SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
06.04.2016
12:46 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3864x

Z prameňa (6.4.2016)

Streda po 2. veľkonočnej nedeli, káže dp. Vladimír Thurzo

Streda po 2. veľkonočnej nedeli, káže dp. Vladimír Thurzo

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1415 slov

Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním,
teda sekta


  • Čítanie zo Skutkov apoštolov.
  • Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, teda sekta
  • saducejov a plní žiarlivosti položili na apoštolov
  • ruky a vrhli ich do mestského väzenia.
  • Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a
  • povedal:
  • „Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky
  • slová tohoto života.“ Oni počúvli.
  • Zavčas rána vošli do chrámu a učili.
  • Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali
  • ver-veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a
  • poslali do väzenia, aby ich priviedli.
  • Ale keď sa sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli.
  • Vrátili sa teda a hlásili: „Väzenie sme našli dôkladne
  • zatvorené a strážnici stáli pri dverách.
  • No keď sme otvorili, vnútri sme nenašli
  • nikoho.“ Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi
  • počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo.
  • Tukto si prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do
  • žalára, stoja v chráme a učia
  • ľud.“ Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami
  • a priviedol ich, ale nie násilne, lebo sa báli
  • ľudu, aby ich neukameňoval.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
  • Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
  • Pána chcem velebiť v každom čase. Moje
  • ústa budú ho vždy chváliť. V Pánovi sa
  • bude chváliť moja duša. Nechže to počujú
  • pokorní a nech sa tešia.
  • Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
  • Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho
  • meno spoločne.
  • Hľadal som Pána a on ma vyslyšal
  • a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
  • Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
  • Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár
  • vám neščervenie hanbou.
  • Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal
  • a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
  • Pán ma vyslobodil zo všetkej
  • hrôzy.
  • Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo
  • bohabojných a vyslobodí ich.
  • Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je
  • Pán. Šťastný človek, čo sa
  • utieka k nemu.
  • Pán ma vyslobodil zo všetkej hrôzy.
  • Aleluja, aleluja.
  • Aleluja, aleluja.
  • Boh tak miloval svet, že dal svojho
  • jednorodeného Syna. Každý, kto v
  • neho verí, má večný život.
  • Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal Nikodémovi: „Boh tak miloval svet,
  • že dal svojho jednorodeného Syna,
  • aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný
  • život.
  • Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby
  • sa skrze neho svet spasil.
  • Kto v neho verí, nie je súdený,
  • ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v
  • meno jednorodeného Božieho Syna.
  • A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet a
  • ľudia milovali tmu viac ako svetlo,
  • lebo ich skutky boli zlé.
  • Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo
  • a nejde na svetlo,
  • aby jeho skutky neboli odhalené.
  • Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť,
  • že svoje skutky koná v Bohu."
  • Počuli sme slovo Pánove.
  • Chvála tebe, Kriste.
  • Slovo Svätého evanjelia, nech mi naše previnenie.
  • Milí bratia a sestry, milí diváci,
  • už
  • tretí deň máme možnosť si vypočuť úryvok
  • z tretej kapitoly Evanjelia svätého Jána, ktorá nám
  • rozpráva o veľmi zvláštnom a svojím
  • spôsobom môžeme povedať aj takom tajomnom rozhovore medzi
  • Ježišom a Nikodémom.
  • Je-Nikodém bol členom veľrady. Bol to
  • farizej, by sme mohli povedať polnokrvný farizej,
  • teda
  • farizej vo svojej podstate vidieť, ako, ako pristupuje, ako sa
  • správa, ako argumentuje.
  • A
  • tento Nikodém prichádza v noci.
  • V tom môžeme vidieť takú symboliku, ako postupne sa
  • otvára pre vieru v Ježiša Krista.
  • V tom, v tej skutočnosti, že prichádza v noci, vidieť,
  • môžeme vidieť takú
  • symboliku, že z temnoty neviery sa
  • postupne v rozhovore s Ježišom
  • Po skúsenosti s Ježišom otvára pre svetlo viery, ktorým
  • je, ktorým je Ježiš Kristus.
  • A teda Nikodém
  • počúva Ježišove slová a tak, ako to môžeme u
  • Ježiša pozorovať veľmi často alebo takmer vždy v
  • rozhovoroch,
  • Ježiš sa vždy prispôsobuje svojim poslucháčom.
  • Keď sa stretáva s jednoduchými ľuďmi,
  • hovorí tak, aby to bolo ľuďom prístupné. Používa podobenstvá.
  • Keď sa stretáva s farizejmi, so zákonníkmi, tak sa
  • snaží ako keby nastaviť na ich vlnovú dĺžku, aby mu
  • mohli dobre porozumieť. A teda aj v tom rozhovore, ako
  • argumentuje, ako hovorí Nikodémovi, vidieť, že sa prispôsobuje
  • Nikodémovi, že sa prispôsobuje, aby mohol čo najlepšie prijať
  • to posolstvo, ktoré mu chce odovzdať.
  • A vidieť, že Nikodém
  • naozaj je farizej, ako sme povedali, plnokrvný, pretože
  • prichádza na základe znakov, ktoré, to
  • sám hovorí, na základe znakov, znamení, ktoré videl.
  • Videl znamenia a sám hovorí: „Toto nemôže robiť obyčajný
  • človek,
  • to, čo robíš ty.“ A teda prichádza, aby
  • v rozhovore s Ježišom dospel k pravde.
  • A
  • to, čo sme počuli na začiatku dnešného
  • evanjelia, je jeden jednak z
  • najkrajších výrokov
  • a jeden z kľúčových výrokov vôbec Jánovho evanjelia a môžeme povedať
  • taký interpretačný kľúč Ježišového, Ježišovho poslania.
  • Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna,
  • aby nezahynul nikto, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
  • Ak chceme pochopiť poslanie Ježiša Krista, môžeme ho pochopiť
  • iba vo svetle tohto výroku. Boh tak miloval svet,
  • že dal svojho syna. Syna, ktorý zomrel na kríži.
  • Preto je to aj
  • evanjelium, ktoré čítame vo veľkonočnom období
  • prakticky na jeho začiatku, pretože
  • nám rozvíja veľkonočné posolstvo.
  • A tento výrok je potrebné čítať a vidieť v
  • súvislosti s Abrahamovým príbehom.
  • Tak ako Abraham mal obetovať svojho jednorodeného syna Izáka,
  • ale v konečnom dôsledku Boh zadržal jeho ruku a nemusel, Abraham
  • nemusel tú obetu dokončiť.
  • Abraham je predobrazom Boha Otca, Izák predobrazom Ježiša
  • Krista. Tak na druhej strane Boh Otec
  • dokončí tú obetu, to znamená, neušetril svojho jednorodeného syna,
  • ale ho vydal za celý svet.
  • To znamená, prvá vec, ktorú si môžeme uvedomiť, je Božia
  • láska k človeku do krajnosti. Boh sa nezastavil ani
  • pred obetou svojho syna. To znamená
  • to, v čom ušetril Abraháma, to on sám
  • uko, teda
  • seba neušetril, môžeme povedať tak.
  • To znamená, išiel do krajnosti vo svojej láske.
  • Druhá taká zaujímavá okolnosť alebo zaujímavý súvis je,
  • keď hovorí: „Boh tak miloval
  • svet.“ Svet totižto je v Jánovom
  • evanjeliu
  • zase takým symbolom všetkého celého stvorenia
  • a hlavne čo sa týka samozrejme rozumného stvorenia, teda ľudí.
  • Nielen dobrých, ale aj všetkých ostatných, aj zlých.
  • Čiže môžeme povedať, Božia láska nespočíva v
  • tom, že dobrých robí lepšími. Božia láska
  • spočíva v tom, že zomiera, Boží Syn zomiera za
  • všetkých, za všetkých ľudí
  • a zvlášť teda za hriešnikov. Veď to sám Pán Ježiš povie
  • výslovne, explicitne to povie, že prišiel
  • ako lekár k chorým, že prišiel hlavne kvôli
  • hriešnikom. A to si môžeme teda uvedomiť
  • zvlášť v tomto roku milosrdenstva.
  • Tá Božia láska, ktorá ide do krajnosti kvôli každému
  • jednému človeku, nezastaví sa pred ničím.
  • Na druhej strane, bohužiaľ, si uvedomujeme obmedzenosť
  • svojej lásky, ktorá je veľmi často naozaj taká
  • limitovaná, obmedzená na tých ľudí, ktorých, ktorých máme radi, ktorí nám
  • dobre robia alebo od ktorých dostávame odozvu, to znamená,
  • dostávame tú lásku späť.
  • Kdežto Božia milosrdná láska nezasa, nezastaví pred ničím.
  • A naozaj Boží Syn zomiera za všetkých ľudí.
  • A teraz taká možno praktická aplikácia tohto rozhovoru medzi
  • Nikodémom, medzi týmto veľmi významným, dôležitým,
  • ehm, farizejom,
  • členom veľradý a na druhej strane Pánom Ježišom.
  • Aj z toho rozhovoru, tak ako sa, samozrejme, dnes sme počuli len
  • fragment, ale tak, ako sa vyvíja ten rozhovor, vidieť,
  • že Nikodém prichádza k Pánu Ježišovi vo vedomí si jednak svojich
  • vedomostí, aj svojho postavenia.
  • Určite prichádza s otvoreným srdcom, lebo ak by nemal otvorené srdce, tak
  • uňho nemôže dôjsť k žiadnej zmene.
  • Ale vidieť, že je si vedomý svojho postavenia,
  • a teda prichádza k
  • Ježišovi, ale postupne jeho srdce sa mení
  • a to je nevyhnutné. A teda to je to, čo si môžeme zobrať
  • z toho dnešného evanjelia, že k Ježišovi môžeme pristupovať len k
  • pokor, len s
  • pokorou.
  • Keby
  • u Nikodéma nebolo pre, došlo k tomuto prerodu, keby sa nebolo
  • premenilo jeho srdce, keby nebol prijal to, čo mu Ježiš hovorí,
  • to znamená
  • to poníženie sa Boha, to poníženie v Ježišovi Kristovi.
  • Keby
  • nebol mal srdce pripravené, nebol by to prijal.
  • A teda aj pre nás, ak chceme,
  • aby Ježiš zmenil naše srdce, musí dôjsť aj v našom srdci alebo v nás
  • musí dôjsť k takému prerodu ako u Nikodéma.
  • To znamená,
  • bez ohľadu na to, aký post zastávame, bez ohľadu na to, čo vieme alebo nevieme,
  • bez ohľadu na to, kým sme tu vo svete,
  • pred Bohom sme ničím.
  • To je pravda o nás a v tomto vedomí, že od Boha veľa
  • dostávame
  • a že od Boha dostávam vlastne všetko,
  • pred Bohom musíme stáť v pokore, ak chceme, aby aj v našom srdci
  • došlo k prerodu, aby sme prijali Ježiša tak, ako ho
  • prijal Nikodém. Amen.
  • [hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa (6.4.2016) - Archív

Reklamní partneri