hej?
- Ale teraz tá búrka. Eh, tak trošku neviem, či to
- vám nenapadlo tiež. Tak trošku som sa zamyslel a hovorím si,
- predstavte si, že Ježiš kráča, búrka tam všetko toto teraz ľudia,
- apoštoli „Ma toha!"
- „To som ja. Nebojte sa." Teraz Peter hovorí:
- „Ak si to ty, Pane,
- prikáž mi." Ale predstavte si, že Ježiš jak by mu prikazoval, tak by
- tú búrku utíšil ešte predtým, než by vstúpil do, do tej loďky,
- že odrazu by sa to
- utíšilo všetko a Peter by tak takou istejšou
- nohou vstúpil do tej vody a by tam pobehoval okolo Pána Ježiša.
- Takú radosť by mal, že ako mu to ide.
- Prečo to takto Ježiš nespravil? Už ste pochopili, keď som povedal,
- že akú radosť by
- mal z toho, že mu to ide.
- No aby sa nestalo to, že si odrazu uvedomí, že ja behám po
- vode. Nie ja behám po vode. Ježiš ma
- drží na tej vode. Ja som poslúchol.
- Teda požiadal som ho, o čo som požiadal, ale ja som poslúchol
- Ježišov príkaz a bez neho nemám žiadnu šancu.
- Takže si myslím, že tá búrka, že sa utíšila až po vstúpení Ježiša a
- Petra do loďky, to je— potrebujeme to počuť
- z evanjelia, aby to takto zaznelo.
- Potrebujeme počuť, že búrky sú v našich životoch a
- veľmi veľké a veľmi ťažké. A Ježiš nás volá, aby sme tie
- búrky prekonávali, ale aby sme ich prekonávali s ním.
- Aby sme si nepovedali, že „Však to ja." Nie ja.
- Ježiš je ten, ktorý nás uschopňuje svojím
- duchom čokoľvek urobiť. On hovorí sám: „Bezo mňa
- nemôžete nič urobiť." A teraz by som chcel teda,
- to je tá, tá udalosť, ktorú som si chcel, chcel nám takto pripomenúť,
- ale som spomínal v úvode svätej omše, že udalosti sa diali, ktoré
- sme vysielali. Televízia mohla byť pri tom.
- Teraz naposledy to bola tá P26, teda stretnutie mládeže,
- eh, národné slet— stretnutie mládeže v Poprade
- v dvadsiatom šiestom
- roku. Bolo tam veľa úžasných vecí.
- Nemal som možnosť sledovať všetko, ale cez tú svetlu napríklad, ak ste videli
- to, to, čo mňa tam, či už Ján apoštol alebo Mária
- Magdaléna, alebo tí dvaja emauskí učeníci, to bolo tak úžasne
- vymyslené a tak silné a z takého iného uhla pohľadu dávané,
- že odrazu človek
- len pozeral, pozeral, žasol, že všetko tí naši mladí spolu s Paľom
- Dankom vedia vymyslieť, nacvičiť a urobiť a takým spôsobom nás
- povzbu-povzbudiť. Na záver bola záverečná svätá omša.
- Neviem, či ste sledovali.
- Otec nuncius kázal.
- No a viete, že otec nuncius káže trošku inak,
- ako napríklad
- nie-niektorí kážeme takým spôsobom, že viete, Pán Ježiš
- išiel nad tam po tej vode a tam bola búrka a tam kráčal.
- A Peter povedal, že chce tiež kráčať.
- Tak teda Pán Ježiš mu povedal, že poď a—
- otec nuncius takto nekáže. „Peter!“ On takýmto
- spôsobom zvykne. „Peter poprosil,“ ale teraz nehovoril o
- tom, že
- Peter poprosil, ale hovoril veľmi zaujímavé veci.
- A zaujímavé, až, až také provokujúce veci hovoril
- otec nuncius. Hovorí: „Ľudia,
- nebuďte takí do seba zavretí. Ja,
- do seba. Nie, musíte von,
- musíte, pretože farnosti a cirkev na Slovensku
- musí byť tá, ktorá sa
- dáva.
- Tá, ktorá—„ a on doslova používal slovo, že push.
- To ste tam, ak ste to sledovali, počuli viackrát. Tlač!
- A hovorí: „Mladí, ktorí ste tu, tlačte vašich pánov farárov,
- tlačte ich dopredu, tlačte otcov biskupov, tlačte ich
- dopredu.“ A človek si tak pozerá, že čo?
- Čo to hovorí ten otec nuncius? No hovorí, že neustrňme,
- hybme sa, ale keď sa máme hybať, musíme sa otvoriť a potom
- môžeme ísť a spoločne sa takýmto spôsobom dostávať
- bližšie k Božiemu kráľovstvu. To bol jeden z tých odkazov, ktorý teda
- o-otec nuncius vychádzal z posolstva Svätého otca Leva.
- Takže to bolo o tom. Ale potom ten, tá druhá časť, ktorú hovorí, keď
- stojíte vedľa seba. Nehovorím, že stojím
- vedľa teba, ale som tu pre teba. To je tá cirkev,
- ktorá sa dáva. Nie že stojím vedľa teba a pozerám sa,
- čo sa deje, ale
- som tu pre teba. Potrebuješ pomoc?
- To sú úžasné momenty, ktoré takýmto spôsobom nám otec
- nuncius vybavuje v nás a my vieme, že tak to
- má byť. My vieme, že to je cirkev, ktorá je putujúca, ktorá
- nie je strnula, ale úplne jednoducho pripo— otec nuncius
- nám to vie pripomenúť takým ráznym spôsobom, že si to človek
- zapamätá. No a na záver svätej omše potom vystúpil,
- a tu máme dneska
- teda spomienku na svätého Jána Vianneya, eh, spišský
- diecézny biskup, teda hosťujúci biskup, ktorý hosťoval
- tie náro— to národné stretnutie mládeže a hovorí: „V utorok
- bude svätého Jána Maria Vianneya.“ V utorok bude, to
- je dnes, dnes už je utorok
- a je to taký patrón nás kňazov, hovorí otec biskup František.
- A potom hovorí mladým, čo boli v tej ikonkatεδrále v Prešove:
- „Máte kňazov? Pošlite im esemesku, že sa za nich
- modlíte, že na nich myslíte alebo ich navštívte,
- alebo—„ to už nepovedal on, to už ja poviem, pozvite ich na pivo,
- no. Už akokoľvek. Jednoducho my kňazi potrebujeme
- obrovskú pomoc, pretože keď mám hovoriť za seba, ja
- som strašný
- a bez Božej milosti,
- proste nie, to, to sú— a aj som narobil kadečo.
- Ale tá modlitba, ktorá prichádza od vás, to
- je to, čo nás drží, nás kňazov a aj to povzbudenie, keď príde
- aspoň raz za— ja, ja teda hovorím, že ja si nezaslúžim, ale
- potrebujem a potrebujeme všetci.
- Takže dnes na spomienku svätého Jána Maria Vianneya počúvajme
- odkaz Svätého otca, ktorý nám sprostredkoval cez otca nuncia v
- tej popradskej kázni. A nezabúdajme v
- ne-mimoriadne dnešný deň, každý deň, ale mimoriadnym spôsobom dnešný deň na
- našich kňazov. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky amen.
- [hudba]






