Mohlo by vás zaujímať:
POVOLANIE LAIK
VIZIONÁR V BAŤOVÝCH STOPÁCH (Ondrej Grenčík)
08.06.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Pondelok v 31. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň.
Pondelok v 31. týždni obdobia cez rok, káže dp. Jozef Luscoň.
Prepis videa
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
Filipanom.
Bratia, ak jestvuje nejaké potešenie v
- Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla
- Filipanom.
- Bratia, ak jestvuje nejaké potešenie v
- Kristovi,
- ak jestvuje nejaká útecha z lásky,
- nejaké spoločenstvo ducha,
- nejaké srdce a zľutovanie,
- dovŕšte moju radosť.
- Zmýšľajte rovnako. Rovnako milujte.
- Buďte jedna duša a jedna myseľ.
- Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu
- slávu,
- ale v pokore pokladajte jeden druhého
- za najvyššieho.
- Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy,
- ale aj na záujmy iných.
- Počuli sme Božie slovo. Sláva ti, vďaka.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom
- pokoji. Pane, zachovaj moju
- dušu v tvojom pokoji. Pane,
- moje srdce sa nevystatuje, moje oči
- nehľadia povýšene. Neženiem sa za
- veľkými vecami
- ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
- Pane, zachovaj moju dušu v
- tvojom pokoji.
- Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil.
- Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
- ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo
- mne.
- Pane, zachovaj moju dušu v
- tvojom pokoji.
- Dúfaj, Izrael, v Pána odteraz
- až naveky.
- Pane, zachovaj moju dušu v tvojom
- pokoji.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Ak ostanete v mojom slove, budete
- naozaj mojimi učeníkmi a poznáte
- pravdu, hovorí Pán.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo
- Svätého evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal poprednému farizejovi, ktorý ho pozval
- ako hosťa:
- „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich
- priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných,
- ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni
- teba a mal by si odplatu.
- Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných,
- mrzákov, chromých a slepých.
- A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím
- odplatiť.
- No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."
- Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe,
- Kriste.
- Tak, bratia a sestry, máme také obdobie.
- Tak v sobotu sme mysleli na všetkých svätých
- a v nedeľu pripadol sviatok na všetkých verných
- zosnulých. Takže ešte žijeme v takej atmosfére,
- kedy môžeme
- ešte osem dní získať pre nich plnomocné odpustky.
- Tak myslím, že dobre to bude pre prehĺbenie toho
- všetkého ešte
- tak vnútri prijať niekoľko slov,
- možno aj okolo života a smrti.
- Čo je človek?
- Človek je tajomstvo, veľkým tajomstvom.
- Vieme, že sme vyšli z Božej ruky. Nie sme najdúsi,
- že len tak niekde,
- povedzme, že náhodou sme tu, ale že nás chcel dobrotivý Boh.
- Dal nám telo, dal nám dušu, a kým je to pokope,
- žijeme, máme život.
- Príde však jeden okamih, kedy nastane
- oddelenie tela od duše.
- A my sme to nazvali smrť.
- Vidíme, ako v mladých ľuďoch prekypuje život.
- Vidíme, ako malé deti sú plné nadšenia, ale vidíme tiež
- aj starcov, ktorí sa lúčia s týmto svetom a
- odchádzajú
- a mávajú nám, tu ktorí ešte zostávame určitý čas.
- A my nad týmto tajomstvom meditujeme a rozmýšľame.
- Čo to všetko sa tam udeje
- pri vzniku života, ľudského života? A čo sa deje pri smrti?
- No,
- pri počatí sú vždy traja.
- Otec, mama z veľkej lásky
- dajú
- telo zo seba
- a v tom momente Boh dáva dušu.
- Takže môžeme urobiť takú malú odbočku, ale nesmierne
- dôležitú pre život, pre pastoráciu, pre našu
- morálku.
- K životu vždy sa musia vyjadriť traja.
- Nielen žena, ale aj
- muž a najmä Boh. A Boh vždy
- chce život.
- Vzniká teda ľudský plod.
- V tom momente Boh tam dáva dušu, preto všetci sa nazývame aj
- Božie deti.
- Naša duša, to je to naše ja. To je život.
- To je to,
- čo
- už bude stále.
- Nie, ľudská duša nie je večná, pretože večný je len Boh,
- ale ľudská duša
- je nesmrteľná.
- A niekedy tak s úsmevom môžeme
- až básnicky povedať, že deväť mesiacov sme boli v živote
- matky a dobre nám tam bolo.
- Po deviatich mesiacoch sme vyšli tu na tento svet a dobre nám je
- tu.
- A požijeme možno osemdesiat, sedemdesiat, deväťdesiat
- rokov, aby sme zachovali to deväť a pôjdeme
- zase kdesi do večnosti.
- Dobre je nám tu a moc sa nám tam nechce ísť, ale taký je zákon
- a musíme prejsť aj na druhú stranu.
- Pomenovali sme tento prechod smrť.
- Pôvodne nebol v pláne u Pána Boha,
- lebo smrť sme si pritiahli dedičným hriechom.
- Aj preto je smrť taká dynamická aj taká strašná pre
- nás a niekedy až hrôzostrašná, nepríjemná, lebo
- je proti ľudskej prirodzenosti.
- Lebo
- v začiatku, keď Boh stvoril prvých ľudí, tak nemal v pláne
- smrť. Tá smrť nebola v ich
- prírodz-prirodzenosti.
- A toto oddelenie je pre nás veľmi nepríjemný
- zážitok. Bojíme sa toho.
- Ale treba si uvedomiť jednu veľmi dôležitú vec,
- že
- keď sme teda nazvali, že duša je moje ja,
- tak aj pri smrti nebude nikto iný zomierať, len
- ja.
- Ja budem cítiť seba, že prechádzam na druhú stranu.
- Nebude za mňa zomierať ani Peťo, ani Kaťa, len ja.
- A je to
- premiéra, ktorá nemá repríz. Je to
- niečo unikátne. Je to úžasné dobrodružstvo.
- Je to zároveň prijatie aj pokánia. Je to vrchol pokánia.
- Prijať svoju smrť, dôverovať Bohu a
- odložiť ju do rúk, celé svoje bytie
- do rúk nebeského Otca.
- Mnohí svätci hovoria, že vtedy aj diabol zvlášť útočí, pretože
- ten zápas o tú ľudskú dušu vrcholí.
- Ale zase my sa aj modlíme veľmi často za svoju smrť, pretože
- cirkev v múdrosti
- dala do Zdravas Mária tú časť pros za nás
- hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.
- Vieme, čo sa deje ešte potom?
- Môžeme o tom rozmýšľať a máme to šťastie aj zjavené.
- Príde osobný súd.
- Človek uvidí asi teda svoje bytie, svoj život,
- aký mal byť, aké milosti dostal,
- a tak nejak sa sám odsúdi
- oproti Ježišovi, oproti tým darom, ktoré mu dal Boh.
- Buď sa podobáme
- na Božie dieťa, na Pána Ježiša,
- alebo nie je tam ani
- čo najmenšia zhoda.
- To by hádam bolo vtedy, keby sme mali ťažký hriech.
- Takže vieme, že príde osobný súd a potom sú tri
- možnosti.
- Peklo, Bože uchovaj, očistec
- alebo nebo.
- No stav v pekle je večný. Nedá sa to
- zmeniť.
- Ak nie sme schopní žiť v prítomnosti Pána Boha,
- potrebujeme sa očistiť.
- A tiež platí, že každý hriech prináša aj trest.
- Keď ja urobím niečo zlé, tak jednak to zasiahne
- cirkev, ale zasiahne to aj mňa.
- Rozhrešením sa mi odpúšťajú hriechy, ale tie tresty predsa
- musím niekde odčiniť, odpýkať. Kým
- žijem, tak tuto sa to takto nejak odohráva.
- A čo keď teda zomriem a nestihnem to všetko urobiť?
- Tak prichádza práve ten očistec.
- Tá náuka cirkevná o čistci sa postupne tak
- vyvíjala. Už Augustín sa nad tým veľmi silno
- rozmýšľa.
- Aj ten pojem potom sa vytvoril, a tak sa to sformovalo všetko.
- A nám to neodporuje ani viere, ani zjaveniu, ani nášmu
- rozumu. Vidíme, že aj v Knihe Makabejských prinášajú
- obetu za tých, čo padli tam v boji. Tak môžeme sa oprieť o takéto
- state vo Svätom písme.
- Môžeme ešte zvýrazniť teda, načo sa očisťovať.
- Ale my aj vy, keď ideme na nejaké stretnutie pred osobu,
- na
- ktorej nám záleží. Mladí to poznajú.
- Keď idú na rande, tak skúmajú každý
- vlásoK, každý chrpok v nose, každé nejaké
- šediny alebo čo už majú, šaty a tak ďalej.
- Tak isté môžeme to aj tak troška zase básnicky prirovnať, že
- ideme pred nebeského Otca
- k Najvznešenejšiemu, tak potrebujeme pracovať so sebou,
- aby sme sa tam dobre cítili. Keď prídeme medzi svätých, všetko už
- bude v poriadku. Krásne čisté duše,
- aby sme sa cítili trápne, keby sme sa nevedeli správať a bol by
- určitý
- nedostatok. Potrebujeme sa očistiť a naučiť
- sa žiť tak, ako sa žije v nebi.
- Koľko to bude trvať? Nevieme. Vieme, že
- môžeme však pomôcť tým dušiam, ktorí sa teraz tam nachádzajú.
- Aj preto sa za nich modlíme.
- Aj preto prinášame teraz tie obety a
- chodievame na cintorín. Chceme získať tie plnomocné
- odpustky, lebo cirkev z toho bohatstva, ktoré Pán
- Ježiš nazhromažďoval a to, čo dobrí
- ľudia, svätci dali dokopy, tak cirkev môže
- rozdať
- pre nich, pre tie duše veľké milosti za určitých
- podmienok a my ich vieme. A to plnomocné znamená, že
- až by sme ich mohli
- teda vďaka Bohu
- poslať v úvodzovkách do neba. Len to znamená
- urobiť to na sto percent. A u Boha na sto percent robiť veci
- znamená z plnej lásky. On nemá inakšie
- percentá, len milovať nado všetko.
- Takže keby sme urobili tie podmienky tak, ako sa dá, ako sme
- schopní v plnosti v srdci s láskou, akú
- sme schopní, tak veríme, že môžu tie duše
- dostať plnomocné odpustky v úvodzovkách amnestiu alebo
- teda to očistenie sa dokončí a prichádzajú do neba.
- Nuž a to nebo to je opäť ten stav, do ktorého
- veríme sa dostaneme. Stav duše.
- Niečo, o čom hovorí aj Pavol, aj iní, aj
- dneska Pán Ježiš hovorí: „Na odplatu dostaneš pri
- vzkriesení.
- No odplatu dostaneš pri vzkriesení
- spravodlivých.“ Takže oprieme sa ešte o to,
- o túto myšlienku.
- Na konci čias bude posledný súd.
- Pán Ježiš povedal,
- že príde a že zas ho uvidíme tak, ako odchádza, že sa
- vráti.
- Vieme aj, aké sú maturitné otázky pri poslednom
- súde.
- Bol som smädný, hladný, bol som v žalári.
- To sú vlastne skutky milosrdenstva, ktoré preveria našu
- lásku.
- Vieme teda, že po pravici sa ocitnú tí, ktorí
- budú spravodliví
- a prestane aj očistec. Niektorí sa pýtajú: „A ako?
- A tí ľudia, ktorí ešte teda žili? Lebo budú
- niektorí aj žiť. Verím vo vzkriesenie tela živých i
- mŕtvych. Ako to teda bude? Je to takisto zahalené tajomstvom.
- Ale tí asi, ktorí sa dožijú
- tohto okamihu, týchto čias, niečo si vytrpia tak, že ten
- očistec si aj tu jednoducho odpykajú, alebo teda
- prejdú tou očistou tak, aby boli schopní potom žiť v nebi.
- Všetko sa to zakončí a dostaneme nové telo.
- Lebo máme o tom teda správy. Máme to
- zjavené a tiež sme to potom zhrnuli do créda.
- Verím vo vzkriesenie tela
- i a v život večný. Nakoniec príde to
- amen radostné v nebi.
- Ide o večnosť, drahí bratia a sestry.
- Preto je dobré, že máme v cirkvi taký čas, kedy sa zastavujeme a kedy sa
- pozeráme na tých, kto nás už predišiel tam niekde
- do večnosti.
- Keď prechádzame po tých náhrobných kameňoch, po
- tých hroboch, tak vidíme všeličo tam napísané
- a niekedy je to až humorné. Vraj tam bolo aj také:
- „To sa mi ešte nikdy
- nestalo, Jožo.“ Dokonca také, že: „Keby som
- nebol pil a žil, ešte by som bol žil a
- pil.“ Ale to je také skoro pohanské, však?
- Ale bolo aj také, že: „Tu leží ten, ktorý nevedel, na čo
- žije.“ My vieme, na čo žijeme. Máme Pána
- Ježiša, ktorý nás chce mať pri sebe v nebi.
- Máme nebeského Otca, ktorý nás tam chce dostať a my
- to ešte napĺňame.
- Už tá cirkev
- trpiaca, ktorá je v očisti, prechádza do neba.
- My sme ešte tá bojujúca a tešíme sa, že zostaneme, že sa tak
- zladíme s tou cirkvou, ktorá nakoniec prejde do
- neba s oslavenou.
- Pozrime v dnešný deň, čo nechávame za sebou, aké
- skutky, ako povzbudzujeme druhých, ako
- kráčame k tomuto cieľu nášho života.
- Pretože ak by sme stratili tento zmysel, zmysel
- túžby po večnom živote a dostať sa do neba, stratili sme
- všetko.
- Nevzdávajme to, držme sa, konajme dobro.
- K tomu slúži aj modlitba, aby sme to dobro konali z
- lásky, ktorú načerpáme modlitbou a povzbuďme k
- dobrému životu aj druhých.
- Pochválený buď Ježiš Kristus. Veľký amen.
- [hudba]





