SlovoPlus CineLux + Podporte nás
+ Podporte nás < Archív
Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
02.01.2015
14:03 min.
Titulky od AI
Zobrazené 4230x

Z prameňa

Liturgická spomienka na svätých Bazila Veľkého a Gregora Naziánského, biskupov a učiteľov Cirkvi. Káže Mons. Jozef Haľko, pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy.

Liturgická spomienka na svätých Bazila Veľkého a Gregora Naziánského, biskupov a učiteľov Cirkvi. Káže Mons. Jozef Haľko, pomocný biskup Bratislavskej arcidiecézy.

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1534 slov

Aleluja,
aleluja. Aleluja, aleluja.
Mnohoráz hovoril kedysi Boh otcom


  • Aleluja,
  • aleluja. Aleluja, aleluja.
  • Mnohoráz hovoril kedysi Boh otcom
  • skrze prorokov.
  • V týchto posledných dňoch prehovoril k
  • nám v Synovi. Aleluja, aleluja.
  • Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
  • evanjelia podľa Jána. Sláva tebe, Pane.
  • Toto je Jánovo svedectvo.
  • Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa
  • ho pýtali: „Kto si?“, on vyznal a nič
  • nezaprel.
  • „Ja nie som Mesiáš.” „A čo teda?“ pýtali sa ho.
  • „Si Eliáš?” Povedal: „Nie som.” „Si
  • prorok?” Odpovedal: „Nie.”
  • Vraveli mu teda: „Kto si, aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás
  • poslali? Čo hovoríš o sebe?” Povedal:
  • „Ja som hlas volajúceho na púšti.
  • Vyrovnajte cestu Pánovi, ako povedal prorok
  • Izaiáš."
  • Tí vyslaní boli spomedzi farizejov a pýtali sa ho:
  • „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani
  • prorok?” Ján im odpovedal: „Ja
  • krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.
  • On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok
  • na obuvi."
  • To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
  • Počuli sme slovo Pánove. Chvála tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry,
  • ešte raz vás srdečne pozdravujem v tomto druhom dni
  • kalendárneho roka dvetisíc pätnásť.
  • Vždy, keď sa láme čas, takpovediac, keď prežívame
  • nové kalendárne obdobie,
  • uvedomujeme si, že nejaké časové obdobie je za
  • nami
  • a nejaké časové obdobie je pred nami.
  • A to časové obdobie, ktoré je pred nami, v nás vzbuzuje
  • samozrejme otázky.
  • Čo prinesú tie dni, tie týždne, tie
  • mesiace, ktoré prídu?
  • Čas sa meria rôznym spôsobom. Ja by som vám dnes
  • rád ukázal jeden zo symbolov merania času.
  • A to sú takzvané presýpacie hodiny.
  • Tie presýpacie hodiny, keď ich otočíme a jednotlivé
  • zrnká
  • toho materiálu, toho jemného piesku, ktorý tam je,
  • prepadajú cez to hrdlo,
  • ešte viac si uvedomujeme, aký je súvis medzi tým, čo bolo,
  • tým, čo bude a tým, čo je.
  • Horná časť tých presýpacích hodín, to je naša budúcnosť,
  • ktorá cez našu prítomnosť, to je tá stredná časť
  • tých presýpacích hodín, sa prepadá, tie jednotlivé
  • zrnká prepadajú do minulosti. Pred
  • nami je naša budúcnosť, za nami je naša
  • minulosť, ale to, čo držíme v rukách, to sú tie
  • jednotlivé zrnká času, za ktorý sme
  • zodpovední.
  • Niekedy je naše prežívanie času také, že sa príliš
  • upíname vo spomienkach na to, čo bolo.
  • Príliš sa možno obávame alebo uvažujeme nad tým,
  • čo bude a zabúdame prežívať
  • tento stred, túto prítomnosť. Lebo to,
  • čo naozaj držíme v rukách, to, čo naozaj môžeme
  • ovplyvniť, to, čomu naozaj môžeme dať
  • tvárnosť, nejaký charakter, nejaký obsah, nejakú
  • náplň, je prežívanie prítomnej chvíle.
  • Mohli by sme povedať, že v
  • polnočných hodinách, teda na polnoc,
  • keď sa lámal rok dvetisíc štrnásť, končil
  • sa a začínal sa rok dvetisíc pätnásť, dostali sme od Boha
  • do daru tento nový rok. Dostali sme do daru
  • dvestošesdes-- tristo šesťdesiat päť dní toho
  • nového roku.
  • Každá jedna prítomná chvíľa, akýmkoľvek spôsobom ju
  • prežívame, kdekoľvek sa nachádzame, s kýmkoľvek sa
  • v jednotlivých sekundách, tých zrnkách času nachádzame,
  • rozprávame, rozjímame, modlíme, jednoducho čokoľvek robíme,
  • Pán sa nás cez každé toto zrnko času pýta, že
  • kam smerujeme a čo je vlastne základným
  • zmyslom nášho života.
  • Možno by otázka znela tak: čo je to, čo by sa dalo jedným
  • slovom vyjadriť, čo sa vyžaduje v každom tom zrnku toho
  • času?
  • Sú to vlastne akokeby prázdne nádoby, ktoré my máme naplniť.
  • Každý deň je ako ten džbán, do ktorého máme
  • niečo naplniť. Spomíname napríklad na
  • Kánu Galilejskú, kde čítame, že tí, ktorí napĺňali
  • džbány vodou, pretože chýbalo víno, ich
  • naplnili po okraj. Teda to svoje urobili
  • maximálne. Z toho svojho dali všetko, čo mohli.
  • A mali veľkú dôveru v Pána, pretože chýbalo
  • víno a oni napĺňali vodu.
  • To je symbolom toho, že tie naše všedné dni, tie zrnká
  • času, ktoré dostávame od Pána, nepotrebujú niečo
  • mimoriadne. Alebo ešte presnejšie, potrebujú len jedno
  • jediné, čo je-
  • Aj riadne, aj mimoriadne zároveň. A to je láska.
  • Niet takej chvíle, niet takej okolnosti, niet takého
  • rozhovoru, niet takého vzťahu, niet takej krízy, niet
  • takej radosti, ktorá by sa nedala
  • prežiť so skutočnou láskou.
  • Vždy sa dá ten džbán času, ten džbán tej
  • hodiny, ten džbán tej sekundy naplniť láskou.
  • A my sme povolaní, aby sme tie džbány tých každodenných chvíľ
  • napĺňali po okraj, teda tou
  • najväčšou láskou, akú vládžeme, akú dokážeme v tej chvíli
  • tomu džbánu času, tomu zrnku skutočne
  • dať.
  • Zároveň si ale uvedomujem, že sme ľudia slabí, krehkí a mnohokrát
  • veľmi nestáli. A práve táto nestálosť v nás vzbuzuje
  • otázky, že či dokážeme tých tristo šesťdesiat päť
  • dní a v každom tom dni dvadsaťštyri hodín a v každej tej hodine
  • šesťdesiat minút a v každej tej minúte šesťdesiat sekúnd, takpovediac
  • symbolicky,
  • byť stáli. Byť ako tí, ktorí vedia, že
  • programom ich života je láska. Láska, keď
  • spočívame s Bohom. Láska, keď spočívame s
  • ľuďmi. Jednoducho vždy a všade láska, ktorá sa dáva, ktorá
  • sa obetuje, ktorá je pre druhého. Dokážeme
  • to urobiť?
  • A preto sú veľmi dôležité tie slová,
  • ktoré nám dnes v týchto prvých chvíľach nového
  • kalendárneho roka adresuje Ján Krstiteľ, ktorý
  • hovorí: „Pripravte cestu
  • Pánovi.“ Tento obraz je
  • prepožičaný z dobových zvyklostí.
  • Keď prichádzala dôležitá osobnosť do nejakého kraja, nejaký
  • vládca alebo nejaký miestodržiteľ, tak sa robili prípravné práce.
  • Pripravovala sa cesta, aby mohol
  • elegantne a dôstojne prísť. Tu svätý Ján
  • Krstiteľ hovorí, že: „Pripravte cestu
  • Pánovi,” teda tomu, ktorý chce prísť do vašich sŕdc,
  • tomu, ktorý chce byť prítomný v
  • jednotlivých chvíľach každodenného života.
  • Pripravte cestu Pánovi do každej chvíle vášho života.
  • Ako vidíte, práve cez tieto presýpacie hodiny prepadlo
  • posledné zrnko. Posledné zrnko a uplynulo presne
  • päť minút a pätnásť sekúnd. Tých päť
  • minút a pätnásť sekúnd, to je čas, ktorý trvá toto
  • prepadanie tých jednotlivých zrniek.
  • Symbolizuje napríklad aj to, že už je to definitívne minulosť.
  • Je to čosi nenávratné. Už sa to nikdy nevráti.
  • Čo sme do toho vložili, to sme do toho vložili.
  • Už sa to nezmení. Je to tam. Je to vyžiarené
  • do dejín. Je to uskutočnené. Je to to, čo raz
  • budeme vidieť, čo nám raz Pán predloží
  • ako takpovediac záverečný účet nášho života.
  • A preto každá chvíľa, ktorú dostávame do daru, každá jedna
  • chvíľa, ktorá nás postretne, je šancou
  • dať tam lásku, pripraviť cestu Pánovi, aby aj
  • tí, s ktorými každý deň sme, každý deň spočívame,
  • cítili, že tá cesta je [odkašle] stále
  • aktuálna. Tá cesta je stále otvorená, lebo
  • sme
  • pokrstení.
  • Krstom sme boli napojení na Krista.
  • Krstom bola založená táto cesta
  • otvorená Pánovi. A keď sme potom išli na prvú svätú
  • spoveď, spomeňme si v týchto prvých chvíľach tohto
  • roku, že
  • sme tí, ktorí sme pokrstení a cez krst, ktorý
  • je bránou sviatostí, máme otvorenú cestu k
  • Pánovi cez spoveď, keď nám ukazuje svoje
  • nesmierne milosrdenstvo cez rozhriešenie
  • spovedníka. Keď pristupujeme k Eucharistii,
  • kde vnímame veľkú Božiu štedrosť, lebo Boh sa nám
  • dáva ako chlieb, ako nevyhnutný pokrm
  • pre dušu
  • a cez ďalšie sviatosti je to cesta z rôznych strán,
  • ale cesta, po ktorej prichádza ten istý, ten istý
  • náš Pán Ježiš Kristus.
  • A tak slová svätého Jána Krstiteľa, ktoré dnes počúvame,
  • nech sú programom tohto celého roka, týchto
  • tristo šesťdesiatich piatich dní nového kalendárneho
  • roka dvetisíc pätnásť. Každý deň, každú
  • chvíľu pripravujme cestu Pánovi, ktorý chce
  • vstúpiť do každej chvíle nášho života.
  • On dokonca hovorí, že sa dvaja alebo traja schádzajú v
  • mojom mene. Teda tí, ktorí prichádzajú na stretnutie po
  • ceste lásky a s tou láskou,
  • ktorou som ja inšpiroval vás, hovorí Pán Ježiš,
  • tam som aj ja medzi vami. Kde sa dvaja alebo traja
  • schádzajú v mojom mene, tam som ja medzi nimi.
  • Poprosme teda aj na príhovor
  • dvoch svätcov, ktorých dnes slávi svätá cirkev,
  • svätého
  • Bazila Veľkého a svätého Gregora Nazianskeho, ktorí žili v štvrtom
  • storočí a prežívali práve obdobie
  • nadobudnutej slobody cirkvi, ktorá slobodne mohla žiť.
  • Prosme na ich príhovor, aby sme aj my našu slobodu, s
  • ktorou budeme napĺňať a cez ktorú budeme
  • napĺňať hodiny
  • a dni tohto roku, aby sme v tejto slobode sa vždy
  • rozhodli pripraviť cestu Pánovi, cestu lásky,
  • aby ju cítili všetci, ktorých stretneme.
  • Raz totiž budeme bilancovať aj, ak to Pán tak bude chcieť,
  • rok dvetisíc pätnásť. Za tristo šesťdesiat päť
  • dní budeme klásť bodku za týmto
  • rokom. Zatiaľ stojí pred nami.
  • Urobme všetko pre to, aby sme mohli na konci tohto nového roka
  • povedať,
  • že sme sa snažili bojovať ten boj
  • dobre s Pánom, že sme kráčali po ceste k
  • Pánovi, že sme utvárali cestu k Pánovi a že tento
  • rok bol rok prehĺbenia našej viery.
  • A tento rok prináša viacero šancí urobiť aj konkrétne kroky
  • a urobiť ich spoločne.
  • Tento rok nás čaká referendum. Tento rok nás čaká synoda
  • o rodine. Zase len o rodine.
  • Tak ako aj referendum bude o rodine. Čaká nás pochod za život.
  • Zase je to o rodine
  • a o rodine bude aj ten náš život, že nakoľko prinesieme to, čo rodina
  • potrebuje. A zase som pri tom slove láska.
  • Vykročiť na referendum a vyjadriť svoj hlas, zúčastniť sa
  • pochodu za život a byť tam prítomný, modliť sa
  • veľmi intenzívne a obetovať za synodu o rodine.
  • To môžu byť konkrétne kroky lásky, ktorou pripravíme cestu
  • Pánovi, aby vo všetkých týchto udalostiach bol
  • on prítomný a aby bol on základnou
  • motiváciou našej účasti akéhokoľvek druhu na
  • týchto udalostiach. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
  • Buď
  • chválený.
  • Amen. [klavírna hudba]
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Z prameňa - Archív

Reklamní partneri