Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Streda v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Martin Šafárik.
Streda v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Martin Šafárik.
Prepis videa
Pán s vami. I s duchom tvojim.
Čítanie zo Svätého
evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane.
- Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a
- učil.
- Ktosi sa ho spýtal:
- „Pane,
- je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal:
- „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám, mnohí sa budú
- pokúšať vojsť a nebudú môcť.
- Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na
- dvere a volať: Pane, otvor nám!
- A on vám povie: Ja neviem, odkiaľ ste.
- Vtedy začnete hovoriť: Jedli sme s tebou a pili, na našich
- uliciach si učil.
- Ale on vám povie: Ja neviem, odkiaľ ste.
- Odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť.
- Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám,
- Izák a Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve a vy ste
- vyhodení von.
- A prídu od východu i západu, od severy, od severu i od
- juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.
- A tak sú poslední, ktorí budú prvými
- a sú prví, ktorí budú poslednými."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
- Drahí bratia a sestry.
- Začal by som asi tak.
- Toto som si pripravil k dnešnej svätej omši večer.
- A toto som si pripravil v noci.
- A je to preto, že dnešné sväté evanjelium mi nedalo spať.
- Samozrejme, že poznám aj z čias štúdia tieto
- texty. Čítal som ho niekoľkokrát v rámci
- liturgie, v rámci
- svojho
- osobného času, osobnej skriptúry, ale
- znovu ma veľmi vyrušila
- tá otázka
- kladená Pánu Ježišovi.
- „Pane,
- je málo tých, čo budú spasení?“
- Priznám sa, že som sa trochu až tak zľakol,
- lebo táto otázka sa týka každého jedného z nás.
- A myslím si, že je také prirodzené, že človek si ju tak zosobní a povie:
- „Pane, budem spasený?
- Budem patriť
- k tej skupine, ktorí budú s tebou
- večne?“ A tak najskôr
- treba odlíšiť
- dve slová,
- že vykúpení sme všetci,
- pretože Ježiš Kristus prišiel pre každého jedného z
- nás.
- Ale spasený bude len ten, ktorý spolupracuje s Ježišom Kristom,
- ktorý ho prijal vo svojom živote za svojho Boha.
- Tak
- toto prijatie, tento rozdiel medzi vykúpením a spásou
- veľmi živo vnímam ako
- kňaz, ktorý v bežnej pastorácii
- vníma mladých ľudí počas svätej omše.
- Viete, všetci sú pozvaní na svätú omšu.
- Každý jeden farník v našej farnosti je pozvaný na svätú omšu.
- Dokonca, dokonca pozvaní sú aj ľudia z periférie.
- Môžu prísť ktokoľvek do akéhokoľvek kostola na
- akúkoľvek svätú omšu môže každý prísť.
- Niektorí aj prídu. Teda to by som ešte tak tú prvú skupinu
- uzavrel,
- aby sme sa nestratili. Že pozvaní sú všetci.
- Potom tá druhá skupina ľudí.
- Nie všetci prídu a niektorí dokonca
- vôbec ani neplánujú prísť na toto pozvanie eucharistické.
- A najviac ma tak zaujala
- tá posledná skupina tých ľudí,
- ktorí prídu,
- častokrát aj neskoro na svätú omšu alebo počas svätej omše.
- Ale čo ma viac bolí a hlavne, keď sú to naši mladí birmovanci
- alebo teda ostatní kandidáti na prijatie sviatostí, ktoré
- im ešte chýbajú,
- že zostanú stáť v tej predsieni pred tými dverami alebo dokonca
- pred hlavným vchodom. Tak, že síce ja ich vnímam,
- lebo už ich poznám aj z videnia,
- niektorých možno aj po mene,
- ale zostanú stáť ďalej od Pána.
- A ja som doteraz nepochopil prečo.
- Oni tam niekedy zostanú stáť, aj keď je zlé počasie,
- prší
- a vnútri však pred-- cez bežný deň, ale aj
- počas nedeľných eucharistických slávností nie je tak
- plno, že by sa nezmestili.
- A s mnohými som sa aj rozprával, s mnohými
- som
- vošiel do dialógu a som ich tak pozval.
- Ako poďte ďalej. Niekedy som aj cez svätú omšu v úvode pred
- úkonom kajúcnosti ich tak
- pozval. Poďte bližšie, však tu sú prázdne lavice vpredu
- a ja keď sa k vám prihováram, tak sa pozerám cez celý chrám dozadu cez
- tie dvere,
- lebo aj tebe sa prihováram, ktorý si tam vonku,
- len ten si to častokrát ani
- nevšimne, pretože je vonku samozrejme rušený tým,
- že vonku
- rôzni šoféri trúbia, sú nervózni a ruch z ulice.
- Čo môže mať zo svätej omše
- človek, ktorý zostane v tejto predsieni alebo pred
- dverami
- vonku?
- A potom je to naozaj taká strata času, nie?
- Ani na svätej omši, ani doma, ani, ani s manželkou, ani s rodinou.
- Tak
- znovu by som uzatvoril teda tú ďalšiu skupinu ľudí,
- že ktorí prijmú pozvanie, ale nie úplne.
- Akoby sa báli tej blízkosti
- Ježiša Krista
- alebo
- nemajú záujem o tú bezprostrednú až intímnu blízkosť, po ktorej
- túži náš Pán.
- Nad týmto, keď som rozmýšľal, tak ma napadol ďalší, ďalší obraz
- na také dokreslenie toho, že vlastne v čom je problém.
- To som si prichystal tiež v noci.
- Viackrát som bol v galérii, keďže som obdivovateľ umenia.
- Raz, keď som bol v takej komerčnej galérii,
- tak som videl, ako jeden pán
- cez výklad sa tak pozeral na konkrétne dielo. Ho zaujalo.
- Ja som bol vnútri
- a teda vošiel, pozdravil sa
- a zhruba z takej trojmetrovej diaľky sa spýtal tej pani
- predavačky, že: „Prosím vás pekne, môžete mi povedať, kto je
- autorom toho obrazu?“ To už bolo
- zanedbateľné. Priznám sa, že si už nepamätám, o aké dielo išlo,
- ani o akého
- autora,
- ale
- vošiel do interiéru tej galérie na základe nejakého vnemu.
- Zavnímal nejaký obraz.
- Potom prichádza otázka,
- kto je autorom toho obrazu?
- A samozrejme, potom prišla druhá otázka, logicky, aká je jeho cena.
- A vtedy ho už držala v rukách.
- A vtedy tá galeristka povedala veľmi vysokú sumu
- a tak, ako ho držala v rukách, a keď hneď vyslovila tá galeristka,
- tu som tak hovorí, že: „Jaj, tak to nechcem.“
- Zľakol sa vlastne tej hodnoty, ktorú držal v ruke.
- Ona sa len tak usmiala, zvyknutá pracovať
- s takýmito predmetmi, ktoré majú vysokú umeleckú hodnotu, a
- položila ho späť na zem.
- A toto som si uvedomil, že
- my tiež zavnímame obraz Božieho kráľovstva v akýchkoľvek
- podobách.
- Na svätej omši, možno v podobe nejakej životnej
- skúsenosti,
- možno pozvaním
- do tohto Božieho kráľovstva cez nejakú ťažkosť, chorobu, kríž, bolesť,
- cez nejakú knihu, cez nejakú reláciu.
- Tých možností, ako sa dostať k tomu obrazu Božieho
- kráľovstva, teda
- do obrazu života s Bohom, je veľmi veľa.
- Teraz znovu to už chcem tak rozkrokovávať, rozfázovať, ako, ako bol ten
- vstup do tej galérie.
- Niekedy zostaneme sa pozerať na ten obraz Božieho kráľovstva len zvonku, cez
- to sklo,
- cez ten výklad.
- Ak nás zaujal natoľko,
- že si urobíme čas
- a z tej ulice vojdeme dnu
- a začneme sa pýtať,
- kto je autorom toho obrazu Božieho kráľovstva,
- to už je ten duchovný krok číslo jedna.
- Zistíme, že autorom tohto obrazu Božieho
- kráľovstva je Ježiš Kristus, pretože on nám vydobil svojou smrťou a
- poslušnosťou, celým svojím vykupiteľským dielom
- možnosť získať tento obraz Božieho kráľovstva.
- Potom samozrejme prichádza znovu tá logická otázka:
- „A aká je cena za ten obraz
- Božieho kráľovstva?“ A vtedy, keď či už kňaz,
- biskup
- alebo katechét alebo náš priateľ povie
- to celý tvoj život,
- tak spravíme presne to isté, čo ten pán s tým obrazom v tej galérii.
- „Jaj, tak to potom nie.“ Je to tak?
- Zľakneme sa toho, že
- fascinuje nás, je krásny,
- aj spravíme prvé kroky, že sa priblížime,
- ale akonáhle si uvedomíme jeho hodnotu,
- tak ho pustíme z rúk.
- Toto dneska to mám strašne také komplikované,
- lebo tie myšlienky vznikali v
- noci. Ja inak veľmi dobre spím
- a sa mi nestáva, že prebdem noc, ale dnes to naozaj stálo za to.
- A
- toto sa dialo, táto, toto premýšľanie, ozaj pri takom
- bdení, polobdení. Priznám sa, že bál som sa, že zaspím a do priameho
- prenosu je trošku trápne zaspať. Tak,
- tak som polobdiel alebo prerušoval som ten spánok, pretože som sa bál, že
- zaspím. To je jedna vec. A druhá vec, akosi v podvedomí som
- cítil, že nemám dotiahnutú tú myšlienku v rámci
- evanjelia.
- A tak som zaspal.
- Nezvyknem to hovoriť, ale mal som sen
- a ten sen som pochopil, že sa týkal toho evanjelia.
- Bol som na takej periférii
- mesta. Videl som
- akési cudzie mesto
- a pod sebou
- bola tam čerpacia stanica a zrazu prišla
- ku mne jedna pani a dala mi do ruky
- veľmi vzácny predmet.
- Samozrejme, že to nadväzuje aj na ten
- obraz toho obrazu, alebo teda ten opis toho, tej
- galérie.
- V tej chvíli som vedel, že to je vzácnosť. Bolo to z nejakého Orientu.
- Bol to vzácny predmet, ktorý teraz vôbec nie je dôležitý,
- ale viem, že mal hodnotu.
- A tiež som sa spýtal na tú cenu toho obrazu a keď mi povedala cenu,
- tak som sa zľakol, ale zovrel som ho,
- aby som mal istotu, že mi nepadne alebo že mi ho niekto
- nevezme.
- A akonáhle som ten cenný predmet a neskôr vysvetlím, čo som
- presvedčený o tom, čo to bolo.
- Akonáhle som ten cenný predmet stisol a privinul som si ho k hrudi,
- začali sa mi pod nohami motať veľké psy.
- Tak som ho držal a išiel som ďalej, lebo nejaký pán
- sa pýtal, že čo som to dostal.
- A tak som mu to chcel ukázať a akonáhle som natiahol ruku, že mu to chcem
- ukázať, v tom skočil po ruke ten pes a začal ma
- kusať.
- To bol tak živý, živý obraz a ja som doslova tú ruku s tým
- predmetom
- cítil, ako ju mám hlboko v jeho obrovskej tlamke.
- To bol veliký psisko,
- ale držal som ho. Stále som ho držal mocne.
- Potom sa mi podarilo nejak vytiahnuť tú ruku.
- Stále som držal ten predmet a utekal som od tých psov
- k tomu pánovi a chcel som mu ho podať ako štafetu.
- A vtedy ma tí psy začali riadne kusať hlava nehlava a vlastne na to som sa
- zobudil
- a znovu som sa pozeral na hodinky, že či ešte nie je svätá omša, lebo dneska
- po, po tej režimovej stránke biologickej noc
- otrasná,
- ale z druhej stránky
- to bolo naozaj také bdenie nad tým Božím slovom
- a ja som presvedčený o tom, že tá vzácna vec, ktorú som držal,
- bola tá zvesť, evanjeliová zvesť o Božom kráľovstve,
- ktorú som si privinul, lebo som kresťan, katolík, katolícky
- kňaz. Žijem pre to evanjelium, snažím sa ho odovzdávať
- a v momente, keď som ho chcel odovzdať a podať šta-
- štafetu, ako aj ty
- maj osoch z toho
- vzácneho predmetu, v tej, z tej vzácnej skutočnosti, tak tí
- diabli začali útočiť a chceli mi prekaziť vlastne to
- dielo.
- Ja som presvedčený o tom, že kvôli dnešnej svätej omši a kvôli
- dnešnému evanjeliu ma diabol bude neznášať najbližšiu dobu
- a doslova bude robiť všetko pre to jak tí psy, aby mi vytrhli
- ten predmet Božieho slova a tej evangelizácie z ruky.
- Tak som už len pozeral na hodinky, že už nech je ráno, aby som
- mohol odslúžiť tú svätú omšu
- a povedať vám to a trošku sa tak, poviem to tak ironicky vyrehotat tomu
- diablovi do tváre, že aj tak to poviem, aj keď ma budeš
- kusať a budeš mi robiť zle, že naozaj to Božie kráľovstvo
- je tu pre všetkých.
- Len nestačí sa naňho len pozerať.
- Nestačí byť len pozvaný, lebo pozvaní sme všetci,
- ale treba ho mocne
- uchopiť a nájsť si v ňom záľubenie. Amen.
- Ďakujeme za slovo Božie.
- [hudba]
