SLOVO V OBRAZE (40) BOHORODIČKA
31.12.2017
Videné: 417 x
Hodnotenie:
0 / 5

List Galaťanom (4,4-6)

Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba, Otče!"  A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

 

Komentár:

Pôrod, rodenie, to je vždy spojenie najväčšieho úsilia ženy, najväčšej námahy, najintenzívnejšej bolesti a zároveň je to aj moment najväčšieho uspokojenia, radosti a šťastia, ktoré žena môže prežiť ako človek.

Muž môže na to pozerať, môže to vnímať a môže nechať do seba vhĺbiť túto scénu. Obraz Bohorodičky nám ponúka dôraz ani nie na matku, ktorej tvár je v úzadí akoby nepotrebná... To, čo z matky vychádza, je nasmerovanie celého jej života. To je vyjadrené v jej pravej ruke. Ukazuje na plod jej života. Ten plod je nečakane, azda až násilne obkolesený modrou farbou, ktorá v ikonografii vždy predstavuje prirodzenosť človeka. Podobne červená farba zdôrazňuje božskú prirodzenosť. Vidíme tu dialóg medzi pôsobením Boha, ktoré prepĺňa celú scénu a maličkého vyhranenia akoby vyseknutia ľudského plodu. Božie slovo nás učí, že tento plod podliehal zákonom ľudskej prirodzenosti. Preto sme - nie v snahe prekvapovať, ale kvôli zdôrazneniu, že toto dieťa sa narodilo, aby umrelo – zabalili toto dieťa nie do detských plienok, ale do plátna ako sa to robí v židovskej tradícii. Ono nemá detské plienky, je zabalené ako dospelý človek po smrti. Je to dieťa, ktoré sa narodilo, aby umrelo. Je to zároveň výzva nielen pre matky a rodičky, ale aj pre mužov, pre každého človeka: Prijať, že to čo sa rodí, sa narodilo preto, aby odumrelo tomuto svetu. Ježiš nás učí, že cieľom ľudského života nie je naplnenie všetkých našich túžob a potom smútenie z toho, že ich v jednom ľudskom živote nemôžem zrealizovať, ale rodíme sa naozaj preto, aby sme umreli – nie definitívne, lebo smrť je bránou k večnosti. Dieťa nás teda učí, pozrieť s a na smrť ako na bránu do večnosti, nie ako na koniec našej časnosti. (o. Jozef OSB)

 

Ktože je tá...

 

...vyhňa lásky

odetá slnkom

v závoji pokory...

tichúčko sa stráca

aby rástol...

božský Rozsievač

zrno v zemi človečenstva...

 

Služobnica - čistejšia

než pretavené zlato...

je kolískou aj trónom

svojho Pána

  • Vychádzajúceho z výsosti

čo Darom sa stáva...

 

Do jaslí ľudských sŕdc

vkladá svojho Boha...

Koľko miesta Mu dáš...?

Za Jeho „agapé“

svet posmrtný rubáš

schystá za odmenu...

 

...nad plodným „fiat“

nad horiacim srdcom

zem i nebo jasá

tajomne mi vpisujú

do tabúľ srdca:

„Bohorodička“

                        (Lucia, OSsR)

Hľadať v archíve

Podľa témy alebo hosťa

Podľa dátumu premiéry

Nacitavam...

Podľa názvu relácie