Tit.
08.12.2021
12:40 min.
Zobrazené 1430x

Slavomír Zrebný

Slavomír Zrebný sa pohybuje v rôznych kruhoch. V komunite Sant´ Egidio sa venuje chudobným, doma svojej rodine a popritom pracuje ako filmový a televízny režisér. Ako sa tieto svety v jeho živote prelínajú? A čo je z toho najdôležitejšie?

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1272 slov

.
-Je to človek,
ktorý prichádza domov z natáčania,  


  • .
  • -Je to človek, ktorý prichádza domov z natáčania,  
  • ktoré sa natiahlo, lebo sa vždy natiahne.
  • Donesie nákup, v ktorom chýba zopár vecí.
  • Tak to sa trošku doťahujú so ženou, že prečo až teraz si prišiel,
  • prečo si toto nedoniesol. Do toho plače dieťa,
  • ktoré už vlastne by chcelo ísť spať.  No a do toho ešte
  • začne zvoniť telefón a volá Oľga,   že s malým Dominikom
  • potrebuje ísť do nemocnice, lebo neviem, čo sa stalo,
  • a potrebuje hento, tamto. A ešte, dajme tomu, že do polnoci  
  • treba poslať nejaké tri zábery, na ktorých sme sa dohodli.
  • Tak to je tá situácia, ktorá by možno bola dobrý úvod filmu
  • ako expozícia tej postavy a tej drámy,
  • že v ktorej sa ten človek nachádza.
  • SPEV ĽUDÍ: Učiteľ dobrý, čo mám robiť,
  • keď túžim získať večný život?  
  • Prečo voláš ma dobrý, veď vieš,   že dobrý je jedine Boh.
  • Ak zachovávaš zákony
  • dané Mojžišom, budeš žiť.
  • -Prosíme ťa, Pane, za všetkých,   ktorí sú opustení, chudobní a chorí,
  • prosím ťa, žehnaj ich a buď im nablízku. Prosme Pána.
  • -Pane, prosíme, vyslyš nás.
  • -Ty dáš trochu a dostávaš veľa,   dostávaš oveľa viac.
  • Akože ale, nedá sa úplne vysvetliť, že čo.  
  • To človek pochopí, až keď to zažije.  Až keď to akoby skúsi,
  • a to môže ktokoľvek. A zároveň nás teda učia,
  • že nie sme tu len sami pre seba, čiže nás to tak nejak drží
  • nohami na zemi a otvára nám to oči   v mnohých veciach.
  • SPEV ĽUDÍ: Jedna vec ti však ešte chýba,
  • choď, predaj všetky veci, čo máš.  
  • Daj biednym, poklad v nebi nájdeš.
  • Potom príď za mnou, nasleduj ma.
  • Mladík zostal však veľmi smutný,  
  • nechcel opustiť svoj majetok,
  • jak ťažké je pre bohatého
  • vojsť do kráľovstva Božieho.
  • -Kde prídeme, všade nás vyhadzujú,   ale tu, keď prídeme, sú ľudia,
  • ktorí nás majú radi a starajú sa o nás a nám pomáhajú.  
  • Áno. Aj si poplačem. -Zasa od vás čerpáme
  • všelijaké tie múdrosti a čo ste pochodili kade tade.
  • To zase sa nedá nikde vyčítať asi.   -No to treba len zažiť,
  • ale neradím to nikomu, lebo to je taká škola života,
  • že 4 roky vonku na ulici.
  • -Daj ho sem! Daj ho sem!
  • Počuješ ma?! Daj sem!
  • Čo si spravila?! Vieš, koľko stál ten mobil?! Vieš?!
  • -Tak pre mňa je film v prvom rade niečo,
  • čo mám veľmi rád. Vždy som rád   pozeral filmy už ako dieťa
  • a nejak sa mi tak zapáčilo to celé, ako to funguje, tak som sa rozhodol,  
  • že aj ja by som to chcel skúsiť.  
  • V tej dráme sa často ukazujú charaktery
  • a ukazuje sa aj to nízke, ale aj to vysoké, aj to škaredé,  
  • aj to pekné, a to práve film môže ukázať cez tú drámu
  • a cez ten príbeh nás previesť.
  • A už niečo sa vo vás môže zachytiť v tom.
  • Už len keď sme vošli do toho kostola,
  • ešte sme mali vypnuté kamery, a tak ďalej, len sme sem vošli
  • a to malé rómske dievčatko, Sofia,   sem nabehla,
  • hneď pribehla k sväteničke, tam sa umyla vo vode,
  • lebo bolo dosť horúce leto, a tam sa vyumývala
  • a potom bežala dopredu.
  • -Ivan, Ivan, poď za mnou. Ivan, poď!
  • -Pšt! Poď sem!
  • -Tak to ja, keď som videl, tak sa mi to zdalo ešte oveľa živšie
  • a zaujímavejšie ako ten náš scenár, ktorý sme mali napísaný.
  • Takže tá realita je niekedy silnejšia ako naše nápady.
  • A len treba si zachovať takú tú citlivosť na to,
  • že vedieť sa inšpirovať tou realitou  a vedieť v tom nejak improvizovať
  • a dať jej priestor.
  • "Ivan, Ivan, poď za mnou. Poď za mnou."
  • Film Po hladine je o dospievaní mladého muža proti jeho vôli.
  • Čo znamená, že on si to nevybral,   on to nehľadal,
  • ale jeho si to našlo nejak.
  • A mali sme tam scénu, kde na okraji mesta
  • v nejakých garážach, sme si tak vymysleli proste,
  • že bude tam rodiť nejaká žena a že tam vlastne žijú
  • v tých garážach a v tých chatrčiach nejakí akože ľudia s deťmi.
  • No a potom sme hľadali, že kde by sme to natočili.
  • Tak na okraji Bratislavy sme našli   nejaké také smetisko a garáže,
  • tak tam sme išli. Povedali sme si,   že tu by to bolo fajn.
  • No a keď sme tam prišli, tak zrazu sme začali vidieť,
  • že tam z tých garáží fakt vybiehajú deti.
  • Podobne ako to malé rómske dievčatko, Sofia,
  • ako ona nám do toho vstúpila a nám vlastne zmenila scenár tým,  
  • aká bola ona spontánna a čo tu robila,
  • tak vlastne podobným spôsobom títo chudobní ľudia
  • vstupujú aj do nášho života.
  • Dá sa povedať, že prepisujú ten scenár nášho života.
  • Mária, chceš sa pozrieť na mravce zblízka?
  • -Uhm. -Hej? Aj by si ich chcela pohladkať?
  • -Uhm. -Tak vyskúšame to, dobre?
  • To sú veci, čo?
  • ZVONÍ MOBIL
  • Oľga? -Áno, Slavo, ja som. -Ahoj. No čo, moja?
  • Nemáš kredit? -Nie. -Zavolám ti, počkaj.
  • -Nemám kredit. -Čau, Oľga, no kde si?
  • Potrebuješ vybrať lieky, hej? -Som doma. Keď som rodila,
  • aby som niečo nedostala, vieš? -A máš recepty?
  • -Tak ideme?
  • -Pôsobiť na takýchto poliach, že venovať sa filmu,
  • venovať sa komunite a ľuďom bez domova
  • a týmto chudobným, a zároveň teda mať rodinu,
  • tak to prináša so sebou určitý konflikt.
  • Lebo každé z tých troch prostredí   by vás potrebovalo viac.
  • Čiže človek v tom musí mať určitú hierarchiu
  • a nejaké priority proste, hej? Aby sa v tom nejako nestratil.
  • A ja vôbec nepoznám vlastne kľúč.  
  • No poď. Pane Ježišu Kriste, synu Boží,
  • zmiluj sa nado mnou, hriešnym.
  • To tak človek niekedy si povie,
  • a vlastne v tom hľadá ten pokoj a to riešenie.
  • S Oľgou sa poznáme už asi tak 10 rokov
  • a im teda na Vianoce večer neonacisti zapálili dom.
  • V obci Záhorská Ves. No a odvtedy sa to s nimi ťahá.
  • A vtedy mali také ťažšie obdobie,   a teda stretli sme sa na ulici,
  • boli vonku. Teraz našťastie majú už nejaký taký malý domček  
  • niekde na južnom Slovensku. Taký síce polorozpadnutý,
  • ale lepšie ako nič.
  • No a oni majú 11 detí.
  • No a Oľga je taká bojovníčka, že robí, čo môže.
  • No a vlastne si tak vzájomne pomáhame.
  • Mne napríklad hrala v jednom filme.
  • Sem ti to položím. Pozri, tuto je tá taška, potraviny, hej?  
  • Trvanlivé väčšinou. A toto je drogéria,
  • plus tie papuče, dvoje sa našli.
  • No a čo, ako sa máš, ináč? -Jaj, strašne slabo.
  • Padla nám úplne dole v tej zadnej izbe, pršalo,
  • čo rozobrali tú strechu, tak padla dole, taká diera teraz je.
  • -To, čo sa učíme od Ježiša, je vlastne to, že všimli sme si,
  • že on mal nejaký svoj plán, nejaký program,
  • aj s tými učeníkmi, že proste niekam šli napríklad, hej?
  • A úplne typická situácia je, že do toho ich plánu,
  • do toho ich programu, im vstupovali ľudia.
  • A veľmi často to boli chudobní ľudia.
  • A čo je na ňom fascinujúce a inšpiratívne je,
  • že on vedel sa zastaviť a vedel akoby zmeniť ten svoj plán,
  • alebo ohnúť ten svoj plán nejak.  
  • -Tak ja som bol známy uličník v Banskej Bystrici.
  • -To, na čom teraz pracujeme je, že dokončujeme film
  • o Silvovi Krčmérym a Vladovi Juklovi.
  • Títo ľudia ma tak už niekoľko rokov sprevádzajú životom.
  • Už sme popri tom spravili veľa iných filmov a relácií,
  • a tak ďalej, ale toto, s nimi sa stále tak nejak ťaháme.  
  • A vlastne stále s nimi vediem taký trošku akoby rozhovor,
  • tým, ako ich tu stále počúvam.
  • A už som to videl asi stokrát a konzultujeme to stále
  • a nejak to tak skladáme. Čiže tak nejak, dá sa povedať,
  • že virtuálne tak trochu s nimi žijem.
  • Z POČÍTAČA: Že sme tam hrávali   na nepovolených miestach.
  • To znamená, s veľkou angažovanosťou futbal.
  • Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ   Altop Service
  • (c) TV LUX 2025
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO