Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
Z PRAMEŇA (8.4.2019)
Pondelok po 5. pôstnej nedeli, káže Miloš Lichner SJ.
Pondelok po 5. pôstnej nedeli, káže Miloš Lichner SJ.
Prepis videa
Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
slávy. Chvála ti, Kriste, Kráľ
večnej slávy. Ja som vzkriesenie a
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy. Chvála ti, Kriste, Kráľ
- večnej slávy. Ja som vzkriesenie a
- život, hovorí Pán.
- Kto verí vo mňa, neumrie naveky.
- Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej
- slávy.
- Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého
- evanjelia podľa Jána. Sláva ti pre Páni.
- Bol chorý istý Lazar z Betánie, z dediny Márie a jej
- sestry Marty. Bola to Mária, čo pomazala Pána
- voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi.
- Jej brat Lazar bol mŕtvy. Chorý. Preto mu sestry poslali
- odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je
- chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal:
- „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu,
- aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
- Ježiš mal rád Martu i jej sestru a
- Lazara.
- Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na
- mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom:
- „Poďme znova do Júdei.“ Učeníci mu vraveli:
- „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a
- zase ta ideš.“ Ježiš odpovedal: „Nemá
- deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne
- sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta.
- Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto
- svetla.“ Toto povedal a dodal: „Náš
- Lazar spí, ale idem ho zobudiť.“
- Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“
- Ježiš však hovoril o jeho smrti a oni si
- mysleli, že hovorí o spánku.
- Vtedy im Ježiš otvorene povedal: „Lazar zomrel
- a kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste
- uverili. Poďme k nemu.“ Tomáš, nazývaný
- Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my
- a umrime s ním.“ Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel
- sa, že Lazar je už štyri dni v hrobe.
- Betánia bola pri Jeruzaleme vzdialená asi pätnásť
- stádií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa
- Židov potešiť ich v žiali za bratom.
- Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti.
- Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane,
- keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.
- Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha,
- Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat
- vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že
- vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej
- povedal: „Ja som vzkriesenie a život.
- Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.
- A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.
- Veríš tomu?“ Povedala mu: „Áno, Pane.
- Ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal
- prísť na svet.“ Ako to povedala, odišla,
- zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela:
- „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona
- počula, vstala, šla k nemu. Ježiš totiž ešte
- nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde
- mu Marta vyšla naproti.
- Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju,
- videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von,
- pobrali sa za
- ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k
- hrobu.“ Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš a
- zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane,
- keby
- si bol býval tu, môj brat by nebol
- umrel.“ Keď Ježiš videl, ako plače
- a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v
- duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho
- uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa
- pozrieť.“ A Ježiš zaslzil. Židia povedali:
- „Hľa, ako ho miloval.“ No niektorí z nich
- hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému
- urobiť, aby tento nezomrel?“ Ježiš sa znova
- zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa
- uzavretá kameňom.
- Ježiš povedal: „Odváľte kameň.“ Marta, sestra
- mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne.
- Veď je už štyri dni v hrobe.“ Ježiš jej vravel:
- „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu
- slávu?“ Odvalili teda kameň. Ježiš
- pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma
- vypočul. A ja som vedel, že ma vždy vypočuješ,
- ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili,
- že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal
- veľkým hlasom: „Lazar, poď von!“ A
- mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal obvinuté
- plátnom a tvár obviazanú šatkou.
- Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho
- odísť.“ Mnohí z tých Židov, čo prišli k
- Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
- Počuli sme slovo Pánovo. Chválite,
- Kriste.
- Milí priatelia, sestry a bratia, počuli sme známy príbeh
- o Lazarovi, ktorý sa nachádza, čo je také
- zaujímavé, iba v Jánovom evanjeliu.
- Iní evanjelisti ho vôbec nespomínajú.
- Príbeh je jasný a je veľmi ľahko pochopiteľný.
- Ten dej sme mohli veľmi ľahko sledovať.
- Môžeme však predsa aj v tomto úryvku z Jánovho
- evanjelia nájsť myšlienky pre náš duchovný
- život, pretože tento príbeh je zároveň aj
- veľmi plný symbolicky.
- V rano-cirkevnej tradícii nájdeme duchovné
- spirituálne vysvetlenie tohto príbehu, ktoré malo
- vždy penitenčný charakter, teda bolo v
- kontexte hriechu a možného zmierenia
- hriešnika s cirkvou. A toto nájdeme takéto
- vysvetlenie tak vo východnej, ako aj v západnej
- tradícii.
- Cirkevní otcovia si ako prvé všimli, že v evanjeliách máme
- vlastne zachované tri príbehy vzkriesenia
- z mŕtvych. Tým prvým príbehom o vzkriesenie je
- vzkriesenie Jairovej dcéry, ktoré sa nachádza u
- Matúša v deviatej kapitole. Tým druhým príbehom
- vzkriesenia je vzkriesenie syna naimskej vdovy,
- ktoré nájdeme v Lukášovom evanjeliu v siedmej kapitole.
- A tým tretím príbehom vzkriesenia je príbeh o Lazarovi,
- ktoré sme počuli dnes v Jánovom evanjeliu v jedenástej
- kapitole.
- Zároveň si cirkevní otcovia tak všimli tri rozličné
- pozície, v ktorých sa nachádzalo to mŕtve telo a
- pripomínalo to cirkevným otcom vzťah
- hriešnika k cirkvi. To prvé vzkriesenie,
- ktoré sa udialo v dome, Jairova dcéra, im tak
- vlastne pripomínalo hriešnika, ktorý je
- ešte v cirkvi. To druhé vzkriesenie syna
- naimskej vdovy, to bolo vzkriesenie medzi domom a
- cintorínom,
- na ceste. Im tak vlastne pripomínalo hriešnika,
- ktorý
- sa svojím hriechom postupne vzďaľuje z domu
- cirkvi.
- A tretí príbeh o vzkriesení Lazara, ktorý bol už štyri dni v
- hrobe, im naznačovalo situáciu hriešnika,
- ktorý sa úplne vzdialil z cirkvi, ktorý s ňou
- popretrhal duchovné putá a duchovne
- zapáchal hriechom.
- Hlavná myšlienka, ktorú cirkevní otcovia zdôrazňovali pri
- všetkých troch
- príbehoch, ale najmä pri príbehu o Lazarovi,
- bola nádej v obrátenie človeka.
- Nech už jeho situácia akákoľvek
- vážna a nech sa už v našich očiach zdá akokoľvek
- strateným prípadom. A poukazovali v tejto súvislosti
- na Šavla,
- neskoršieho Pavla, ktorý prenasledoval cirkev, ktorý
- vrhal ľudí do väzenia. Povedali by sme úplne
- stratený prípad. A predsa Kristus zmenil
- jeho srdce a stal sa z neho najväčší misionár a
- apoštol Krista, ktorý za neho napokon vylial
- aj krv.
- Každý hriešnik má teda v Božích očiach
- veľkú šancu.
- A akoby dodal svätý Ambróz a po ňom aj svätý Augustín, aj
- keby bol tak ponorený do hriechu, že by bol ako
- Lazar,
- že by páchol ako Lazar, ktorý bol štyri dni v hrobe,
- páchol hriechom.
- Prečo sa spomínajú štyri dni? Podľa židovskej tradície je duša
- spojená s telom ešte tri dni po smrti človeka.
- Ak Kristus prišiel na štvrtý deň, tak je to vlastne
- naznačené symbolicky, že už zomrela všetka nádej.
- A zažívame to niekedy aj pri našich prosbách, keď čakáme,
- obrazne povedané, tri dni, že Boh príde, že vypočuje našu
- prosbu a cítime, že ako naša nádej
- postupne zomiera a pýtame sa, že prečo Boh
- neprichádza s pomocou, prečo otáľa, prečo
- čaká. A Boh častokrát prichádza ako v Lazarovom
- prípade
- až na ten štvrtý deň.
- Kameň, ktorým bol uzavretý Lazarov hrob,
- pripomínal cirkevným otcom alebo zatvrdnuté srdce
- hriešnika, ktoré je tvrdé ako kameň
- alebo ťažkú váhu hriešneho zvyku.
- V tomto súvisle si cirkevní otcovia všimli dve také zaujímavé vety.
- Keď Kristus po vzkriesení Lazara povedal ľuďom:
- „Odvaľte kameň” a potom, ako Lazar vyšiel von,
- povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho
- odísť."
- A týmto, týmito slovami podľa cirkevných otcov
- Kristus
- akoby pripomína symbolicky veriacim úlohu cirkevného
- spoločenstva pri uzmierovaní človeka s cirkvou.
- Odvalenie kameňa a rozviazanie človeka z toho
- obvezu sa tak stáva symbolom spoločnej
- modlitby, ktorá sprevádza veriaceho pred
- aj po uzmierení s Bohom a s cirkvou.
- A tak častokrát nájdeme kázne, v ktorých spájali
- cirkevní otcovia tento príklad z Jánovho evanjelia z
- jedenástej kapitoly s Matúšom osemnásť osemnásť, kde
- Kristus udeľuje apoštolom moc rozväzovať hriechy.
- Zabudli sme, bohužiaľ, počas stáročí na túto
- krásnu tradíciu. Máme spovednice tak vzadu v takom
- tieňi, kde sa tak vplížime a rýchlo zmizneme
- preč, aby
- nás nikto nevidel. A práve v rannej cirkvi
- sa veľmi zdôrazňovala úloha spoločenstva.
- Kedy sa spoločenstvo stretávalo pri uzmierovaní hriešnika
- s cirkvou a modlili sa spolu s ním a modlili
- sa za neho.
- A to nám môže pripomenúť napríklad spoločnú modlitbu predtým, keď
- rodina ide spoločne na svätú spoveď.
- Kedy sa spoločne v domácnosti pomodlia a duchovne sa celá rodina
- takto naladí na sviatosť zmierenia.
- Alebo potom po návrate
- zo spovede a prípadne zo svätej omše, keď sa spoločne ako rodina
- poďakuje Bohu a spoločne strávia večer.
- Stáva sa, že niekedy nerozväzujeme, hoci nám to Kristus
- hovorí, porozväzujte ho, nechajte odísť a niekedy ako
- veriaci nerozväzujeme. Keď nám niekto ublížil
- alebo niekomu inému, kto nám je drahý
- a on išiel ten vinník na sviatosť zmierenia a oľutoval to.
- A hoci Boh mu odpustil, my mu odpustiť
- nechceme.
- A tak nás toto evanjelium pozýva v tom vrcholiacom
- pôstnom období, aby sme sa naučili odvaľovať kameň,
- aby sme sa učili rozväzovať, aby sme sa učili
- odpúšťať našim blízkym, ktorí sú okolo nás
- a predovšetkým, aby sme aj sami sebe odpúšťali.
- Lebo častokrát Boh nám odpustí, ale my si
- neustále vyčítame a neustále si pripomíname
- minulé viny. A niekedy aj takého malého
- duchovného vzkriesenia, keď v našich domácnostiach niekedy tak
- vzplanie hnev, hádka zvadá, tak aby sme
- sa pokúsili vzkriesiť lásku a
- odpustenie. A to sa dá, taká malá láska v
- rodinách vkriesiť, keď sa manželia navzájom budú učiť
- navzájom sa pochváliť za niečo pekné.
- Keď rodičia pochvália deti, keď deti pochvália svojich
- rodičov za niečo pekné, keď si budeme všímať tie malé
- pekné prejavy lásky. Amen. Pán Boh zastúp
- a slovo Božie.
- [hudba]
