Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
POVOLANIE LAIK
VIZIONÁR V BAŤOVÝCH STOPÁCH (Ondrej Grenčík)
08.06.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Štvrtok v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Daniel Dian.
Štvrtok v 30. týždni obdobia cez rok, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Efezanom.
Bratia,
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom.
- Bratia, upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci.
- Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom
- diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom,
- ale s knížactvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného
- sveta, so zloduchmi v nebeských sférach.
- Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať,
- všetko prekonať a obstáť. Stojte teda,
- bedrá si opášte pravdou. Oblečte si pancier spravodlivosti
- a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja.
- Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť
- všetky ohnivé šípy zloducha. A zoberte si aj prilbu
- spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo.
- Vo všetkých modlitbách a prosbách sa modlite v každom čase v Duchu a
- v ňom vytrvalo bdejte a proste za všetkých svätých.
- Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa a
- aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, ktorého
- vyslancom som aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu
- hovoriť, ako som povinný. Počuli sme Božie slovo.
- Bohu ďakám.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky
- zápasiť a moje prsty bojovať.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy.
- On je moje útočište a môj osloboditeľ.
- On je moja záštita, na ktorú sa spolieham.
- On mi podrobuje môj ľud.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Bože, novú pieseň ti zaspievam. Zahrám ti na
- desaťstrunovej citare. Ty pomáhaš kráľom.
- Ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
- Nech je zvelebený Pán, môj ochranca.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom.
- Pokoj na nebi a sláva na výsostiach.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva ti, Pane.
- K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto,
- lebo Herodes ťa chce zabiť." On im povedal: „Choďte a povedzte tej
- líške: Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem
- dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.
- Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej,
- lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.
- Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a
- kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní.
- Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka
- pod krídla a nechceli ste. Hľa, váš
- dom vám ostáva pustý. A hovorím vám, už ma
- neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť:
- Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Najmilší.
- Každý kňaz
- má celkom iste
- obľúbené isté miesta vo Svätom
- písme, či v Starom alebo Novom zákone,
- ku ktorým sa veľmi často vracia.
- Keď som raz dostal otázku, prečo viem tak otvorene hovoriť,
- tak azda práve preto, že veľmi často
- si večer, keď sa pripravujem na slávenie
- Eucharistie nasledujúceho dňa, čítam práve tento úryvok
- z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom, ktorý sme
- počuli.
- Pápež František na začiatku
- svojho pápežského účinkovania, teda
- prevzatia úlohy najvyššieho pastiera Cirkvi na
- balkóne Svätého Petra,
- možno mnohých zaskočil,
- ale len nám ukázal, čo je veľmi dôležité.
- Prosba, ktorou sa obrátil k spoločenstvu veriacich
- na Námestí
- Svätého Petra, ale i celého sveta.
- Modlite sa za mňa.
- A vychádzal celkom iste
- z príkladu apoštola Pavla, ktorý nás dnes tak
- úpenlivo vyzýval a svojím spôsobom všetkým
- veriacim v Cirkvi
- adresuje slovo aktuálne aj dnes. Vo všetkých modlitbách a
- prosbách sa modlite v každom čase v Duchu aj za
- mňa,
- aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa a aby som smelo
- zvestoval tajomstvo evanjelia, ktorého vyslancom som,
- aby som mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný.
- Toto je veľmi dôležité uvedomiť si, lebo dnes, čo chcú ľudia
- počuť? To, čo je príjemné.
- To,
- čo je pre nich istým spôsobom neustálym hladením,
- hladkaním,
- čo je neustálym vyzdvihovaním ich samých.
- Vo vzťahu k sebe kritiku neznesú, vo vzťahu k druhým ju veľmi
- radi používajú.
- Je tu čas, o ktorom hovorí Ježiš. Príde čas, keď
- neznesú zdravú náuku.
- Ak tu bola synoda o bisku-- eh, biskupská synoda o rodine,
- tak mnohí očakávali, že cirkev cúvne zo svojich
- princípov, ktoré vychádzajú z písma. Ale to nie je nemožné.
- „Vaše áno nech je áno, vaše nie nech je nie, čo je nad to,
- je od zla“, hovorí
- Ježiš. A Božie slovo nemá právo meniť ani cirkev,
- ani jej
- najvyšší predstaviteľ pápež.
- A preto
- mnohí vyjadrili sa kriticky na adresu cirkvi.
- Sklamalo ma zatiaľ to, čo biskupi rokovali.
- Som prekvapený z toho, že neprijali nejaké nové trendy,
- nové zmeny.
- To je v poriadku, to je kritika a na ňu má právo každý.
- Každý môže vyjadriť svoje nejaké prekvapenie,
- nejaké možno i sklamanie.
- Ale nazvať niekoho čiernokňažníkmi a starými chrapúňmi, to nie je
- kritika, to je urážka. A to je ten rozdiel veľký.
- A my musíme o tom vedieť hovoriť, či sa to niekomu páči alebo nepáči.
- A zvlášť je to trápne, ak to zaznie zo s-- úst človeka, ktorý o sebe hovorí,
- že je katolík a adresuje tieto slová tým, ktorí sú zodpovední
- za cirkev.
- Počul som
- priamo na Svätopeterskom námestí v deň beatifikácie
- Pavla VI.
- slová rôznych ľudí, kňazov. Mal som
- možnosť stretnúť sa aj s rôznymi diplomatmi rôznych
- krajín, lebo boli aj pred príchodom Svätého otca,
- samotným slávením svätej omše i po nej
- rôzne diskusné krúžky. A v jednom z nich tak zaznelo: „Tak
- veľmi by som doprial,
- aby tí, o ktorých sa na synode hovorilo,
- mohli pristupovať k Eucharistii.
- Sám poznám mnohých,
- ale uvedomujem si jedno, že zodpovednosť za
- čistotu viery nesie Magisterium Cirkvi a ja sa pred
- ním skláňam, aj keď možno tak ľudsky, emotívne
- by som chcel vidieť iné riešenie”.
- To bola pekná brilantná reč
- jedného diplomata z afrických krajín.
- A my si toto akosi nechceme uvedomiť, ale hneď vychrlíme
- lávu,
- ktorá uráža,
- ktorá dehonestuje iného. To nie je kritika.
- Urážka nie je kritika.
- To je dehonestácia človeka
- alebo ľudí.
- A my si potrebujeme uvedomiť,
- áno, aj Pavol vystúpil proti Petrovi,
- keď išlo o otázku, či tí, ktorí vstupujú z pohanstva do cirkvi,
- musia prejsť najskôr obradom obriezky
- a prijatím židovstva.
- Postavili sa proti sebe, viedli diskusiu na tom prvom jeruzalemskom
- sneme.
- Ale to bola diskusia. To nebola nenávisť a urážanie.
- A toto potrebujeme preniesť do nášho života alebo aj v našej
- spoločnosti.
- Urážka stala sa každodenným nástrojom
- politického boja,
- ale aj boja človeka voči človeku v tých bežných sférach, v tých
- normálnych oblastiach života.
- Urážanie. Predkladajme svoje názory,
- predkladajme svoje myšlienky, ale bez toho, aby sme jedni druhých
- urážali.
- Svätý Ján Pavol II.
- vychádzajúc z koncilovych dokumentov o dôstojnosti človeka
- veľmi jednoznačne hovorí: „Na prvom mieste je dôstojnosť
- človeka
- a tú má každý danú od Boha, preto nemám právo ju
- znižovať”.
- Toto si potrebujeme uvedomiť.
- Veľmi často na začiatku liturgie slávenia svätej omše
- zaznievajú slová: „Vyznávam všemohúcemu Bohu, že som
- veľa zhrešil myšlienkami, slovami, skutkami a
- zanedbávaním dobrého”.
- Naozaj, práve teraz, keď viac upriamujeme pohľad na
- naše cintoríny
- a v duchu sa vraciame
- k spolužitiu s tými, ktorí už sú na cintoríne,
- uvedomujeme si, ako veľmi často sme ich zranili v
- myšlienkach,
- lebo sme azda nadávali na svojich rodičov, že nám nedovolili to či ono.
- A pritom sme akosi nezachytili, prečo nás nepustili na tú
- diskotéku. Pozrite, aké to je. Aj dnes je to
- nebezpečné. Dievča odíde z diskotéky a nikto o ňom nič
- nevie. Ono sa niekde stratilo. Ktovie kde.
- Len sa modlíme, aby sa našlo a aby tí, ktorí
- prežívajú okamihy úzkosti, ich boli zbavení čím
- skôr. Aby sa našla živá, zdravá.
- Možno tí rodičia tým, že nás nepustili,
- ochránili nielen seba pred podobným stavom.
- Ale ktovie, možno nám zachránili život.
- Možno nám zachránili
- tú budúcnosť, ktorú teraz prežívame.
- A my sme v duchu na nich nadávali, akí sú zlí, ako nás nechápu a
- podobne. Ako veľmi často sme im dali najavo i
- slovom.
- A ako sa to žiaľ deje v mnohých rodinách, kde dieťa povie svojmu
- rodičovi: „Ty si sprostý, ty si taký, ty si taká”.
- Ako veľmi často ich pourážame
- a vôbec bez toho, aby sme skúmali dôvody a snažili sa ich
- chápať. A tak je to aj v našom živote, v našej spoločnosti.
- Prečo sme taká slabá,
- nestabilná spoločnosť? Práve preto,
- lebo na prvom mieste je urážka,
- dehonestácia človeka, ktorý stojí vedľa mňa, v ktorom je
- tak isto vtlačený obraz Boha, ako je vtlačený do mňa.
- A kým toto nepominie,
- zatiaľ v našej spoločnosti sa nedostaneme ďalej.
- A logické argumenty, ktoré sa predkladajú nemožno zmiesť zo
- stola.
- Ja si za tým stojím a bude to takto. My máme väčšinu.
- Nuž, to je chabá argumentácia.
- A pokiaľ nebudem tu brať človeka ako svojho partnera, s ktorým sa
- mám rozprávať, s ktorým mám viesť diskusie,
- ale budem ho urážať
- arogantnosťou moci, budem ho znevažovať tým, že ja
- teraz mám v rukách moc. Ja vám ukážem.
- Tak zatiaľ sa nikde ani tá naša spoločnosť neprepracuje.
- Aby sme však mohli očistiť spoločnosť od takýchto negatívnych
- javov a prejavov,
- potrebujeme naozaj dosiahnuť odpustenie našich hriechov.
- Človek, ktorý nesie v svojom srdci hriech,
- nemá tam miesto pre Boha.
- A svätý Ján ten tak nádherne píše: „Boh je láska.
- Kto zostáva v Bohu, ten ostáva v láske."
- Toto je dôležité. Milujte sa navzájom, ako som ja
- miloval vás.
- A potrebujeme to robiť aj s tým pohľadom,
- že raz niekde na tejto zemi sa nájde miesto,
- kde aj mňa uložia.
- Ako je to často v Starom zákone zdôrazňované, keď sa naplnia moje dni,
- položte ma vedľa kostí mojich predkov.
- A ak nebudem chcieť, aby pri mne niekto pri mojom hrobe raz
- stál
- ako človek, ktorý bude v tej situácii
- bez nádeje,
- ale naopak chcem, aby tam niekto stál
- so slovom: „Vďaka ti, Bože, za dar tohto života", tak
- potom teraz musím konať. Teraz musím byť naplnený
- láskou a úctou. Teraz musím konať skutky
- milosrdenstva telesného i duchovného.
- Nie zajtra, pozajtra, teraz, v prítomnom okamihu.
- A to je jediná cesta.
- A preto musím hovoriť otvorene a jasne,
- aj keď sa to mnohým nepáči.
- Byť v pozícii Ježiša, ktorý hovorí niečo a mnohí
- odchádzajú, lebo hovoria: „Tvrdá je to reč.
- Ktože by ju počúval?" A Ježiš sa obracia a pýta sa: „Aj vy
- chcete odísť?"
- A služobník evanjelia nemôže ísť inou cestou,
- iba cestou Krista.
- A cirkev, ktorá tu je a stráži náuku Krista, si
- uvedomuje, že človek je jej cestou, a preto robí
- všetko pre to, aby človeka ochránila a zastavila.
- Robme to aj my.
- [hudba]
