Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (8.1.2019)
Utorok po Zjavení Pána, káže dp. Juraj Drobný.
Utorok po Zjavení Pána, káže dp. Juraj Drobný.
Prepis videa
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Jána.
Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska
- Čítanie z prvého listu svätého apoštola Jána.
- Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska
- je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa
- z Boha a pozná Boha.
- Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh
- je láska.
- A Božia láska k nám sa prejavila v tom,
- že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet,
- aby sme skrze neho mali život.
- Láska je v tom, že nie my sme milovali
- Boha, ale že on miloval nás a
- poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za
- naše hriechy. Počuli sme Božie slovo.
- Bohu vďaka.
- Budú sa ti klaniať, Pane, všetky národy sveta.
- Budú sa ti klaniať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Bože, zver svoju právomoc kráľovi, kráľovmu synovi svoju
- spravodlivosť, aby spravodlivo vládol nad tvojim ľudom
- a podľa práva nad tvojimi chudobnými.
- Budú sa ti klaniať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Vrchy nech ľudu prinesú pokoj a pahorky spravodlivosť.
- Prisúdi právo ľuďom úbohým, poskytne pomoc deťom
- bedára.
- Budú sa ti klaniať, Pane, všetky národy
- sveta.
- V jeho dňoch bude prekvitáť spravodlivosť a plnosť pokoja,
- kým mesiac nezhasne a bude panovať od mora až k moru,
- od rieky až na kraj zeme.
- Budú sa ti klaniať, Pane, všetky národy
- sveta.
- Aleluja, aleluja.
- Aleluja, aleluja.
- Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť
- zajatým, že budú prepustení.
- Aleluja, aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli
- ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.
- Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a
- hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.
- Rozpust ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín
- kúpiť si niečo na jedenie.“ On im odpovedal: „Vy im
- dajte jesť.“
- Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba
- a dať im
- jesť?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?
- Choďte sa pozrieť.“ Keď to zistili, povedali: „Päť
- a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách
- na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po
- päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby,
- pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a
- dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali.
- Aj obe ryby rozdelil všetkým.
- Všetci jedli a nasýtili sa. Ba ešte nazbierali dvanásť
- plných košov odrobín a zvyškov z rýb.
- A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Sme ešte stále v období Vianoc a v období zjavenia Pána.
- Mnohí pozývate do svojich príbytkov kňazov.
- Prichádzame, požehnávame príbytky a Kristus
- nás pozýva. Aj dnes sme počuli, aby sme sa
- s ním stretli. Stretávame sa v tomto spoločenstve,
- ktoré teraz sme tu, ktoré tu
- tvoríme. Stretneme sa vo Eucharistii.
- My, ktorí sme tu fyzicky, vy teda duchovne, ktorí nemôžete prísť
- fyzicky do nejakého kostola. Alebo teda myslím, že cez sviatky k vám
- prišli kňazi alebo, é, možno laickí rozdávatelia svätého
- prijímania, že vám priniesli sväté prijímanie.
- No a potom v Božom slove.
- To je to tretie stretnutie sa v rámci liturgie s Kristom, so živým
- Kristom. Teda nie s nejakou spomienkou, pamiatkou alebo neviem čím, ale so živým,
- lebo on žije.
- Je uprostred nás a žije v nás a cez nás.
- Chce sa dať spoznať celému svetu. A v tom dnešnom
- úryvku evanjelia tamto, čo sme počuli,
- zvykneme to počúvať, aj zvykneme vnímať.
- Už sme sa naučili, že tá Kristova výzva, ktorá tam je,
- „Vy im dajte jesť,“ že sa netýka iba tých,
- čo sedeli práve okolo neho. A teda, že však máme päť chlebov, dve ryby a čo s
- tým? Čo je to pre toľkých?
- Videli sme Božie požehnanie a najedli sa všetci.
- A ešte aj teda zostalo niečo. Ale že to „Vy im
- dajte jesť” sa týka všetkých Kristových učeníkov.
- Že vy, moji učeníci, dajte ľuďom, ktorí sú hladní, jesť.
- My to vieme, že teda vlastne dnes Kristus
- prostredníctvom nás chce dať
- tým biednym.
- Ale no niekedy máme problém, ako to realizovať.
- Lebo napríklad tu v Bratislave vieme, že tu pôsobia rôzne,
- é
- No ako to nazvať, gangy? Žobrácke.
- To je organizované, že tí ľudia mnohokrát aj za to nemôžu,
- lebo
- sú zneužívaní nejakými takými násilníkmi, ktorí ich
- nútia byť na tom mieste a nastr-nastrčať ruku a tváriť sa
- všelijako postihnutô alebo sú aj postihnutí alebo dovezú z nejakej
- inej krajiny, alebo im psíčka dajú alebo niečo také.
- My v Bratislave vieme, že to tu tak funguje a vieme takisto,
- že napríklad
- tu v Bratislave Slovenská katolícka charita má na to
- vybavenie a aj ďalšie organizácie, že o tých ľudí, čo potrebujú
- pomoc sa aspoň najesť alebo prenocovať alebo
- nejakú hygienu základnú, že sa vedia o nich postarať.
- Hej, takže človek tak ide okolo a rozmýšľa,
- mám, pomôžem, nepomôžem.
- Čo keď je to podvodník? Čo keď to neni podvodník?
- Ale veď Pán Ježiš povedal, že my máme dať jes a ako to máme vlastne
- robiť?
- Ale vieme o tom, že je to naša úloha a snažíme sa.
- A naozaj,
- teraz sa vrátim trošičku dozadu v čase do konca
- devätnásteho storočia. Neviem, či ste niekedy počuli meno pána
- farára, ktorý sa volal Jindřich Šimon Bár.
- Vy starší možno hej.
- Ja som sa s ním stretol prvýkrát ako bohoslovec.
- Nielen teda osobne, však už nežil, ale on je spisovateľ
- a jeho romány aj o kňazstve, on je kňaz, vedel o kňazstve
- krásne písať, ale aj o tom vnímaní
- života a sveta. Tak jeho najslávnejší román,
- ktorý ja poznám,
- taký, taký akože skutočný, taký národný, český je
- Sedlák Jan Cimbura. Je to príbeh o človeku,
- ktorý teda sa vrátil z vojny. Najskôr slúžil, potom ďalej, ďalej
- mal svoje vlastné hospodárstvo, až teda nakoniec sa stal váženým
- sedliakom a ľudia ho počúvali. A v okrese, kde žil,
- prišli s takou úžasnou myšlienkou vybudovať okresný
- chudobinec.
- Vy starší budete vedieť, čo to bolo.
- My už sme zvyknutí, že domov dôchodcov a domov sociálnych
- služieb a
- tak všelijako. Nevoláme už chudobinec, lebo veď vlastne u nás
- netreba
- niečo také, ale jednoducho postarať sa o niekoho,
- o koho sa iný postarať
- nemôže. Všetci to prijali s obrovským nadšením.
- Teraz vrátim sa do konca devätnásteho storočia.
- Všetci myšlienku okresného chudobinca prijali s obrovským nadšením, lebo veď
- boli žobráci, boli ľudia, o ktorých sa treba postarať.
- Jediný zbožný sedlák Jan Cimbura povedal, že je proti.
- Teraz všetci v šoku. Ty, ktorý proste a v kostole
- a modlíš sa a ty si proti takej zbožnej myšlienke.
- Kto ste čítali ten román? Viete, čo odpovedal?
- „Musel by som sa hanbiť, keby som sa o
- chudobných v našej dedine nevedel postarať
- sám.“
- A potom vysvetľuje: „Predstavte si človeka,
- ktorý vyrástol v našej dedine.
- A teraz ja ho dám odviezť niekam, kde on nikoho nepozná.
- Nie.
- Tu sa narodil, tu vyrástol, tu zomrie.“
- Čiže to Kristovo „vy im dajte jesť” on
- vnímal, že ja, nakoľko môžem, nie niekde
- preč.
- A aj myslím, že my vieme už dnes, prečo takto reagoval a
- prečo pán farár Bár takýmto spôsobom nám to dáva pred oči,
- že jednoducho akonáhle
- dáme preč spred našich očí
- to, čo nám prekáža, tak človek sa cíti taký voľný, spokojný,
- slobodný. Aký krásny svet, v ktorom ja tu žijem.
- Nič mi tu neprekáža, nič ma tu neznervózňuje.
- Nie.
- Ja si pamätám jeden dokumentárny film o jedlíčkovom ústave v Prahe, kde sa
- starajú o postihnuté deti. A pýtali sa vrchnej
- sestry v tom filme, že čo si myslíte, aký je zmysel existencie týchto
- detí?
- A tá sestra hovorí: „No aby nás naučili, čo to znamená naozaj
- milovať.“
- Takže nie pozatvárať do domov všelijakých okresných a neviem
- čo, ale
- to Kristovo „vy im dajte jesť” hľadať aktívne
- spôsob, ako to mám ja uskutočniť.
- Lebo zasa to vy veľmi dobre viete, že pokiaľ má človek strechu nad hlavou,
- pokiaľ
- má čo piť, teda myslím vodu teraz, má pitnú vodu a má jedlo,
- tak patríme medzi desať percent najbohatších ľudí sveta. My.
- Ak mám strechu nad hlavou, vodu a jedlo.
- My si to neuvedomujeme, ale je to tak, že my môžme.
- Vy im dajte jesť.
- No len ono naozaj človek sa snaží, hľadá, rozmýšľa a potom,
- no tak veď keď ja neviem na to prísť
- a začneme sa potom sústreďovať na iné témy, a to je to, čo by som nás
- chcel dnes varovať, lebo sa nám to môže stať, že
- namiesto toho, aby sme ten Kristov príkaz, lebo to „vy im dajte jesť” je
- len realizácia príkazu milovať blížneho ako seba samého,
- istá konkrétna realizácia. Takže namiesto toho, keďže to sa
- ťažko nejak rieši, dá sa to odfajknuť, že hej, dám, budem na charitu posielať
- pravidelne z účtu a hej, aj tak sa to dá, ale to nie je celkom
- riešenie, aj keď je to veľká pomoc, lebo potrebujem naozaj ten konkrétny
- nejaký skutok lásky voči blížnemu.
- Jednoduchšie je niekedy potom si odfajkávať.
- Pomodlil som sa ruženec. To to si zrátate veľmi ľahko.
- Hej, bol som na omši. Vy mnohí nemôžte, ale tí, ktorí hej, bol som
- na omši alebo pozrel som si omšu na Luxe.
- A potom prichádza pán farár alebo pán kaplán alebo vypomocný duchovný.
- My sme vypomocní duchovní a prichádza s koledou teraz v
- období zjavenia Pána a my sa tešíme, že ak nám požehná byt a
- len čo zavrú dvere a už po sebe vrieskame.
- Tak načo ten farár tam prišiel?
- Lebo odfajknúť si áno, dali sme si požehnať byt, ale konkrétna
- láska k bratovi, k sestre, k svokre, k švagrovi,
- k dcére, ktorá sa nespráva tak, ako ja chcem
- Pán Ježiš nechce, aby sme si odfajkávali splnené úlohy.
- A ešte potom príde taká situácia. No teraz, ako neurazte sa,
- prosím vás, neurazte sa tak, ako to teraz poviem, že ja
- keď prídem do nejakého obydlia, kde idem
- požehnávať, tak sa spýtam: „Chcete CMB alebo GMB?"
- Pozerajú na mňa a niektorí povedia automaticky GMB, však vždy sme mali.
- Niektorí povedia CMB a niektorí povedia pán farár, čo nám to
- hovoríte? Veď GMB je nesprávne, veď to je zle.
- A čo je na tom zlé?
- No lebo to má byť Kristus nech požehnáva tento byt.
- Teda vlastne keby sme to v tých slovách, ako majú správne byť.
- Kristus tento byt nech, toto, tento príbytok nech požehnáva.
- Christus mansionem benedicat, čiže C M B.
- Tak ja by som potom povedal, že tak dajme KMB, keď Kristus.
- Dobre, tak dajme KMB.
- Drahí moji,
- či ja si vyberiem v období zjavenia Pána
- spomienku a budem spomínať prostredníctvom
- tradícií, ktoré sú aj ľudové, ktoré tých má goi, teda tých
- mudrcov od východu, o ktorých nevieme, koľko ich bolo, kto to bolo.
- Však ľudová tradícia im dala tie meno Gašpar, Melichar, Baltazár
- a ja si to chcem pripomenúť a dám si na dvere, že G M B.
- Prečo nie?
- Ale keď si chcem pripomínať a mať na očiach to požehnanie, tak si dám
- CMB. Prečo nie? Alebo si dám KMB.
- Prečo nie?
- S radosťou. Ale nech som ten, ktorý to
- požehnanie chce pre svoj byt a pre svoj
- príbytok a nie ten, ktorý si odfajkne.
- Áno, mám to požehnané a mám ďalšiu vec z krku a
- už mám ďalší stupník na ceste do
- neba. Nie.
- Požehnanie, ktoré prichádza realizovať vo
- vzťahoch v Kristovom príkaze miluj blížneho ako seba
- samého.
- Začína to práve v tom príbytku, kde žijeme.
- Ak tam požehnanie padne na úrodnú
- pôdu,
- potom nemusím riešiť, že či treba nejaký chudobinec stavať alebo
- netreba.
- Lebo ak žijem požehnanie v spoločenstve, v ktorom žijem,
- postupne sa mi ukážu cesty, ako tú lásku k
- blížnemu, tú Božiu lásku, ktorú prijímam,
- šíriť ďalej prostredníctvom iných prostriedkov.
- A nebude mi to musieť nikto hovoriť a pripomínať a vysvetľovať, lebo budem to
- mať v sebe. Takže drahí moji, ďakujme Bohu
- za to, že sa nám zjavuje, že nám dáva svojho Syna,
- ktorý teraz v období zjavenia
- Pána hovorí: „Som tu pre každého. To je jedno, či si Žid,
- alebo si Grék, alebo si pohan, alebo čo. Ja som prišiel pre teba.
- Spoznaj ma, uver, prijmi ma."
- Tento svet chce spoznať Krista cez nás.
- Tak nech tá Božia láska, ktorú prijímame cez nás, je
- viditeľná nielen v tom, že si napíšeme GMB alebo CMB,
- čo sa dá prečítať, ale v tom, ako v tom príbytku
- označenom týmto nápisom žijeme. Tak nech nám
- Boh pomáha žiť ako tí, čo sú Bohom milované
- deti a vedia o tom, že sú Bohom milované deti.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- [spoločne]
- Vám.
- [hudba]
