SLOVO V OBRAZE (6) PANNA MÁRIA POD KRÍŽOM
09.04.2017
Prezrené: 351 x
Hodnotenie:
5 / 5

Evanjelium podľa Jána 19,25-27

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna.  Keď Ježiš zbadal matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn!  Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

 

Komentár:

Keby sme hľadali ako ďaleko bola Panna Mária počas ukrižovania pri kríži svojho Syna, ťažko by sme na to vedeli odpovedať technicky. Boli tam predsa vojaci a obrana, ktorí to všetko obkolesovali. Blízkosť Panny Márie pod krížom je síce zdôrazňovaná na obraze ako by tam bola, ale ťažko je to naozaj fyzicky prežiť. Ona tam totiž nemohla byť. Boli tam vojaci a tí by žiadneho príbuzného nepustili k umierajúcej osobe, ktorá je trestaná ukrižovaním. Keď si kladieme otázku: Ako blízko mohla byť Panna Mária pri kríži svojho Syna, obraz nás môže pozvať k tejto blízkosti,  ku krížu. Na postave P. Márie sú dve dôležité gestá: ruky – ukazujú, že ťa prijíma a pozýva, ale podstatnejšie je to, že kríž je vtlačený do nej. Otázka znie: kto je vlastne tým krížom? Je to kríž jej Syna alebo si tým krížom ty, ktorý sna to pozeráš; ty, ktorý uvažuješ a prijímaš do seba, že kríž Ježiša Krista má pre teba cenu? Skromnosť, ktorou nás Panna Mária vedie v tomto obraze ako učiteľka, je tu vyjadrená opäť tak, že jej tvár je v úzadí. To najdôležitejšie, čo tam vidieť aj keď to najmenej rozoznávame, je práve ten kríž vtlačený do nej. Nemusíme sa teda starať o to, či Panna Mária bola pri kríži tak ďaleko alebo tak blízko. Kríž je vždy v nej, keď hľadíme na tento výjav ako hriešnici. Ona nás prijíma ako kríž. Prijíma ho tak ako  prijala kríž svojho Syna. To spôsobuje osvietenie jej srdca aj mysle. Preto ten obraz má jediné zlaté miesto – práve obkolesenie hlavy. Odtiaľ poslušnosťou a pozvaním prichádza svetlo aj pre nás. (o. Jozef, OSB)

 

Stála Matka...

 

Bolesť na ňu vrhá tieň,

...slzy ukryté

v pokladnici duše,

dozrievajúce perly...

 

Rozbehla som sa

brániť matku,

ktorej vytrhli z rúk...

Syna - a pribili na kríž!

 

Zaskočili ma

jej otvorené dlane -

ako vtedy v Nazarete:

„Nech sa stane...!“

 

Neobdivujem jej oči

zahalené tmou,

neobdivujem jej slová

utopené v tichu...

 

Obdivujem jej srdce

otvorené... a dlane

hotové prijať všetko,

čo bolo a sa stane...!

 

Matka nádeje

odetá Slnkom,

čo na chvíľu zapadlo...

Vyčkáva brieždenie...!

                        (Lucia, OSsR)

Hľadať v archíve

Podľa témy alebo hosťa

Podľa dátumu premiéry

Nacitavam...

Podľa názvu relácie