SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
31.10.2014
12:48 min.
Titulky od AI
Zobrazené 3824x

Z prameňa

Piatok v 30. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko. 

Piatok v 30. týždni obdobia cez rok, káže Mons. Jozef Haľko. 

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1313 slov

Začiatok Listu svätého apoštola Pavla
Filipanom.
Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša,


  • Začiatok Listu svätého apoštola Pavla Filipanom.
  • Pavol a Timotej, služobníci Krista Ježiša, všetkým
  • svätým v Kristovi Ježišovi, čo sú vo Filipách, aj biskupom a
  • diakonom, milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca
  • i od Pána Ježiša Krista.
  • Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem.
  • Vždy v každej svojej modlitbe, keď s radosťou prosím za vás
  • všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa
  • až
  • doteraz.
  • A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho
  • dokončí až do dňa Krista Ježiša.
  • A právom si to myslím o vás všetkých.
  • Veď vás v srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej
  • milosti, tak v mojich okovách, ako aj pri obrane a
  • utvrdzovaní evanjelia.
  • Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista
  • Ježiša.
  • A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom
  • poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli
  • rozoznať, čo je lepšie a aby ste boli čistí a
  • bez hany pre Kristov deň plný ovocia spravodlivosti,
  • ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.
  • Počuli sme Božie slovo.
  • Bohu vďaka.
  • Nádherné a vznešené sú tvoje diela, Pane.
  • [spoločne s ostatnými] Nádherné a vznešené sú tvoje
  • diela, Pane. Z celého srdca chcem oslavovať Pána v
  • zbore spravodlivých i zhromaždení.
  • Veľké sú diela Pánove, nech ich skúmajú všetci,
  • čo majú v nich záľubu.
  • [spoločne s ostatnými] Nádherné a vznešené sú tvoje diela,
  • Pane.
  • Nádherné a vznešené sú jeho diela.
  • Jeho spravodlivosť platí naveky.
  • Ostanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky.
  • Pán je milosrdný a milostivý. [spoločne s ostatnými] Nádherné a
  • vznešené sú tvoje diela, Pane. Pokrm dal
  • tým, čo sa ho boja. Svoju zmluvu má stále na mysli.
  • Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu a dal im dedičstvo pohanov.
  • [spoločne s ostatnými] Nádherné a vznešené sú tvoje diela,
  • Pane. Aleluja, aleluja. Aleluja,
  • aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán.
  • Ja ich poznám a ony idú za mnou. [spoločne s ostatnými] Aleluja,
  • aleluja.
  • [zakašle] Pán s vami. I s duchom tvojim.
  • Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
  • Chvála
  • Tebe,
  • Pán. V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktorého
  • si popredného
  • farizeja stolovať a oni ho pozorovali.
  • A hľa, bol pred nim akýsi človek, ktorý mal
  • vodnatieľku.
  • Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa:
  • „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?"
  • Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho
  • a prepustil.
  • A tamtým povedal:
  • „Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl,
  • nevytiahne ho hneď, hoc aj v sobotu?"
  • A nevedeli mu na to odpovedať.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
  • Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • v týchto dňoch
  • viac ako inokedy
  • berú ľudia do ruky sviecu
  • a kladú ju do cintorína. Buď na hrob svojich
  • zosnulých, alebo ku krížu.
  • Je to úkon, ktorý je inšpiráciou k rozjímaniu, pretože
  • svieca je symbolom lásky, ktorá
  • vyžaruje svetlo a to svetlo vyžaruje z obety.
  • Svieca sa spaľuje,
  • zmenšuje,
  • aby vydávala svetlo.
  • Preto je symbolom Ježiša Krista,
  • ktorý sa spálil, obetoval. Na kríži sa
  • modlil za tých, ktorí ho ukrižovali,
  • a takto sa spaľoval, obetoval
  • vyžarujúc svetlo skutočnej lásky.
  • Svieca položená ku hrobu alebo ku krížu
  • je vyjadrením nádeje v to,
  • že Ježišova obetavá láska, ktorá sa spaľuje a
  • ktorá je svetlom v tmách,
  • sa dotkne aj tých, ktorí zosnuli, že táto láska ich prijme
  • do večného spoločenstva so svätými.
  • Tak ako to dnes sme čítali v prvom čítaní, že prídu
  • pred Pánovu tvár
  • čistí a bez hany pre Kristov deň.
  • Zdá sa však, že v týchto dňoch nie všetci berú sviecu
  • do ruky
  • preto, aby rozjímali o živote, o smrti a o
  • zodpovednosti.
  • Niektorí berú do ruky sviecu preto, aby ju nepoložili na hrob
  • alebo ku krížu, ale do tekvice
  • alebo do dyne.
  • A tak sa svetlo, ktoré by malo byť inšpiráciou k
  • rozjímaniu,
  • vážnemu rozjímaniu o zmysle ľudského života, mení
  • na ušklebok, uškrn tekvice
  • vyrezanej v tvare hlavy s veľkým zubatým
  • úsmevom.
  • Prečo človek potrebuje práve v dňoch,
  • keď akosi intenzívnejšie uvažujeme o
  • našich zosnulých a o spoločenstve svätých, práve v
  • týchto dňoch sviecu skrývať za takýto
  • úsmev do niečoho, čo je
  • duté?
  • Môže v tom byť podvedomý strach zo smrti,
  • podvedomý strach z toho, že na konci nášho
  • života, či to chceme alebo nechceme, či to uznáme
  • alebo neuznáme, je smrť.
  • A keď si ešte domyslíme,
  • že spolu s tekvicami vidíme karnevaly, v ktorých sú
  • nielen dospelí, ale žiaľ aj deti oblečené za
  • kostlivcov, za smrtky, za čarodejnice, za bosorky,
  • za strašidlá,
  • tak sa pýtame, či to obliekanie si symbolov
  • smrti a symbolov akéhosi bizarného
  • záhrobia, či v tom nie je snaha vysmiať
  • sa smrti, vysporiadať sa so smrťou,
  • zmocniť sa smrti.
  • Táto snaha
  • vyplýva z obavy, z akéhosi podvedomého strachu možno,
  • že za tou smrťou nie je nič, ale je tam
  • zúčtovanie. Je tam stretnutie s tým, ktorý sa nás
  • bude pýtať, ako sme svoj život prežili,
  • akí sme boli voči Bohu a akí sme boli voči
  • druhým.
  • A tak sú tu vlastne dve možnosti.
  • Pozerať sa na sviecu ako na symbol Kristovho
  • svetla, ktoré nám dáva svetlo spoznať seba,
  • spoznať
  • druhých, spoznať Boha. Alebo sa budeme pozerať
  • na prázdnu tekvicu, do ktorej je toto svetlo skryté
  • len preto, aby sme na smrť nemuseli myslieť,
  • aby sme sa jej
  • zmocnili, aby sme sa jej vysmiali.
  • Môže to byť preto, že sme jednoducho pyšní.
  • Môže to byť preto, že sme jednoducho akísi
  • nafúkaní a nenásytní voči
  • veciam tohto sveta.
  • Ak hovoríme o nadutosti, nenásytnosti, tak tieto
  • vlastnosti podľa starobylých kresťanských autorov
  • reprezentuje a symbolizuje aj diagnóza, ktorú Ježiš
  • v dnešnom evanjeliu uzdravil. Lebo
  • Ježiš uzdravil človeka, ako doslova čítame, ktorý mal
  • vodnatieľku.
  • Je to diagnóza, ktorá spočíva v tom, že v ľudskom organizme sa
  • zbiera voda, tekutina, ktorá sa nevie
  • vylúčiť
  • a nevie sa teda organismus očisťovať.
  • Ide o akúsi vodnatieľku hriechu.
  • Dokonca
  • človek, ktorý má vodnatieľku, je opuchnutý.
  • Musí mnohokrát stále znovu a znovu piť, a preto
  • tí starobylí autori hovoria, že je to symbolom tej nafúkanosti,
  • nadutosti, nenásytnosti, neochoty a
  • neschopnosti sa
  • očisťovať, neochoty a neschopnosti
  • odovzdať Bohu vnútornú špinu, ktorá mnohokrát
  • plie-lpie
  • a ktorú nás, o ktorej nás usvedčuje naše
  • svedomie.
  • Ježiš uzdravuje človeka chorého na vodnatieľku.
  • Ježiš cez túto chorobu symbolicky uzdravuje
  • ľudskú nafúkanosť, nenásytnosť a neochotu
  • sa očisťovať.
  • Teda nie sa vysmiať smrti, nie sa vyškieriť
  • na smrť v pokuse zmocniť sa jej a zároveň sa jej zbaviť,
  • ale hľadieť na sviečku ako na ponuku, že Ježišovo svetlo
  • prežiari našu tvár, že Ježišovo svetlo
  • prežiari našu dušu, prežiari aj našu
  • neschopnosť zbaviť sa a zrieknuť sa hriechu.
  • Ježiš sa dotýka človeka chorého na vodnatieľku a je
  • to modelová situácia, ktorá ponúka stretnutie s Ježišom
  • Kristom pre všetkých tých, ktorí s týmito vecami
  • zápasia.
  • Prosme Pána Ježiša v tejto svätej omši inšpirovaní
  • dňami, ktoré nastávajú. Teda vtedy, keď
  • spomíname na spoločenstvo svätých a spomíname na
  • tých, ktorí nás predišli, dúfajme do večného života.
  • Prosme Pána Ježiša, aby aj nás uschopnil sa
  • očistiť a pripraviť na takzvane
  • dobrú smrť a nie takzvane, ale skutočne dobrú
  • smrť. A dobrá smrť znamená, že
  • budeme zomierať
  • tak, že budeme mať čisté svedomie
  • a budeme sa vedieť postaviť pred Pánovu tvár a prosiť
  • jeho milosrdenstvo.
  • Jeden z najznámejších svätcov, ktorý
  • trpel na vodnatieľku, bol svätý Anton
  • Paduánsky. Tak mu sťažovala chôdzu, že
  • dokonca na kazateľnicu ho museli vynášať.
  • Môžeme si azda predstaviť, že keď on čítal toto evanjelium, tak vedel
  • akosi hlbšie prežiť, čo symbolizuje táto
  • diagnóza. To, čo on svätý zažíval fyzicky,
  • si iste vedel predstaviť, čo to znamená v duchovnom zmysle
  • slova, čo tá vodnatieľka znamená v morálnom
  • zmysle slova pre
  • ľudskú dušu. A preto dnešnú našu úvahu,
  • dnešné naše rozjímanie môžeme skončiť slovami, ktoré o
  • hriechu a o pokání napísal tento svätec,
  • svätý Anton Paduánsky,
  • ktorý napísal, že zmierenie hriešnika s
  • Bohom možno nazvať zásnubami Ducha
  • Svätého s kajúcou dušou človeka.
  • A z takéhoto zjednotenia potom klíči
  • nový kresťan, ktorý je dedičom
  • večného života.
  • Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • [klavír]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa - Archív

Reklamní partneri