ŽALM 137

1 Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. 2 Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary. 3 Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ 4 Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine? 5 Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica. 6 Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba, keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti. 7 Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.“ 8 Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila; 9 blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.