Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (5.11.2018)
Pondelok 31. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Pondelok 31. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marek Vaňuš SVD.
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Filipanom.
Bratia,
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom.
- Bratia, ak jestvuje nejaké potešenie v Kristovi,
- ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké
- spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie,
- dovŕšte moju radosť. Zmýšľajte rovnako.
- Rovnako milujte. Buďte jedna duša a jedna
- myseľ.
- Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu,
- ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.
- Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale
- aj na záujmy iných. Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
- Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči
- nehľadia povýšene. Neženiem sa za veľkými
- vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom pokoji.
- Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil.
- Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené
- dieťa, tak je moja duša vo mne.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom
- pokoji.
- Dúfaj, Izrael, v Pána odteraz až naveky.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom
- pokoji.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi
- učeníkmi a poznáte pravdu, hovorí Pán.
- Aleluja aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal poprednému farizejovi, ktorý ho pozval ako hosťa:
- „Keď dávaš obed alebo večeru,
- nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných,
- ani bohatých susedov,
- aby nepozvali aj oni teba
- a mal by si odplatu.
- Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov,
- chromých a slepých
- a budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť.
- No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- to dnešné evanjelium, ak sme ho pozre-počúvali pozorne, tak
- pravdepodobne v nás muselo
- trošku zneistiť, čosi v nás vyvolať.
- Tie Ježišove slová farizejovi
- doznievajú aj k nám, keď hovorí: „Keď dávaš obed alebo
- večeru, nevolaj svojich priateľov, bratov, príbuzných,
- ale pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých."
- No to sa nepočúva ľahko. Ako to máme brať? Doslova?
- To by sme možno museli zmeniť aj niektoré tie naše tradície, návyky, ktoré
- myslím, že nie sú zlé, keď sa aj rodina zíde pekne pohromade raz
- za
- čas pri slávnostnom obede, obede.
- Nuž ale sú chvíle, možno keď to treba brať doslovne.
- Sám si spomínam na skúsenosť, ktorú som mal v Ríme s komunitou svätého
- Egídia,
- ktorí organizujú vždy na Vianoce taký slávnostný obed, na ktorý
- pozvú práve tých, ktorí sú nejako zne-nevýhodnení,
- sú na okraji
- spoločnosti.
- Starých, opustených, chorých. Tá komunita, ktorá sa zvyčajne
- stretáva každý týždeň na slávenie liturgie, tak práve na Vianoce
- si rozdelia tak úlohy a každý niečo pripraví, prispeje,
- aby mohli aj tí, ktorí, ktorí sú na okraji spoločnosti,
- mať niečo. Ten slávnostný obed.
- A tak oni uskutočňujú presne to, čo Ježiš odporúča svojmu hostiteľovi,
- tomu farizejovi z dnešného evanjelia.
- Takže niekedy doslovne. Ale som presvedčený, že
- Ježišovo posolstvo siaha ďalej, ako je len organizovanie nejakej pozvánky
- na stolovanie.
- Naznačuje, naznačujú to tie slová, ktoré sme mohli počuť.
- Tá veta o očakávaní odplaty, ktorá sa tam op-opakuje
- ako určitý refrén.
- Pozýva človeka, ak pozýva človek tých, čo mu to vrátia, už má svoju
- odplatu.
- Ak však tých, čo nemajú čím odplatiť, tak potom odplata bude
- pri vzkriesení mŕtvych. Vidíme, ako to slovo odplata tam sa
- opakuje.
- Čiže to, pred čím Ježiš upozorňuje, je určitý
- vypočítavý prístup vo vzťahoch.
- No jak robím len niečo preto,
- aby som dostal naspäť.
- A to potom nie je nič iné ako taký obchod.
- A tak to funguje, žiaľ, vo svete.
- Ježiš ale poukazuje na hodnotu veľkodušnosti,
- ktorá presahuje tento princíp dám, aby som dostal
- naspäť.
- Veľkodušnosť neráta na prvom mieste, že čo z toho budem mať,
- ale vníma hodnotu osoby, ku ktorej sa obracia.
- Nie to, čo má alebo čím je. Ako by som to ja
- potom mohol využiť.
- Ale jednoducho to, že tá osoba je.
- A dnes tak nás pozýva vlastne priznať tú dôstojnosť každej ľudskej osobe,
- s ktorou sa stretávame,
- nezávisle na tom, čím disponuje alebo čo dokáže,
- či nám môže byť užitočná. Myslím, že je to také zvlášť aktuálne
- posolstvo, lebo keď pozeráme vo svete médií,
- väčšinou reklamy,
- tak vždy tam vystupujú mladí, krásni, bezchybní, úspešní, bohatí.
- Ale takíto nie sme všetci. Teda veľkodušnosť a
- nezišnosť v postojoch sa stávajú svedectvom o našom
- nebeskom Otcovi,
- ktorý, ako vieme, že
- dá-dáva vychádzať slnku na dobrých i zlých.
- Čiže to posolstvo evanjelia je pozvanie k veľkodušnosti.
- No a dopĺňa ho v určitom duchu aj ten úryvok z Listu
- Filipanom, ktorý sme počuli dnes ako prvé čítanie.
- Pavol tam kladie naliehavo na srdce veriacich tieto slová:
- „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu,
- ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.
- Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy,
- ale aj na záujmy iných.“
- A to sú veľmi jasné slová, ktoré, ako pripomína veľmi často aj pápež
- František,
- sú proti tej kultúre, typickej kultúre vyraďovania alebo
- skartovania.
- V spoločenstve veriacich, ba v celom ľudskom spoločenstve má
- každý svoju jedinečnú hodnotu,
- nezávisle od toho, čím disponuje.
- A to sme pozvaní si neustále pripomínať
- a nezabúdať možno či už v pohľade na seba samých, lebo niekedy
- možno sa hodnotíme podľa toho, čo, čo dokážeme, či sme užitoční, alebo
- či už sme nepotrební,
- ale takisto aj vo vzťahu k iným ľuďom.
- V pokore pokladať jeden druhého za vyššieho,
- čiže neopovrhovať.
- [odkašle si] Listoval som nedávno v jednej z tých útlých knižiek
- Bruna Ferrera, ktorý zozbieral príbehy a zaujal ma tam
- príbeh
- malého Lea.
- Tento Leo sa mal zúčastniť jedného školského konkurzu, teda
- konkurzu na detských hercov na školské predstavenie.
- No a veľmi sa na to tešil. Chcel účinkovať,
- ale jeho mama mala tak trošku obavu,
- že či ho vyberú. No spomedzi tých hercov, ktorí budú
- vystupovať.
- Tak už v deň toho konkurzu, keď sa mali rozdeliť úlohy, prišla
- poňho do školy
- a videla, ako syn s takým veľkým nadšením plný
- hrdosti a vzrušenia jej
- be-beží v ústrety
- a hovorí: „Hádaj, mami.“ A taký celý nadšený hovorí a
- tie slová, ktoré potom povedal, zostali tej matke tak ako taká
- hlboká lekcia pre život. Hovorí: „Vybrali ma,
- aby som tlieskal.“
- Je to pekné posolstvo, že Boh tiež, keď tvoril svet,
- tak nevyradil nikoho a nič ako nepotrebné.
- Každý a všetko má svoje miesto.
- A tak aj tá cesta
- nezišnosti a veľkodušnosti, ktorú, ku ktorej nás Ježiš pozýva cez dnešné
- evanjelium,
- je vlastne cez ná-cesta uznania
- a ohodnotenia, uctenia si tej jedinečnosti
- každého človeka.
- Amen.
- Amen.
- [hudba]
