Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
záznam z Kostola na Ponikách
09.07.2024
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
ZORIENTUJME SA V ČASE
Z prameňa, káže dp. Daniel DianZ prameňa, pondelok v 1. týždni Cezročného obdobia, káže dp. Daniel Dian.
Prepis videa
(piano intro)
Začiatok Listu Hebrejom.
Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril
- (piano intro)
- Začiatok Listu Hebrejom.
- Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril
- kedysi Boh Otcom skrze prorokov.
- V týchto posledných dňoch prehovoril k nám Synovi,
- ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze
- ktorého stvoril aj svet. On je odlesk
- jeho slávy a obraz jeho podstaty a
- udržuje všetko svojím mocným slovom.
- Preto, keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po
- pravici velebnosti na výsostiach a stal sa o
- toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno
- zdedil než oni.
- Veď kedy komu z anjelov povedal: "Ty si môj syn,
- ja som ťa dnes splodil a opäť, ja budem
- jeho otcom a on bude mojím synom."
- A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí:
- "Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli." Počuli sme
- Božie slovo. Bohu vďaka.
- Klaňajme sa Bohu spolu s jeho anjelmi.
- Klaňajme sa Bohu spolu s jeho anjelmi.
- Pán kraľuje, jasaj zem, radujte sa všetky
- ostrovy. Spravodlivosť a právo sú základom jeho
- trónu.
- Klaňajme sa Bohu spolu s jeho anjelmi.
- Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu
- vidia všetky národy. Klaňajte sa mu všetci jeho
- anjeli.
- Klaňajme sa Bohu, spolu s jeho anjelmi.
- Lebo ty, Pane, si najvyšší na celej zemi.
- Nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.
- Klaňajme sa Bohu spolu s jeho anjelmi.
- Aleluja, aleluja.
- Priblížilo sa Božie kráľovstvo, hovorí Pán.
- Kajajte sa a verte evanjeliu. Aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie
- evanjelium. Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie
- kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu."
- Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja,
- Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora.
- Boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: "Poďte za mnou a
- urobím z vás rybárov ľudí." Oni hneď zanechali siete a
- išli za ním.
- Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata
- Jána.
- Aj oni boli na lodi a opravovali siete a hneď ich povolal.
- Oni zanechali svojho otca Zebedea na lodi s nádenikmi a
- išli za ním.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Moji milovaní,
- niekedy v rozpakoch kráčam
- ulicami nášho mesta. Prečo?
- Ešte len
- ledva skončí spomienka na všetkých verných zosnulých a
- už na nás z výkladov žiaria vianočné ozdoby.
- Znejú koledy
- a prejde sviatok Troch kráľov a na druhý deň už akoby Vianoce nejestvovali.
- Pritom podľa liturgického kalendára vianočné sviatky končili
- ešte včerejšou nedeľou, Slávnosti Krstu Pána a
- pravoslávni veriaci v nich v ich sláve ešte pokračujú.
- Ako veľmi rýchlo všetko podmieňujeme v našom živote
- komercií,
- lebo nedá sa nazvať ten čas inač ako komerciou.
- Preskakujeme obdobia, lebo medzi spomienkou na všetkých
- zosnulých
- veriacich ide ešte vrchol cez ročného obdobia so
- slávnosťou Krista Kráľa, nášho Pána.
- Potom prichádza advent a až potom prídu Vianoce.
- Ako hovorí Sväté písmo, všetko má svoj čas, ale my sme
- to akosi všetko domotali a nevieme sa zorientovať v čase.
- A možno aj teraz je veľmi dôležité, na začiatku nového
- liturgického obdobia,
- ktoré my v Cirkvi slávime až do Popolcovej
- stredy a voláme ho cez ročné obdobie, je potrebné sa
- zorientovať v čase a uvedomiť si, čo je dôležitou súčasťou prežívania
- tohto času. Aj v čase pandémie, v čase tohto
- moderného moru dvadsiateho prvého storočia.
- Čo je jeho podstata? Ja by som vychádzal zo
- včerajšieho sviatku Slávností Krstu Pána.
- Je veľmi zaujímavé a mnohí kladiete otázky, prečo nedeľou
- Krstu Pána končí vianočné obdobie?
- Preto,
- lebo všetko v našom živote sa začína vstupom Božieho Syna
- do nášho života jeho narodením
- a pokračovanie diela spásy má svoj
- začiatok v našom živote cez krst.
- Preto Cirkev záver obdobia Vianoc tam
- dáva ten sviatok Krstu Pána, aby sme si uvedomili,
- že krst je ten medzník,
- ktorý niečo v našom živote musí znamenať.
- A preto máme sa vrátiť aj my k tomu nášmu krstu.
- Ja viem, že drvivá väčšina z nás si na ten okamih
- nepamätá.
- Veď aj ja som mal iba jedenásť dní, keď ma pokrstili, mnohí ešte mali menej.
- Teda na ten okamih si nepamätám, ale uvedomujem si,
- že v istom čase po mojom narodení vstúpil Boh mocne do
- môjho života. Cez túto sviatosť, pri vysluhovaní
- ktorej aj nado mnou zaznel ten istý hlas.
- Ako nad Kristom v rieke Jordán. Ty si môj milovaný syn, moja
- milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie.
- A čo to pre mňa znamená? To nemôže byť iba nejaká
- nostalgická spomienka na mojich rodičov, v deň môjho krstu, na mojich krstných
- rodičov, na kňaza, ktorý ma krstil.
- Ale to musí byť impulz,
- nový impulz k vyjadreniu svojej viery navonok.
- Možno si poviete dobre, ty si kňaz.
- Tebe patrí, aby si zo svojho povolania cez krst
- ohlasoval Božie evanjelium, ale čo my ostatní?
- No, odpoviem takým pekným milým príkladom,
- ktorý ma veľmi teší, lebo on zjavuje, že
- človek, ktorý si uvedomuje svoje povolanie cez
- krst, ho aj
- žije.
- Môj priateľ, vysokoškolský pedagóg,
- profesor,
- ma prosil, aby som odslúžil svätú omšu
- za jeho triednu učiteľku stredoškolských štúdií.
- Možno sa opýtate: „No a čo?"
- No, vtedy, keď on chodil do školy a potom absolvoval
- maturitné skúšky, vôbec sa nenosilo, aby
- pedagógovia vyznávali svoju vieru a otvorene hovorili
- o svojom vzťahu k viere. Ale možno pani profesorka, triedna
- pani profesorka oslovila svojich študentov svojím životom,
- ktorým dokazovala, že je človek
- viery. Ja sa teším, že som mal tiež takého triedneho
- profesora a vedľa neho boli ešte aj iní profesori, kolegovia môjho
- otca, ktorí nemuseli nám hovoriť o svojej viere
- a my ako
- študenti sme hovorili: „Toto je určite veriaci človek." Lebo
- podľa toho, ako konali, sme poznali podstatu ich bytia.
- A toto je úžasné. Ak si žiak
- spomenie na svojho pedagóga, ktorý ho viedol
- k tej méte maturity,
- aby potom on sám vo svojom živote mohol vydávať veľké svedectvo
- viery.
- A v tom mojom priateľovi to je.
- Aj počas totality hľadal spôsoby, ako ísť na exercície
- a ako chodiť na ne aj teraz.
- Ten vplyv,
- ten mohutný príklad ohlasovania krstu bez toho, aby som
- hovoril, že ja som veriaci kresťan katolík.
- A tak hľadajme každý aj dnes tie možnosti, ako dnes
- ukazovať, kto som. Možno tí kňazi, ktorých som
- tak v začiatku svätej omše vyzdvihol, ktorí
- prihlásili sa s povolením svojho biskupa, otca arcibiskupa
- Bernarda, že chcú vstúpiť do tých služieb, ktoré sú dnes tak
- veľmi potrebné, keď nemocnica, zdravotnícky personál
- volá po akomkoľvek dobrovoľníkovi,
- že oni nebudú hovoriť tým mnohým ľuďom, keď
- budú robiť tie rôzne služby: „Ja som kňaz, ja som kaplán, ja som
- možno farár."
- Ale oni
- svojou ochotnou službou budú ukazovať týmto ľuďom,
- že ako ľudia viery sa cítia zodpovední za každého človeka
- a každému chcú pomôcť v núdzi, lebo
- počujú ten hlas Ježiša Krista: „Poď za mnou." Tak, ako ho
- počul
- Ondrej, Šimon, Jakub a Ján v dnešnom evanjeliu.
- A aké to muselo byť úžasné oslovenie,
- keď oni hneď zanechali siete a išli za ním.
- A aké úžasné je to povolanie,
- ktoré každý jeden z nás dostáva cez sviatosť krstu.
- Len azda málo si ho niekedy uvedomujeme.
- A ono to chce tak trochu sa stíšiť a porozmýšľať o tom,
- aké je smerovanie môjho života. Aký som vôbec
- kresťan-katolík? Lebo v mene Ježiša Krista som bol
- pokrstený,
- stal som sa Božím dieťaťom. Nesiem meno Ježiša Krista.
- A ako to ukazujem navonok?
- Nemusím mať slová,
- nemusím sa vystatovať tým, že som
- kresťan-katolík hlboko veriaci a pritom
- skutky sú niekde inde.
- Podľa skutkov ich poznáte. To je slovo Ježiša Krista.
- A preto aj my, v dnešný deň, keď znova začína
- taká istým spôsobom nová etapa života, ktorá
- na rozdiel od tých minulých rokov nie je poznačená takzvaným fašiangovým
- obdobím, plesov, bálov, na ktorých sa stretávajú
- boháči.
- Dobre, majú aj charitatívne zmýšľanie, lebo výnos z týchto bálov a
- plesov ide na rôzne dobročinné účely,
- ale je tam predsa len isté predstavovanie sa na červenom
- koberci a ukazovanie, aká som ja celebrita.
- Toto obdobie v tomto roku nebudeme prežívať.
- Nebude ani karneval,
- ani v Ríhu, ani v Benátkach, ani v iných mestách, kde ľudia
- majú zdravý rozum a uvedomujú si: Nie je čas na takéto zábavy,
- ale je čas na to, aby sme ukázali, kto som, aký som kresťan.
- A predo mnou vždy vystáva v takomto období obrovská postava milánskeho
- arcibiskupa svätého Karola Borromejského.
- On,
- kardinál, zobliekol svoje rúcho a
- iš-išiel medzi tých, od ktorých iní utekali.
- Išiel k tým, ktorí boli nakazení morom, aby ich opatroval.
- Poskytol im všetko, čo mohol.
- To bol ten praktický dôkaz viery prameniacej z
- povolania cez svätý krst.
- A tak aj každý jeden z nás má možnosť ukázať silu
- svojho povolania cez krst. Napríklad aj tým,
- že budeme poctivo nosiť tie rúška,
- ktoré, žiaľ, mnohí stále negujú. Lebo ja si uvedomujem, že
- som povolaný k tomu, aby som chránil život môjho blížneho,
- keď už
- nestojím o ochranu toho svojho.
- To je strašná myšlienka.
- Ale prečo? Prečo tu robíme niečo, čo je v rozpore so
- všetkým? Prečo tu bojujeme proti očkovaniu?
- Pápež František to veľmi jasne povedal. Aj on sa ide dať zaočkovať.
- A je tiež vo veku,
- ktorý už môžeme nazvať rizikový. A nebude sa vyhovárať: „Ja už som v
- rizikovom veku, ja nepôjdem-" ako istý český politik.
- Berme si príklad z toho, ktorý je Petrom našich dní, ktorý nám
- ukazuje, akou cestou máme ísť.
- A tu ukážeme aj silu svojho povolania, silu skutočnosti,
- že viem, kto som.
- Som veriaci kresťan-katolík aj bez toho,
- aby som to ohlasoval na ulici, kade pôjdem.
- Pozrite sa na mňa, ja som katolík.
- Ja svoju vieru budem ukazovať tým, že budem poslušný aj voči tým
- nariadeniam, ktoré sú tu dané. A ja by som chcel ísť mimo hraníc
- okresu. Nejdem.
- Hoci som chcel ísť do rodiska mojich rodičov,
- kde na zákernú chorobu, tohto covidu, zomrel mladý
- štyridsaťpäťročný kňaz. Ani nemal, mal by ísť vo februári.
- Nešiel som, rešpektoval som. Boli obmedzenia.
- Doma som sa modlil a sledoval televízny prenos z jeho pohrebu.
- Aj týmto ukazujem, kto som. Človek viery,
- ktorý si uvedomuje svoju zodpovedanosť za seba i za tých mojich blížnych.
- A tak každý z nás si nájde tú svoju možnosť,
- ako ukázať, že žije z viery v Božieho Syna.
- Žije z povolania, ktorého sa mu dostalo cez svätý krst.
- Amen.
- (piano)
