Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
SVÄTÉ LITURGIE
GRÉCKOKATOLÍCKA SVÄTÁ LITURGIA
priamy prenos z pútnického miesta Litmanová
09.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŽATVA JE VEĽKÁ. PRACUJME V NEJ VŠETCI
Z prameňa, káže dp. Marián BérZ prameňa, utorok 14. týždňa v Cezročnom období, káže dp. Marián Bér.
Prepis videa
(hudba)
Čítanie z knihy proroka Ozaiáša.
Toto hovorí
- (hudba)
- Čítanie z knihy proroka Ozaiáša. Toto hovorí
- Pán:
- "Oni si ustanovujú kráľov,
- ale bezo mňa. Dosádzajú kniežatá a ja o tom
- neviem.
- Zo striebra a zlata robia si modly na vlastnú zkazu.
- Zavrhujem tvojich teľa, Samária.
- Môj hnev vzplanul proti nim.
- Dokedy sa nebudú môcť očistiť?
- Veď aj ono je z Izraela. Remeselník ho urobil
- a nie je to Boh.
- Z teľaťa Samarie budú len iverky, lebo vietor
- sejú, žať budú víchlicou. Steblo
- neurodí múku, pretože na ňom niet klasu, a ak
- aj urodí, zjedí ho cudzinci.
- Efraim rozloži-rozmnožil oltáre na odčinenie
- hriechu, ale oltáre mu len na hriech slúžia.
- Napísal som početné zákony, no pokladali ich za cudzie.
- Oni milujú obety, zabíjajú zvieratá a jedia ich mäso.
- Ale Pán nemá v nich záľubu. Teraz si
- spomenie na ich neprávosť a potrestá ich hriech.
- Musia sa vrátiť do Egypta."
- Počuli sme Božie slovo.
- Bohom vďaka.
- My dúfame v teba, Pane, Bože náš.
- My dúfame v teba, Pane, Bože náš.
- Veď náš Boh je v nebi a stvoril všetko, čo chcel.
- Pohanské modly, hocico zo striebra a zo zlata sú dielom
- ľudských rúk.
- My dúfame v teba, Pane, Bože náš.
- Majú ústa, ale nehovoria, majú oči a nevidia.
- Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry a nečuchajú.
- My dúfame v teba, Pane, Bože náš.
- Majú ruky, ale nehmatajú, majú nohy a nechodia.
- Im budú podobní ich tvorcovia, všetci, čo verili.
- My dúfame v teba, Pane, Bože náš.
- Dom Izraela dúfa v Pána. On je ich pomoc a záštita.
- Dom Áronov dúfa v Pána. On je ich pomoc a záštita.
- My dúfame v teba, Pane, Bože náš.
- Aleluja, aleluja. Aleluja, aleluja.
- Ja som dobrý pastier, hovorí Pán. Poznám svoje ovce
- a moje poznajú mňa. Aleluja,
- aleluja.
- (krčmovanie)
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
- Sláva tebe, Pane.
- Ježišovi priviedli nemého človeka posadnutého zlým
- duchom. On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril.
- Zástupy žasli a vraveli: "Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli
- nestalo." Ale farizeji hovorili: "Mocou
- kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov."
- A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal
- evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú
- chorobu. Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi,
- lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.
- Vtedy povedal svojim učeníkom: "Žatva je veľká, ale
- robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby
- poslal robotníkov na svoju žatvu."
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- (šepotenie) Zvyčajne
- si tak môžeme uvedomiť, milí bratia a sestry, že čo nám chce aj to
- dnešné Božie slovo povedať, čo si môžeme z neho zobrať.
- Ak dovolíte, tak by som sa zameral vlastne na tú druhú
- časť
- Evanjelia, kedy Ježiš chodí po všetkých mestách a
- dedinách, učí v
- synagógach a vlastne evanjelium končí tým
- známym zvolaním. Žatva je veľká, ale robotníkov málo, preto
- proste Pána žatvy.
- Eh, čítal som kdesi, že na jednej
- takej oslave sa jeden
- muž, jeden pán, tak rozohňoval, že ako sa kňazi majú dobre, ako si
- žijú krásne a tak. A teraz jeden,
- teda kňaz, ktorý tam bol prítomný, tak hovorí tomuto pánovi, že:
- "Tak ja viem, že vy máte dvoch synov, tak skúste
- možno tak aj sa modliť, že aby jeden z nich sa stal
- kňazom. Skúste ho dať Bohu, skúste ho dať za kňaza."
- A bola veľmi zaujímavá reakcia tohto pána, úplne
- paradoxná oproti tomu, čo hovoril, keď hovorí: "Ale
- ako by som mohol? Nechcel by som mu pokaziť život."
- Zdá sa, že
- niekedy aj tak sa
- počujú také slová, že akokeby aj kňazské povolanie alebo
- zasvätený život alebo rehoľné povolanie bolo na vymretie,
- že možno akokeby nebolo dôležité a potrebné.
- A paradoxne môžeme vnímať, že aj iné povolania, milí bratia a
- sestry, ktoré sú veľmi dôležité a potrebné pre
- našu
- spoločnosť, akokeby neraz boli také zaznávané.
- A práve tuná si tak každý z nás môže uvedomiť alebo tak vziať
- do svojho srdca, že ako prežíváme svoje povolanie,
- teda to základné povolanie, ktoré máme žiť.
- Nemyslím teraz kňazke alebo rehoľné alebo zasvätené, ale aj povolania,
- ktoré žijeme, prežívame v tom svetskom položení,
- postavení.
- No a tuná môžme vnímať, že neraz keby
- Ježiš tiež dnes chodil po tejto zemi
- a hov, a videl by zástupy, tak by možno tiež povedal práve tie slova.
- Videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté
- ako ovce bez pastiera. Možno aj dnes Ježiš videl zástupy
- zmorené a sklesnuté. Práve neraz s dobou, v ktorej
- žijeme, v ktorej sa nachádzame, ktorá je neraz charakterizovaná
- ako doba chaosu. Človek, ktorý žije,
- naháňa sa za mnohými vecami a neraz nemá čas sa
- zastaviť. A tuná možno tak sa zdá, že
- akokeby keď počujú aj veriaci práve toto slovo
- pastier,
- akokeby sa to vzťahovalo iba na tých, ktorí prijali služobné kňazstvo
- a prijali zasvätenie alebo vysvätenie a boli
- služobnými pastiermi. Ale tuná práve je pozvánka pre
- každého z nás, že toto slovo pastier sa v práve
- tom konkrétnom povolaní môže vzťahovať na každého
- z nás. Prečo? Lebo, ako vieme,
- krstom, pri krste sme všetci prijali účasť na
- Kristovom
- všeobecnom kňazstve. Krstom sa každý z nás
- stáva všeobecným pastierom, všeobecným kňazom a je
- teda pozvaný, aby cítil možno takú spoluzodpovednosť
- za bratov, sestry, ktorí sa nachádzajú okolo nás.
- Čo to znamená? To znamená, že aj v povolaní aj
- v svetských povolaniach, ktoré žijeme, ktoré prežívame, sme
- pozvaní, aby sme hlásali možno spôsobom svojho
- života, svojím správaním, svojím konaním hlásali
- evanjelium, hlásali radostnú zvesť.
- Pretože všetci, ktorí patríme do cirkvi, Kristus
- si z nás takto vytvára tú rodinu Božích detí,
- veriaci ľud. A možme to vidieť, že už Boh si takto
- formoval tento svoj ľud, Boží
- ľud, túto Božiu rodinu už od Starého zákona,
- keď vnímame
- trebárs povolanie Abrahama, potom neskôr cez Jakuba,
- cez jeho dvanástich
- synov.
- A postupne, keď prichádzame do
- Nového zákona, tak v plnosti času, keď prichádza Ježiš
- Boh na túto zem, tak postupne si volí apoštolov,
- posielá ich a vzniká akoby, teda to
- sú tie začiatky cirkvi a potom toto vyvrcholí na päťdesiaty
- deň, práve po zmŕtvychvstaní, po Veľkej noci, keď zostupuje
- Duch Svätý. A môžme vnímať, že hoci
- apoštoli boli rôzni, predsa táto Božia
- rodina sa tak formuje, vytvára sa.
- Apoštoli so svojimi slabosťami, nedokonalosťami.
- Jeden zaprel Pána Ježiša, iný ho zradil, iný neveril.
- Tomáš Napríklad, že je to on Zmŕtvychvstalý.
- Ten, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.
- A napriek tomu, vlastne napriek týmto ľudským slabostiam,
- apoštoli
- potom akoby ďalej pokračovali v tomto vytváraní tej veľkej
- Božej rodiny, ktorou je Cirkev a do ktorej sme aj my
- krstom
- začlenení a teda dostali sme účasť na tom všeobecnom
- poslaní Pastiera.
- Takisto môžme si spomenúť na tú udalosť, keď
- potom Peter po zoslání Ducha Svätého, ten, ktorý zaprel Krista,
- dokáže vystúpiť a povedať,
- ako Ježiš vstáva z mŕtvych, ako on je náš Spasitel,
- Záchranca a práve tam dostáva tú otázku "Čo máme robiť,
- bratia?" A Peter odpovedá: "Robte pokánie."
- Toto je možno taký základ
- v živote každého z nás, aby sme dokázali možno aj
- pokáním, konaním pokánia vo svojom živote, takým, dá
- sa povedať, neraz obrátením sa k Bohu, vytvárať práve
- to dobré prostredie pre
- hlásanie evanjelia. A tak vlastne pracovali v tej
- Pánovej žatve. Takže toto je možno také to všeobecné
- povolanie. A to si môžme tak uvedomiť a prehĺbiť.
- Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu,
- že každý
- z nás v tom sviatosnom zväzku, krste,
- dostáva pozvanie povolanie v tomto všeobecnom
- kňazstve všeobecne, aby teda bol tým pastierom
- tam, kde sa nachádza, tam, kde žije.
- Ale samozrejme,
- chcem dnes možno aj tak poprosiť
- aj za nás,
- služobných kňazov, teda v tom služobnom kňazstve, práve v
- súvislosti s týmto evanjeliom,
- aby ste na nás pamätali v modlitbách, aby ste sa za nás modlili.
- Tak isto pamätajme v modlitbách na našich otcov biskupov,
- aby sme aj napriek našim slabostiam, ľudským chybám,
- nedokonalostiam dokázali pracovať v
- Pánovej žatve, aby sme sa stávali kňazmi podľa
- Kristovho srdca.
- Keď
- sme boli na púti Poľsko, Litva, tak jednou z
- našich zastávok bol aj Bialystok, kde je, kde
- sú teda relikvie blahoslaveného Michala Sopočku a on bol
- spovedníkom svätej sestry Faustíny.
- Vždy tak tam zarezonuje tá, ten jeho, teda
- tá schránka, v ktorej sú uložené relikvie
- blahoslaveného
- Michala Sopočku a tam ten nápis, ktorý hovorí Ježiš
- Kristus, práve svätej sestre Faustíne vtedy,
- keď jej posiela tohto
- kňaza za spovedníka. To je kňaz podľa môjho srdca.
- A tak možno aj tuná môžme tak pamätať
- a chcem vás poprosiť, aby ste pamätali na všetkých nás,
- služobných kňazov,
- aby sme sa napriek všetkému, čo je spojené s našou
- ľudskou krehkosťou, stávali práve
- tými pracovníkmi v Pánovej žatve, aby sme sa
- stávali a mohli stavať kňazmi podľa Kristovho
- srdca. Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Na veky. Amen.
- (hra na bicie)
