Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
SVÄTÉ OMŠE
PÚŤ K MATKE BOŽEJ, NITRA - KALVÁRIA
16.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ZASEJME SEMIENKO LÁSKY
káže Mons. Jozef HaľkoSvätého Tomáša Akvinského, kňaza a učiteľa Cirkvi
Prepis videa
(Hudba)
Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja,
- (Hudba)
- Čítanie z druhej knihy Samuelovej.
- Po roku, v čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid
- Joaba a s ním svojich sluhov i celý Izrael.
- Spustošili Amónčanov a obliehali Rabu.
- Dávid však ostal v Jeruzaleme.
- Istý večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na
- streche kráľovského domu. Zo strechy videl ženu, ako sa
- kúpe. Žena bola veľmi pekná. Kráľ poslal
- zistiť, kto je tá žena, a oznámili mu, že je to Betzabe,
- Eliamova dcéra, žena Hetejčana Urijáša.
- Dávid poslal poslov a dal si ju priviesť.
- Potom sa vrátila domov, a pretože počala, poslala Dávidovi
- odkaz: "Počala som."
- Dávid odkázal Joabovi: "Pošli ku mne Hetejčana
- Urijáša." A Joab poslal Urijáša k Dávidovi.
- Keď k nemu Urijáš došiel, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab
- a mužstvo a ako pokračuje vojna.
- Potom Dávid povedal Urijášovi: "Choď do svojho domu
- a umyj si nohy."
- Urijáš vyšiel z kráľovského domu a poslali za ním kráľovské
- jedlo.
- Ale Urijáš spal pri bráne kráľovského domu s ostatnými sluhami
- svojho pána a nešiel do svojho domu.
- Dávidovi oznámili Urijáš nešiel do svojho domu.
- Dávid ho pozval, aby s ním jedol a pil a opil ho,
- ale on večer šiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána
- a do svojho domu nešiel.
- Ráno Dávid napísal Joabovi list a poslal ho po Urijášovi.
- V liste písal: "Postavte Urijáša do prvého šíku,
- kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite,
- nech ho zasiahnu a nech zomrie."
- A keď Joab obliehal mesto, postavil Urijáša na miesto, o
- ktorom vedel, že sú tam najsilnejší chlapi.
- Muži z mesta vyrazili a bojovali s Joabom a niektorí z
- ľudu, z Dávidových sluhov padli a zomrel aj
- Hetejčan Urijáš
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
- Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre
- veľké zľutovanie, znič moju neprávosť.
- Úplne zmizom moju vinu a očist ma od hriechu.
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
- Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále
- pred sebou. Proti tebe, proti tebe samému som sa
- prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé.
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
- Aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a
- nestranný vo svojom súde. Naozaj som sa v neprávosti
- narodil a hriešného ma počala moja mať.
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
- Daj, aby som počul radosť a veselosť a
- kosti, ktoré si rozdrvil. Odvráť svoju tvár od mojich
- hriechov a zotri všetky moje viny.
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
- Alleluja, alleluja, alleluja, alleluja.
- Zvelebujem Ťa, Otče, Pán, Neba i Zeme, že si zjavil maličkým
- tajomstvá Božieho kráľovstva. Alleluja,
- alleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojím
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježiš povedal zástupom:
- "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí
- semeno do zeme,
- či spí, alebo vstáva, v noci, či vo dne.
- Semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.
- Zem sama od seba prináša úrodu. Najprv steblo,
- potom klas a napokon plné zrno v klase.
- A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala
- žatva."
- A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo
- alebo akým podobenstvom ho znázorníme?
- Je ako horčičné zrnko.
- Keď ho seju do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi.
- Ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny
- a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tvoni môžu hniezdiť
- nebeské vtáky."
- V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho,
- ako boli schopní počúvať.
- Bez podobenstva im ani nehovoril,
- ale svojim učenikom v súkromí všetko vysvetlil.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Milí bratia a sestry,
- v evanjeliu, v slovách Ježiša Krista,
- je trvalo prítomný motív
- niečoho, čo je malé, nepatrné a skryté,
- ale potom je z toho niečo veľké, veľkolepé
- a duchovne obohacujúce.
- Ježiš nám v dnešnom živom slove predstavuje
- dve situácie.Semienko, ktoré
- ani len nie je vidieť, lebo je zasiate do zeme
- a semienko, ktoré je najmenšie medzi
- všetkými, teda semienko
- tak malé,
- až je neviditeľné a úplne neviditeľné, keď je
- zasiate do zeme.
- V profánnej sfére sa tomu hovorí americký sen,
- teda z niekoho, kto je úplne bežným človekom,
- sa stane niekto, kto je slávny
- a ktorého každý pozná.
- Ježiš nám ale dnes nehovorí o americkom sne, pretože
- súčasťou amerického sna nie je jeden rozmer toho,
- čo nám Ježiš chce povedať. Nie je tam nevyhnutne prítomný.
- A to je utrpenie s vierou.
- Možno
- v situácii, v ktorej sa nachádzame, sa mnohí cítia alebo
- cítime
- ako také nepatrné, bezmocné semienko.
- Nie zasiate, ale zadupane pod čiernu zem.
- Niekedy sa to aj tak hovorí, prepadol som sa pod čiernu zem.
- Ako taký nepatrný červík, ako také nepatrné semienko
- skryté v tme.
- Alebo si niekto povie, čo ja môžem, čo ja môžem urobiť?
- Ja, malé horčičné zrnko.
- A Ježiš hovorí,
- v každom jednom z vás bez výnimky, v každom
- jednom z vás je veľký potenciál,
- ale potenciál k čomu? K sláve ľudskej? Nie.
- Potenciál k láske, ktorá je slávou pred
- Bohom.
- Čím viac máme v sebe lásky inšpirovanej Bohom,
- tým viac sme takpovediac slávni pred Bohom.
- Ale nie v tom ľudskom, ale v tom duchovnom a Božom
- zmysle slova. To je to prvé, čo nám Ježiš hovorí.
- Ty si malé semienko. Možno sa cítiš byť zatlačený do
- tmy, do zeme, pod povrch zeme,
- ale ak tú situáciu uchopíš
- tu, v ktorej sa cítiš taký malý a nepatrný,
- môžeš priniesť veľa svetla pre svoje okolie.
- Čo sa stane vtedy, keď sa zrnko dostane do
- zeme?
- Priznám sa, že som bol na
- botanike v škole fascinovaný podrobným
- výkladom
- učiteľky, keď nám rozprávala, aké
- chemické procesy sa začínajú odohrávať vtedy,
- keď to, čo je v pôde,
- zreaguje v kontakte so zasiatym
- semenom. Ako sa
- otvára šupka toho semienka, ako sa to semeno otvára,
- ako sa budí jeho potenciál vtedy,
- keď to semeno pripustí do svojho vnútra všetko to,
- čo mu pôda ponúka. O tomto hovorí aj dnešné evanjelium.
- Všetko sa to deje pod povrchom. Človek to ani nevidí,
- ale deje sa to
- A nakoniec
- si evanjelista dáva,
- pokladá za dôležité to opísať. Najprv steblo, potom
- klas a napokon plné zrno v klase.
- Akokeby chcel povedať,
- musíme byť trpezliví, všetko má svoj čas.
- Máme čas byť
- pod zemou.
- Máme čas, keď vychádzame zo zeme, keď je to
- steblo, napokon plné zrno v klase.
- Inými slovami, evanjeliovými je toto dobré
- ovocie nášho života.
- Aj v situáciách, keď sa nám zdá, že to, čo sa okolo nás deje,
- je nezmyselné, že sme v tme, že sme v tom údolí
- smrti, že sme v tom údolí opustenosti.
- Sme ako to zrnko, ktoré alebo vpustí, alebo
- nevpustí do hĺbky svojho srdca to, čo nám Boh
- núka cez túto situáciu.
- To znamená aj v najťažšej, najtemnejšej
- chvíli je dôležité povedať Pane, daj,
- aby z tohto vzišlo dobré ovocie. Nie hneď.
- Najprv to musí byť steblo. Potom to musí byť klas.
- Až potom plné zrno v klase. Všetko má svoj čas.
- Aj trpezlivosť, to trpenie v čase, to
- čakanie v čase. Tá odovzdanosť tomu, že veci
- plynú svojím tempom, to všetko vyústi
- do dobrého zrna
- Dnes máme pred očami svätého Tomáša Akvinského, ktorý
- prešiel takýmito chvíľami vo svojom živote.
- Jednak jeho rozhodnutie stať sa členom Žobravé rehole
- dominikánov vyvolalo u jeho príbuzných
- veľmi prudké reakcie až tak, že ho uväznili
- alebo mu podstavili hriešnu ženu, aby ho zviedli z
- jeho rozhodnutia.
- Tomáš Akvinský vo väzení v nejakej cele uzavretý,
- obmedzený v pohybe. Nie je to ako to zrnko
- zasiate do zeme. Zdalo sa, že sa nič nedeje.
- Zdalo sa, že je paralyzovaný a znehybnený.
- Ale tento Tomáš väznený, vysmievaný,
- dokonca zvádzaný,
- bolo to zrnko,
- ktoré malo vieru, že v tej situácii môže načerpať
- veľa sily pre svoju budúcnosť.
- Okrem toho zaujímavosťou svätého Tomáša je to,
- že to bol mohutný muž.
- Odhady hovoria až o sto deväťdesiatich centimetroch výšky,
- ktorý v tejto svojej mohutnosti bol zároveň mlčanlivý
- a niektorí ho nazývali nemým volomAle jeden z
- jeho učiteľov povedal: "Ten, o ktorom hovoríte, že je
- nemý vôl,
- raz prehovorí a bude ho počúvať celý svet." A je to
- naozaj pravda, splnilo sa to, pretože Svätý Tomáš
- Akvinský, ktorý kedysi bol tým nepatrným zrniečkom
- uväzneným v tme
- nejakej cely nejakého väzenia,
- ktorý prešiel tou nepatrnosťou
- opovrhovaného muža alebo
- obmedzovaného muža
- s obrovskými talentami, ktoré boli tiež známe.
- Napokon ho nazývame učiteľom cirkvi a
- patrónom teológov. Okrem iného. Nebol nemý
- vôl. Bol tým zrniečkom,
- nepatrným, horčičným, zasiatym, skrytým v tme,
- ktoré práve preto, že všetko toto uchopil s vierou,
- s obetou.
- Lebo to bol nielen filozof,
- ktorého nemohli vynechať ani teologické slovníky
- vydávané za totality.
- Bol nielen teológ, ale bol to aj mystik.
- Máme pred sebou intelektuála, ktorý nám ponúka ale
- aj veľmi hlboké
- impulzy pre náš duchovný život. A skutočne,
- ako tie hniezdiace vtáky v pohostinnosti toho
- stromu,
- cítime u svätého Tomáša, ako nám ponúka
- precitnutie do hlbšej viery. Viery,
- ktorá sa môže oprieť o príklad tohto muža, ktorý je
- veľmi jasným svedectvom o tom, ako sa z
- malého zrniečka, ktoré v tme pôdy všetko
- uchopí s vierou, môže stať veľký strom pohostinnosti
- duchovnej, ktorú nám on ponúka
- Máme pred sebou, milí bratia a sestry, jeden obyčajný
- piatkový deň.
- Zase sme dostali od Pána ďalších dvadsaťštyri hodín.
- Nech nikto nehovorí ja nič nemôžem, ja som len také
- nepatrné
- zrniečko zatlačené do tmy. Nie. V každom z
- nás je potenciál lásky. Len je dôležité dovoliť, aby
- lúč Ducha Svätého cez možno aj ten
- stiesnený pocit malosti, aby cesto, lúč Ducha
- Svätého, sa dotkol nášho vnútorného duchovného
- Aby sme konečne pochopili, že ten priestor, tá
- situácia, tie okolnosti, to spoločenstvo, tí ľudia, ktorí
- sú okolo nás,
- sú tými, cez ktorých sa nás Ježiš
- pýta: "Veríš, že môže z teba, z teba
- vyrásť plné,
- plné zrno v klase? Že môžeš priniesť dobré ovocie?
- Potrebuješ vieru a potrebuješ nádej, aby z toho
- vyrástol strom pohostinnej lásky."
- Dovoľme Ježišovi, ktorého priamo alebo duchovne príjmeme v
- Eucharistii. Príjmeme ho ako to zasiate semienko do
- nášho srdca, ktoré keď zreaguje z pôvodného nášho
- bude z neho dobré ovocie. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
- Na veky. Amen.
