Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
vKONTEXTE
KATECHÉZY LEVA XIV.: O LITURGII
06.10.2026
NA TANIERI
POLIEVKOVÁ JESEŇ
10.10.2026
JEDEN NA JEDNÉHO
ČO ČAKÁ SOCIÁLNE SLUŽBY?
07.10.2026
KVÍZOVKA
KVÍZOVKA (54)
11.10.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z prameňa
Sv. Jána Damascénskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže dp. Daniel Dian.
Sv. Jána Damascénskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
V ten deň sa bude v judejskej krajine
spievať táto pieseň:
- Čítanie z knihy proroka Izaiáša.
- V ten deň sa bude v judejskej krajine
- spievať táto pieseň:
- „Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime.
- Pán ho obohnal valom a hradbami.
- Otvorte brány, nech vstúpi
- spravodlivý ľud.
- Ľud, ktorý zachováva vernosť.
- Má ducha pevného.
- Zaistíš mu pokoj, veď dúfa v teba.
- Dúfajte v Pána stále,
- lebo Pán je skala naveky.
- Zvrhol tých, čo bývajú na výšinách,
- ponížil neprístupné mesto.
- Ponížil ho až po zem,
- zrazil ho do prachu.
- Šliape po ňom noha,
- noha chudobných,
- kroky bedárov."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
- Požehnaný, ktorý prichádza v mene
- Pánovom. Oslavujte Pána, lebo je dobrý,
- lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
- Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka.
- Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov.
- Požehnaný, ktorý prichádza v mene
- Pánovom. Otvorte mi brány spravodlivosti.
- Vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.
- Toto je brána Pánova. Len spravodliví ňou
- vchádzajú. Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že
- si ma zachránil. Požehnaný, ktorý
- prichádza v mene Pánovom. Pane,
- spas ma, Pane, daj mi úspech. Požehnaný,
- ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnávame vás z
- domu Pánovho. Boh Pán je naším svetlom.
- Požehnaný, ktorý prichádza v mene
- Pánovom. Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja. Hľadajte Pána, kým ho
- možno nájsť. Volajte ho, kým je nablízku.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí
- Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto
- plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
- A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje
- ich,
- podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.
- Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa
- víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil,
- lebo mal základy na skale.
- A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje,
- podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.
- Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa
- víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa
- zrútil.
- Zostalo z neho veľké rumovisko."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milovaní,
- vždy na začiatku
- si človek kladie veľké ciele.
- My sme nedeľou otvorili nový liturgický rok a možno
- tiež sme si povedali toto a toto v ňom chceme dosiahnuť, lebo sme
- si uvedomili v závere toho starého liturgického roka, že
- sme akosi možno niekde premárnili čas.
- Rozmýšľali sme azda, aké predsevzatie, s čím vstúpiť do
- toho nového formačného roku nášho duchovného života.
- Možno sme si dali aj veľkolepé ciele.
- Chvalabohu, že ich máme pred sebou.
- Ale možno ten rok prejde a znova budeme konštatovať,
- že z tých našich veľkolepých predsevzatí sme neuskutočnili
- nič alebo možnože len veľmi málo.
- A možno práve pri pohľade na svetca dnešného dňa by sme si mohli uvedomiť,
- že si nepotrebujeme stavať veľké ciele, ale potrebujeme
- skôr konať.
- Potrebujeme sa zastaviť,
- lebo svätec dnešného dňa je veľkou výzvou do nášho života.
- Žil už síce veľmi dávno, narodil sa okolo roku
- 645.
- Podľa zachovanej tradície dožil sa sto rokov.
- Bol to človek veľmi bystrý a už podľa toho prímenia
- Damascénsky môžeme usudzovať, kde je jeho
- pôvod — v Sýrii.
- Veľmi rýchlo však odišiel do Jeruzalema,
- a pretože chýro jeho múdrosti bol
- veľký, niet sa čo diviť, že jeruzalemský
- patriarcha si ho zvolil za svojho poradcu a veľmi
- často hľadali u neho rady mnohí. Kde
- získaval múdrosť? Z poznania písma.
- A predsa
- aj takýto človek, ako bol svätý Ján Damascénsky,
- ktorého za učiteľa Cirkvi vyhlásil pápež Lev
- trinásty,
- mal svoje problémy.
- Ten problém spočíval v tom,
- že aj okolo neho boli ľudia plní závisti.
- A ich závisť sa prejavovala najmä v tom,
- že ho neprávom osočovali. Tvrdili o ňom, že
- ohovára iných,
- a preto bol vystavený nespravodlivému súdu a
- na základe rozhodnutia súdu mu uťali vraj ruku.
- Ale Boh dokázal jeho nevinu tým, že ruka
- mu dorástla.
- Nemáme zachytené historicky túto
- legendu. Nech to už nazveme akokoľvek, ale jedno je
- isté.
- Z jeho života si musíme uvedomiť možno to,
- čo si málokedy uvedomujeme, ako veľmi ohováranie
- ubližuje,
- ako vie spôsobiť veľa nepríjemností.
- A možno toto by mohlo byť jedno také malé adventné
- predsevzatie.
- Dať si pozor na jazyk.
- Dať si pozor na ten malý úd, ktorý môže narobiť
- nesmierne veľa zla.
- A dnes
- ohováranie je akosi v móde.
- Keď niekomu poviete, že by nemal ohovárať, povie vám: "No
- zakáž ohovárať, zakážeš dýchať."
- Je to smutné, hoci by sme sa pri tom najradšej
- usmiali.
- A preto možno Advent je časom, kedy si máme
- viacej uvedomiť silu slova.
- A zvlášť pri pohľade aj na toho adventného kazateľa Jána Krstiteľa
- uvedomiť si,
- že miesto ohovárania potrebujeme ten malý úd
- nášho tela, ktorý sa volá jazyk, využívať na ohlasovanie
- blahozvesti,
- na ohlasovanie Ježiša Krista s jeho
- láskou, s jeho milosrdenstvom, s jeho túžbou po
- záchrane človeka.
- Miesto toho, aby sme ohovárali.
- Možno nám za ohováranie neodtnú ruku,
- možno nás nikto neobviní,
- ale nemyslime si,
- že akékoľvek ohováranie, siahnutie na česť mena blížneho
- nám môže prejsť len tak. Lebo potrebujeme si
- uvedomiť pri všetkej radosti z Božieho milosrdenstva
- aj Božiu spravodlivosť. Boh je
- spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých
- trestá.
- A žiaden hriech, ani hriech jazyka
- nemôže ostať v Božích očiach
- prehliadnutý.
- Možno práve dnes,
- pri spomienke na tohto svätca, by sme sa mali zastaviť
- a opýtať sa, ako je to s nami.
- Ako je to s našimi slovami,
- s našimi skutkami?
- Sme naozaj ľudia viery?
- Alebo veľmi často ideme tou cestou, že si myslíme,
- že ohováranie nie je zlo, nie je hriech.
- Veď hovoríme len pravdu.
- Ale je vždy dvo-potrebné hovoriť a šíriť aj to,
- čo je pravda a svojím spôsobom ubližuje
- našim blížnym?
- Ale o koľko viac ohováranie v našom živote je
- niečím, čo sa neustále nabaľuje a
- zveličuje.
- A my dnes
- si musíme uvedomiť silu takýchto
- skutkov. My si musíme dnes uvedomiť skutočnosť,
- že ohováraním môžeme veľmi vážne zasiahnuť do
- života našich blížnych.
- A ak my nechceme doplatiť na ohováranie zo strany iných,
- musíme aj my túto neresť z nášho života
- odstrániť.
- Možno aj to je výzva v Advente pre každého
- jedného z nás. Pripravte cestu Pánovi.
- A možno práve v dnešný deň, keď sme si tak
- pripomenuli istú legendu zo života svätca dnešného dňa,
- by sme si mohli povedať
- a poprosiť Boha: daj nám silu k tomu,
- aby sme sa nikdy nedopustili hriechu ohovárania.
- Aby sme nikdy nemali na svedomí nešťastie našich bratov
- a sestier len preto, lebo sme nevedeli udržať svoj
- jazyk na uzde.
- A naopak, využieme tento malý úd nášho tela k
- tomu, aby sme vždy hájili česť našich blížnych,
- aby sme sa ich vždy vedeli zastať aj vtedy,
- keď azda je to nepopulárne, keď azda nás to
- stojí niečo.
- To je dôležitejšie v našom živote.
- Ohovárať dokáže každý,
- brániť blížneho
- len niektorí.
- A my dnes potrebujeme ukázať silu svojej viery
- práve tým, že sa postavíme
- nekompromisne
- k tomu,
- aby sme ohovárali. Odmietneme toto.
- A celkom iste, ak sa nám to podarí,
- tak nemusíme si klásť žiadne predsevzatia, ale
- svojimi skutkami dokážeme, že veľmi vážne berieme
- čas, ktorý nám Boh dopriá, dopriava
- prežívať teraz v danom okamihu. Lebo
- koľkí už ten dnešný deň
- nedožili.
- Koľkí ten dnešný deň nedokončia,
- lebo prejdú cez tú bránu
- smrti
- do toho večného života.
- A aký bude,
- to vždy závisí od všetkých tých drobností, z ktorých
- sa skladá náš život. Večnosť sa
- nezískava veľkými skutkami,
- ale každodenným žitím evanjelia.
- Potrebujeme pochopiť túto myšlienku a
- zrealizovať ju.
- Potrebujeme naplniť advent nie zháňaním vianočných
- darov. Áno, aj to je prejav lásky k blížnemu.
- Ale ako veľmi často tá naša snaha získavať
- tie vianočné dary, premýšľať o nich, čím by sme
- potešili tie deti, vyjde navnivoč.
- Mám s tým skúsenosť. Koľko starých rodičov i rodičov
- mi plače,
- keď prídu ku sviatosti zmierenia.
- Tak sme chceli prežiť vianočné sviatky a deťom sme sa
- nezavďačili,
- lebo sme im nedali to, čo oni chceli a veľmi
- často sa stáva, že dieťa v návale zlosti hodí
- aj dar spod stromčeka o zem.
- A je celý advent preč.
- Strávili sme ho v hľadaní darov
- a premárnili.
- Skúsme ho prežiť v hľadaní lásky a v
- rozdávaní lásky.
- A vtedy aj ten najmenší dar bude veľkým darom,
- na ktorý s láskou budú spomínať vaše deti aj po
- rokoch.
- Tak, ako si ja spomínam na svojich starých
- rodičov,
- keď som musel
- viac ako jeden rok rásť bez mojej mamy, lebo bola ťažko
- chorá v nemocnici.
- A dodnes si spomínam,
- ako som dostal
- malý darček, ale daný z lásky.
- Malý drevený vláčik, ktorý mi urobil môj
- starý otec.
- A bol to naozaj jeden z najkrajších darov,
- lebo ten vláčik urobila láskavá ruka môjho
- starého otca.
- A spomínam si aj na to, že pri adventnej svieci
- otváral Sväté písmo a čítal z neho príbehy,
- ktoré predchádzali narodeniu Ježiša
- Krista.
- Toto je potrebné, poznať Krista
- a oceníme si aj ten najmenší dar a aj po
- rokoch sa k nemu budeme s láskou vracať,
- lebo vždy budeme za ním vidieť lásku našich blížnych.
- Amen.
- Bratia a sestry, Pán Ježiš nás vyzýva plniť vôľu
- nebeského Otca tak, aby naša viera a skutky boli ako dom
- postavený na skale. S dôverou ho prosme a volajme: "Pane,
- daj nám silu plniť vôľu nebeského Otca."
- [hudba]





