Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ŽIVÍ SVEDKOVIA JEŽIŠA KRISTA - 70 ROKOV AKCIE K
Z prameňa, káže dp. Daniel DianZ prameňa, štvrtok vo Veľkonočnej oktáve, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
Čítanie zo Skutkov apoštolov.
Keďže sa uzdravený chromý pridržal Petra a
Jána,
- Čítanie zo Skutkov apoštolov.
- Keďže sa uzdravený chromý pridržal Petra a Jána,
- zbehol sa k nim do stoporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým
- všetok užasnutý ľud.
- Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: "Mužovia,
- Izraeliti, čo sa tomu divíte? A prečo hliadite na
- nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo
- nábožnosťou urobili, že tento chodí?
- Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh
- našich otcov oslávil svojho služobníka Ježiša,
- ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on sa
- rozhodol ho prepustiť.
- Vy ste zapreli Svätého a spravodlivého a žiadali ste, aby
- vám prepustil vraha. Zabili ste pôvodcu života,
- ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych a my sme toho
- svedkami.
- A jeho meno pre vieru v toto meno upevnil tohto človeka,
- ktorého vidíte a poznáte. A viera, ktorá je
- skrze neho, dala mu tuto úplné zdravie pred
- očami vás všetkých.
- A teraz, bratia,
- viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední
- muži. Ale Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami
- všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť.
- Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotrali
- vaše hriechy a prišli časy osvieženia od
- Pána,
- aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Mesiáš,
- ale musí ho prijať nebo až do čias, kým sa všetko
- obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich
- svätých
- prorokov.
- Veď Mojžiš povedal: 'Proroka vám vzbudí Pán,
- váš Boh z vašich bratov ako mňa. Jeho
- budete počúvať vo všetkom, čo vám povie.
- A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu.'
- A všetci proroci, čo počnúc Samuelom postupne
- hovorili, oznamovali tieto dni.
- Vy ste synovia prorokova zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi
- otcami, keď povedal Abrahámovi: 'V tvojom
- potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme.'
- Boh predovšetkým vám vzbudil svojho služobníka a
- poslal ho, aby vás požehnal tým, že každého z vás
- odvráti od vašich neprávostí."
- Počuli sme Božie slovo. Bohu dank.
- Aké vznešené je tvoje meno, Pane Bože náš.
- Aké vznešené je tvoje meno, Pane Bože náš.
- Pane náš vládca, aké vznešené je tvoje meno po celej zemi.
- Čože je človek, že naň pamätáš a syn človeka, že sa ho
- ujímaš?
- Aké vznešené je tvoje meno, Pane Bože
- náš. Stvoril si ho len o niečo menšieho od
- anjelov.
- Slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad
- dielami svojich rúk. Všetko si mu položil pod nohy.
- Aké vznešené je tvoje meno, Pane Bože
- náš. Ovce a všetok domácí statok, aj všetku poľnú
- zver, vtáctvo pod oblohou a ryby v mori i
- všetko,
- čo sa hýbe po dne morskom.
- Aké vznešené je tvoje meno, Pane Bože
- náš. Aleluja, aleluja, aleluja.
- Toto je deň, ktorý učinil Pán. Plesajme a
- radujme sa z neho. Aleluja, aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho
- spoznali pri lámaní chleba.
- Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im:
- "Pokoj vám."
- Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha.
- On im povedal: "Čo sa ľakáte? A prečo vám srdcia
- zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy,
- že som to ja.
- Dotknite sa ma a presvedčte sa. Veď duch nemá
- mäso a kosti a vidíte, že ja mám."
- Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
- A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili,
- povedal im: "Máte tu niečo na jedenie?"
- Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a
- jedol pred nimi. Potom im povedal: "Toto je to, čo
- som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko,
- čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u prorokov a v
- Žalmoch."
- Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu a povedal im:
- "Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa
- vstane
- z mŕtvych, aby jeho mene sa bude všetkým národom,
- počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie
- hriechov.
- Vy ste toho svedkami."
- Počuli sme slovo Pánove.
- Sláva tebe, Kriste.
- Najmilší.
- Je veľmi dobre,
- ak si uvedomíme, čo znamená byť svedkom.
- Lebo práve v tomto veľkonočnom období Ježiš Kristus nás neustále
- volá k tomu, aby sme vydávali svedectvo.
- Svätý Lukáš v Skutkoch apoštolov vydáva svedectvo o činnosti
- prvotnej cirkvi, o prvotnom ohlasovaní blahozvesti Ježiša
- Krista.
- Ale apoštoli, ako každý človek, tiež prešli
- bránou smrti do večnosti. A treba pokračovať v ich
- diele,
- v diele priamych svedkov Ježišovho zmŕtvychvstania, v diele priamych
- svedkov Ježišovej náuky.
- A je dobré,
- že Boh nám dal úžasný dar pamäti.
- A ja sa vraciam späť
- do histórie pred sedemdesiatimi rokmi.
- Vraciam sa do nej preto, lebo v tomto týždni uplynulo sedemdesiat
- rokov odvtedy, ako komunisti a
- ich všemocná ŠtB zahájili
- akciu K - kláštory, keď
- internovali drvivú väčšinu rehoľníkov do koncentračných
- táborov.
- Sústredili ich a istým spôsobom
- rozohnali
- túto vetvu duchovného života v našej
- republike.
- A myseľ mi zalieta aj k dnešnému dňu spred sedemdesiatich
- rokov.
- Prezieravý
- biskup, neskôr arcibiskup
- nitrianskej diecézy
- monsignor Eduard Nečej,
- vidiac, aký spád naberajú udalosti
- v ľudovo demokratickej republike československej,
- rozhodol sa
- aj bez toho, aby
- študenti Teologickej fakulty Bohoslovského učilišťa v
- Nitre mali ukončené štúdia, vysvätiť
- piatakov za kňazov.
- A bolo to prezieravé rozhodnutie. A tak 16.
- apríla 1950 v nitrianskej katedrále
- sa uskutočnila kňazská vysviacka.
- Kňazská vysviacka, ktorá bola veľmi
- zvláštna. Udiala sa v tlaku
- pod hrozbou násilia komunizmu proti cirkvi.
- A zo spomienok jedného z kňazov,
- ktorý bol vysvätený v tom roku, v tom dni, v tej
- katedrále Eduarda Mokráša, neskoršieho
- kanonika a veľprepošta nitrianskej diecézy, si pamätám
- takúto vetu: „Pán arcibiskup bol veľmi rozohnený.
- Bol
- mužom, na ktorom bolo vidieť, že trpí,
- ale má aj radosť, že tí, ktorých oslovil, či
- prijmú sviatosť kňazstva aj v takejto situácii, ani jeden mu nepovedal
- nie.” A viem, že ešte žije napríklad
- jeden svedok, ktorý je najstarším kňazom nitrianskej
- diecézy.
- Je to zoborský opát, kanonik sídelnej kapituly
- monsignor Ladislav Belás, ktorý by iste o tejto udalosti vedel
- hovoriť ako priamy svedok oveľa viac.
- Ale čo bolo zaujímavé na tejto vysviacke,
- že z internácie
- na vysviacku priviezli jedného františkána.
- A nebohý prelát monsignor Ján Štefan Palkovič, ktorý tiež v ten deň
- prijímal kňazskú vysviacku, hovoril neskôr: „Nikto z
- nás nevedel, kto to je. Doviezli ho eštébáci,
- postavili medzi nás a po vysvätení okamžite
- odviedli preč. Neviem, kde bol. Neviem, aký bol jeho
- ďalší osud.” Bolo to zaujímavé. Možno medzi
- tými, ktorí pozatvárali tých rehoľníkov, bol niekto súcitný
- a zvláštnym spôsobom sa udialo, že aj rehoľník z
- internácie po tej barbarskej noci, ako o nej hovoril kardinál
- Ján Chryzostom Korec, ho priviezli do Nitry, aby prijal kňazské
- svätenie.
- Je to veľmi zaujímavé vrátiť sa späť do histórie a pripomenúť
- si, že tí, ktorí tú kňazskú vysviacku prijali,
- stali sa živými svedkami Ježiša Krista v časoch,
- keď tí, ktorí mali moc, chceli
- ukrižovať Cirkev.
- Došlo k rýchlej internácii
- biskupa,
- ktorého proces blahorečenia verím, že možno jeho nástupca veľmi
- rýchlo otvorí.
- Lebo naozaj, Eduard Nečej by si zaslúžil byť medzi
- tými hrdinnými svedkami viery z tých
- rokov, ktoré musel prežiť v komunistickom
- zločineckom systéme,
- že tento arcibiskup v internácii prežil
- aj to najstrašnejšie, čo je, keď ani jeho matke nedovolili,
- aby vstúpila do
- izby, v ktorej bol internovaný a len z balkóna
- jej mohol
- dať svoje požehnanie.
- Taká bola ľudomilnosť komunistického režimu.
- A toto si potrebujeme uvedomiť. A nehovorím to preto,
- že chcem povzbudzovať k
- nenávisti, ale naopak k tomu, aby sme sa nebáli vydávať
- svedectvo za žiadnych okolností svojej živej viere v
- Ježiša Krista. Tak, ako to vydával arcibiskup
- Nečej, tak, ako to vydávali mnohí tí rehoľníci a
- rehoľnice, ktorí boli internovaní.
- Tak, ako to vydávali tí kňazi, ktorí v tom roku
- 1950 prijali tú vysviacku, neskôr
- urýchlene svätil za kňazov aj monsignor Ambrož Lazík
- šiesteho mája v Bratislave
- a takisto sa dostal do internácie.
- Toto si potrebujeme dnes uvedomiť. A prečo si na to spomínam?
- Lebo moja spomienka ma vedie dnes
- do Vatikánu, do pápežských záhrad, kde v
- jednom dome žije emeritný pápež Benedikt XVI.
- On má dnes narodeniny. Deväťdesiattri rokov.
- A spomínam si, keď bolo svätorečenie Anežky Přemyslovnej
- vďaka vtedajšiemu podsekretárovi Kongregácie pre náuku
- viery, na čele ktorej stál kardinál Jozef
- Ratzinger.
- Vtedy tam monsignor Jozef Zlatňanský, neskôr biskup,
- mi hovorí:
- „Poď, ukážem ti areál Svätého ofícia”, lebo tak sa volala predtým
- kongregácia. Povodil ma po všetkých tých miestnostiach,
- aj po tých podzemných, kde často boli ľudia uväznení pre svoje
- názory.
- A potom zaklopal na dvere prefekta kongregácie.
- A bol to taký krásny moment a zážitok,
- že som mohol vidieť muža, ktorý
- bol peritusom na druhom vatikánskom koncile, to
- znamená poradcom a znalcom pre druhý vatikánsky
- koncil.
- A medzi iným pán kardinál Ratzinger sa pýta:
- „Viete vy niečo zo svojej histórie?
- Z tých rokov, keď ste ešte síce neboli na svete,
- ale máte o nich svedčiť aj teraz?“ A tak
- som sa vrátil späť a hovorím: „Áno.“ A spomenul som meno
- arcibiskupa Eduarda Nečeya. A vtedy kardinál sa tak na
- chvíľu zamyslel a hovorí: „Aha,
- to bol človek,
- o ktorom na koncile všetci hovorili s rešpektom.
- Človek svätého života, človek viery,
- človek, ktorý prešiel tiež bolestnou krížovou
- cestou
- komunistickej internácie. Človek, ktorý ale nikdy
- nestrácal vieru a otvorene vedel pomenovať veci,
- ako sú.
- A odkiaľ to viete?“ Tak som mu vtedy povedal, že to
- viem od svojho
- principála, ktorý ma priviedol k oltáru.
- A tie spomienky stále rezonujú.
- A v závere toho krátkeho prijatia, asi takého
- dvadsaťpäťminútového,
- kardinál, keď sme odchádzali, hovorí:
- „Vždy si treba zachovať pamäť, lebo ona sa stáva
- dôležitým svedkom života Cirkvi.
- A vždy to treba vedieť položiť aj na papier,
- lebo mnohokrát aj ľudia sa strácajú a strácajú sa aj
- takéto vzácne svedectvá.“ A tak možno práve dnes,
- keď nás Ježiš volá k tomu, aby sme boli svedkami,
- uvedomme si svoju zodpovednosť za prenášanie viery
- do nasledujúcich pokolení.
- My teraz máme byť živými svedkami Ježiša Krista,
- a to aj za cenu obetí, napríklad aj takej, o akej som hovoril v
- úvode, že každý z nás by sa chcel rozbehnúť k tej
- svojej rodine.
- Možno tá rodina býva o tri, štyri ulice ďalej od nás a nemôžeme,
- lebo si uvedomujeme všetky riziká, ktoré sú tu.
- Vieme, že je to kríž rešpektovať tie
- nariadenia vlády a rešpektovať aj
- to, čo rozhodla Konferencia biskupov
- Slovenska.
- Kto z nás kňazov s bolesťou, ako to otec arcibiskup Zvolenský povedal,
- neprijíma to rozhodnutie, že nemôžeme verejne sláviť svätú
- omšu, ale musíme rešpektovať tie rozhodnutia.
- A vždy sa nájde spôsob, ako vstúpiť do
- domácnosti.
- V uplynulých dňoch mi prišlo množstvo rôznych vtipných videí.
- Medzi nimi prišiel aj taký obrázok, ako sa čert rozpráva s Pánom Bohom
- a čert mu hovorí: „Vidíš, stačila jedna korona a zavrel som ti
- všetky
- kostoly.“ Na čo Otec sa usmieva a hovorí: „Práve naopak.
- Teraz som otvoril kostol v každej rodine.“ Áno,
- toto si potrebujeme uvedomiť. Dnes je čas,
- kedy máme
- takú situáciu, ako mali prví kresťania, keď neexistovali katedrály
- ani honosné kostolné stavby alebo jednoduché dedinské kostoly.
- Ale kostol bol v každej rodine veriacého človeka.
- Toto dnes potrebujeme oživiť. Otvorme si Skutky apoštolov a
- poriadne ich čítajme. Božie slovo nás naplní
- odvahou a pomôže nám aj v týchto časoch
- naozaj dôstojne žiť evanjelium Ježiša Krista a v
- budúcnosti na verejnosti vydávať svedectvo o tom, ako sme to
- dokázali. Milosťou Božou som tým, čím som.
- A verím, že milosť Božia vo mne nebola márna. Amen.
