Podporte nás
Archív
Naživo
POKOJ (Ľubo Michalko)
Pri tvorbe sa snaží vychádzať z Božieho pokoja a zasievať ho i do svojich diel. Keramické obrazy Ľuba Michalka okrem srdca Boha reflektujú duchovný život človeka. Sám hovorí: „Ako umelec vtláča do hliny obraz, aj ľudia majú byť materiálom, ktorý Boh vytvaruje na svoj obraz.“
Prepis videa
.
-Tá keramika je taký materiál,
ktorý sa spomína aj v Biblii
- .
- -Tá keramika je taký materiál,
- ktorý sa spomína aj v Biblii na viacerých miestach,
- okrem toho, že Boh stvoril človeka z hliny,
- tak sa spomína aj keramika ako tvárny materiál,
- o ktorom hrnčiar rozhoduje, akú bude mať úlohu,
- akú bude mať funkciu. Je to taká silná paralela
- s naším životom, že sa nechať tak formovať Bohom
- a nechať sa tak pretvárať na jeho obraz.
- Tá hlina vyzerá v sude takto.
- Ja ju zamiešam a ona sa tak rozplaví.
- Vo svojej tvorbe sa snažím vychádzať z námetov,
- ktoré prežívam. Snažím sa vychádzať zo svojho pokoja,
- alebo teda z Božieho pokoja, aby bol vo mne,
- a tento pokoj tak zasievať do tých diel.
- Aby keď si niekto zavesí to svoje dielo do svojho domu,
- tak aby ho tak viedlo k tomu pokoju. K pokoju s veľkým P.
- Niekto by povedal, že je to osud, niekto by povedal,
- že je to Božia vôľa, a ja som bol na základnej škole
- trošku také nie veľmi dobré dieťa, že som vystrájal,
- robil všelijaké vylomeniny, v škole, aj také s alkoholom.
- Prišla aj, že dvojka zo správania. Tak som hľadal tak trochu
- aj sám únik z toho prostredia
- a v tom čase som chodieval ešte na základnú umeleckú školu
- na výtvarný krúžok a tiež sme tam modelovali
- a bavilo ma to. A tak som si povedal,
- že by som išiel aj na takú výtvarnú strednú školu.
- No a keďže som sa pripravoval u pána profesora Zdraveckého,
- ktorý bol v tom čase vedúci oddelenia keramiky,
- tak som sa dostal na keramiku a tá mi tak učarovala,
- že som pri nej zostal aj na tej strednej škole,
- aj na vysokej škole.
- A mi zostala dodnes ako taká stará láska.
- Medzičasom prišla teda aj objednávka od mojej mamy,
- prvá, keramický kríž, aby som urobil na jednu oslavu,
- na nejaké výročie. Tak som to zobral ako takú výzvu.
- Vytvoril som prvý keramický kríž z mozaiky
- a ten som vložil do dreva. To som si tak vymyslel,
- že by som to tak chcel urobiť, že urobiť keramický kríž v dreve.
- A ten kríž mal celkom úspech
- a následne prišla ďalšia objednávka na ďalší krížik,
- a tak som si povedal, že tak dobre, tak skúsim aj ďalší.
- A potom prišiel ďalší a ďalší.
- Ja som bol vychovávaný vo viere. Už môj dedo bol kňaz,
- dokonca aj pradedo, a doma sme boli vedení naozaj
- aj k modlitbe, aj každý deň sme sa ako rodina spolu modlievali.
- Ale samozrejme, že tá viera sa nedá úplne tak odovzdať.
- Je to taký dar, ale musí sa získať.
- Aj ja som si musel zažiť také osobné stretnutie s Bohom,
- aby sa vo mne tak prebudila, zrodila tá viera.
- To boli také dva veľké momenty v mojom živote.
- Keď som mal 18 rokov, tak som sa tak prvýkrát stretol
- s Božou prítomnosťou na jednom takom evanjelizačnom kurze,
- kde som tak prvýkrát poprosil Ducha Svätého,
- aby vstúpil do môjho života.
- A neviem, čo som očakával, že sa stane, ale on naozaj vstúpil.
- A mne sa veľmi otvorili oči, také duchovné,
- a začal som, bol som taký nadšený pre Božie veci
- a pre ohlasovanie evanjelia, a všetkým som hovoril,
- ako ich Boh miluje.
- A ten taký veľký zápal trval niekoľko rokov.
- Ale tak úplne som nebol zakorenený
- v modlitbe aj v spoločenstve.
- Keď sa nám rozpadlo spoločenstvo, tak som zostal tak vo vzduchu visieť
- a nehľadal som si ďalšie, nehľadal som si cestu,
- ako pokračovať ďalej v tej viere a ako rásť ďalej.
- A zostal som v takom vzduchoprázdne. Nie, že by som prestal
- chodiť do kostola, alebo prestal mať vzťah nejako s Bohom,
- ale už bol veľmi taký formálny ten vzťah
- a tá vášeň sa vytratila,
- tá radosť z modlitby ustúpila,
- a dokonca sa nabalili na mňa také tie starosti tohto sveta.
- Som sa cítil taký zadusený týmto svetom a okolnosťami,
- ktoré sa na mňa tlačili. Či už to bola práca,
- aj peniaze, alebo nejaký výkon.
- Cítil som sa tak, ako je to v tom evanjeliu,
- že práve tie starosti tohto sveta
- dusili to semeno a ten vzrast vo mne.
- A ďalšia taká veľká oblasť bola
- taká nejednota s mojou manželkou.
- Že som ju úplne nepúšťal tak do takého svojho sveta
- a žil som si taký svoj oddelený paralelný svet.
- A tak potom vznikali aj také konfliktné situácie,
- kedy ona nevedela, že čo sa to so mnou deje,
- prečo som taký, aký som. Prečo som nepokojný,
- prečo som nahnevaný, prečo je vo mne taká zlosť.
- A ja som ju do seba nepustil a ona netušila,
- že čo sa vo mne deje. Až to došlo do takého momentu,
- že som si povedal, že už dosť, ja už ďalej takto nechcem ísť
- a potrebujem sa vrátiť do toho prístavu.
- -Ja som v podstate vždycky chcela, aby mi Ľubo urobil nejaký šperk.
- Že mi bolo také smiešne, že mi proste na narodeniny,
- alebo na Vianoce kúpi darček. A vždycky som hovorila:
- "Však mi vyrob nejaký šperk, že však ja celkom rada nosím šperky.
- Že však si umelec, tak vyrob, nie?" A Ľubo tak niekoľko rokov
- tak prikyvoval, že: "Dobre, dobre, niekedy ti vyrobím."
- A potom raz sa vrátil z Viedne,
- z takého špecializovaného obchodu s keramikou,
- a došiel s tým, že: "Počúvaj, nechceš to skúsiť sama?
- Ja sa na to úplne necítim."
- Ja som asi bola naučená, a možno, že som aj bola vedená
- k tomu spoločenstvu, do ktorého som chodila,
- že veci, ktoré proste nemôžeš zmeniť,
- máš prijímať tak, ako sú. Jasné, že sa môžeš za to modliť,
- ale tak som sa to snažila prijať.
- A myslím, že Boh mi v tom dal dosť veľkú silu,
- že som s tým nejako nebojovala veľmi.
- Že to boli také prijaté veci, pre mňa.
- No, zlom po tomto všetkom prišiel vtedy,
- keď Ľubko absolvoval seminár Otcovo srdce,
- a to je vlastne päťdňový seminár,
- kedy mi už druhý deň začal písať také veľmi zvláštne správy
- a reflektoval veci, o ktorých sme sa možno
- niekedy predtým dohadovali, že ako by sme to chceli,
- alebo ako to kto z nás vidí. A zrazu som videla,
- že on chápe môj pohľad. Takže ja si pamätám,
- ako som bola na ihrisku, keď mi došli tie správy,
- keď som si to teda pozrela, a pozerala som na ten telefón,
- že prepánajána, on je tam druhý deň, čo tam s ním robia?
- Pre mňa v tom bola úžasná vďačnosť.
- Ja som asi rok a pol pred tým Otcovým srdcom,
- sa mi dostala do rúk taká knižka
- Moc manželkiných modlitieb tam je 30 oblastí v živote manžela,
- za ktoré sa ako manželka môžem modliť, prihovárať.
- Bolo tam veľa citátov z Biblie a veľa námetov, ako sa modliť,
- ako sa prihovárať za svojho manžela.
- Tak ja som to tak v takej poslušnosti všetko teda,
- všetky tie modlitby v závere kapitoly
- vždycky som si to tak otvorila, tak som sa to pomodlila.
- A mnohými tými vecami som prechádzala s tým,
- že takto to asi u nás nebude, nevadí.
- A toto asi tiež nebude u nás, nevadí.
- Toto neni Ľubkova káva, to tiež nie.
- A mnohé tie veci som si tak ako, bez takej viery som to prechádzala.
- Že dobre, že tak možno pre niekoho to je do toho manželstva,
- znie to super, ale že tak nemusím mať zase
- dokonalého manžela, hej? No a po tom Otcovom srdci ja som,
- asi mesiac po tom Otcovom srdci, som si uvedomila,
- že vlastne kopec tých vecí, ktoré som tak čítala,
- za ktoré som sa modlila, tak Boh naozaj v jeho srdci zmenil.
- A že mnohé tie veci sa stali realitou.
- Takže pre mňa to bol veľmi zázračný čas.
- Akože bol a je ešte stále.
- -Ja som tam zakúsil takú otvorenú otcovu náruč,
- myslím toho nášho nebeského Otca, ktorý tak na mňa čakal celý ten čas
- a ja som sa s radosťou vrátil k nemu a zložil som mu celé to...
- Celý ten náklad, čo som si roky so sebou niesol
- a aj to odlúčenie od neho, že som sa tak veľmi s radosťou
- vrátil k takému pokoju a k tomu,
- že si začal vychutnávať čas v tichu a v modlitbe s ním.
- A začal som ho znovu oslavovať, chváliť,
- a toto bol taký druhý míľnik v mojom takom duchovnom živote.
- A odvtedy sa snažím udržiavať si tento oheň a tento...
- Takú tú živú vieru a živý vzťah s Otcom.
- -Mne bolo vždy sympatické, keď sme mali aj kamarátov takých,
- čo niektorí aj pracovali pre Boha,
- alebo tak veľa robili pre Boha,
- že mali to srdce služby.
- A že strašne si vážim na Ľubovi, že ho má, to srdce.
- Že...
- Že robí niečo pre Boha je úplne taká jeho vášeň,
- a že do toho ide vždy, keď sa dá, čo i len trocha.
- A... No, sa mi páči, že...
- Že má také srdce pre Boha.
- SPEV: Zlom mi srdce pre svoj plán,
- všetko to, čo mám, iba tebe dám.
- Veď ma cestou nádeje do večnosti.
- Vezmi moje srdce dnes,
- chcem svoj život tebe dať a nechať sa niesť.
- Milovať tak, ako ty nás ľúbiš.
- Zlom mi srdce pre svoj plán,
- všetko to, čo mám, iba tebe dám. Veď ma cestou nádeje do večnosti.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service
- (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
SPRÁVY
SPRAVODAJSKÝ SÚHRN
22.07.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
