- 14. júla 2026
- Meniny: Kamil
- Utorok 15. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
DREVOM AKO SRDCOM: Marek Maťaš
Marek Maťaš je rezbár, ktorý žije spolu s rodinou na Orave. V dreve zachytáva náboženské motívy a snaží sa tak priblížiť svoju vieru ďalším ľuďom. O jeho dielni, cestách za prácou a láske k rodine bude hovoriť v ďalšej časti dokumentárneho cyklu Povolanie laik.
Prepis videa
.
Z MOBILU:
Že či by si to zrobil cez víkend
- .
- Z MOBILU: Že či by si to zrobil cez víkend
- a v pondelok mu to vedel poslať. Taký menší, či by sa dal zrobiť.
- -No ahoj, Marek. Dobre, jasné, veď nie je problém.
- Spravím aj ten druhý. Do konca týždňa
- by som to mal stihnúť, obidve spraviť. Tak zatiaľ čau.
- Ten rozhovor niekedy je aj počas tej mojej práce,
- s Pánom Bohom. Možno aj nejaké to poďakovanie,
- alebo nejaká tá prosba pri tej práci.
- Možno aj odovzdávanie sa takej životnej ceste.
- Keď Pán Boh má nejaké plány so mnou,
- tak sa snažím nejako s tým zmieriť niekedy,
- keď to nie vždy je podľa mojich predstáv.
- V tých plánoch.
- Čo sa týka tej viery, ono je to zväčša s tým spojené,
- lebo pre mňa je to také, že ma to tak napĺňa,
- aby som sa tak vedel prejaviť.
- Aj chcem to tak posúvať ďalej trošku, aj ďalším ľuďom.
- Lebo myslím si, že nás to vie tak liečiť.
- -Tu prvý som mala túto Poslednú večeru, to bol prvý,
- lebo to som strašne chcela, som po tom túžila.
- Tak povedal, že áno, ale on myslel, že to chcem také maličké iba.
- Tak a potom, že aký rozmer? A ja, keď som mu povedala rozmer,
- tak on skoro odpadol, že to ešte nerobil.
- Ale že pokúsi sa také veľké. Tak on sa tiež s tým pýši,
- že to má také dielo, také veľké. Že väčší obraz ešte nerobil teda,
- nevyrezával. Tak väčšinou je to vždy tak,
- že ho idem pozrieť a on niečo robí, tak sa vždy pokukám, čo robí,
- a ja si to potom, trošku mu tak do toho kibicujem,
- lebo ja mám taký svoj tiež nejaký štýl.
- Aj obraz, hej, tiež ostane obraz, má svoju históriu a tak.
- Ale to drevo je také nejaké, čo ja viem.
- Niekedy, keď už tu nebudem, hej? Nebudeme, tak deti po mne zdedia,
- možno vnuci.
- -Išli sme vlastne na krížovú cestu s kamarátom Mirom,
- a Mareka som oslovil preto, lebo chceme prispieť niečo k tomu.
- -Môžme pozrieť tu nejaké to drievko, aké by sa nám hodilo.
- -Vidíš, no. -Nejaké kúsky.
- -To by bolo aj dobré. Aj takéto vysoké by to mohlo byť.
- -Určite by bolo lepšie celý ten text, hej?
- Aby tých 10 Božích prikázaní tam vyniklo.
- -Krížová cesta je pre nás spomienka na Pána Ježiša,
- že nás vykúpil tou svojou smrťou, tak poďakovanie nejaké.
- Čo, kedy sa chystáš do roboty von? -Ešte neviem.
- Teraz by som chcel trošku porobiť svoje veci. Potom možno.
- -Aspoň budeš s rodinou chvíľu, nie? -To si vychutnávam teraz.
- -Hej, malý Marko. A ako? Dobre? Zdravý?
- Od dospelosti vlastne, jak sme skončili školu,
- tak sme chodili na týždňovky. Prišli sme domov na dva dni, hej?
- A zasa sme išli von.
- -Tak myslím, že Orava je tým známa asi,
- že chlapi tu chodia po prácach inde.
- Takže tu je taká asi potreba ísť za prácou preč.
- -Ahoj, tatik. -Ahoj.
- -Čo robíš? -Vyrezávam. Prídeš potom mi pomôcť?
- -Hej. -Budeš moriť, či vyrezávať?
- -Moriť. Moriť. -Moriť? Tak dobre, dačo ti dám, hej?
- Keď človek vkladá do tých diel trošku lásky,
- tak tá láska z toho potom aj trošku žiari na tých ľudí.
- A takisto, keď je tam nejaký smútok,
- aj tým smútkom sa dá povedať veľmi veľa.
- Dokonca aj smútok môže mať niekedy taký význam,
- že vie potešiť. Vie sa s ním človek stotožniť v danej chvíli.
- No, určite veľakrát mi napadlo, aby som možno zmenil tú prácu, hej?
- Že by som robil niečo iné.
- Niečo, čo by proste bolo zamerané iba na to,
- že by som prinášal zisk. Tak som si potom povedal,
- že radšej budem robiť možno aj inú robotu,
- alebo budem kombinovať, ale hobby, alebo niečo také by ostalo stále.
- Tá práca, ktorá vie potešiť človeka. Ale aj mňa, ale aj ostatných.
- Že bude sa páčiť aj ostatným. -Určite. Ako každý krížik od vás.
- -Ďakujem pekne. -Ďakujem pekne. Dovidenia. -Majte sa.
- -Niekedy ma to tak fascinuje, že ako zobrazí pokoru
- napríklad v anjelovi. Tak si tak stále predstavujem,
- ako to zobrazí. Ja by som to nedokázala,
- že viem si to predstaviť, ako by som to asi chcela,
- ale nakresliť a vytvoriť, tak to je umenie.
- Hockedy si tak pomyslím, aký má krásny dar,
- že ho tak Pán Boh požehnal.
- Z TELEVÍZIE: Očakávame splnenie blaženej nádeje
- a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
- Boh Otec i Syn i Duch Svätý. -Amen.
- -Iďte v mene Božom. Aleluja, aleluja.
- -Ocino je strašne zhovievavý človek. Niekedy až moc,
- že proste dakedy si až moc dovoľujeme naňho
- a takto vlastnosťami je strašne milý, dobrý,
- je kľudnej povahy. Keď tu nie je tatino,
- tak je tu také ticho, taký kľud. Proste dakedy v živote treba srandu.
- A keď príde ocino, tak sa všetci cítime tak super,
- tak v pohode, v takej dobrej nálade. Lebo ocino dakedy strašne dobre
- urovnáva vzťahy. Dakedy, keď sa nepohodnem ja s maminou,
- tak on nás dve akože tak spojí. Vždycky to tak chýba, keď je preč.
- A keď tu ocino nie je, tak je to tu také nudné.
- Môžem to porovnať k tomu,
- ako keby ste prešli z čiernobieleho filmu do farebného.
- -Zober si toto. Aj toto si môžeš zobrať, aj tamto.
- Nechoď tak hlboko. Nechoď hlboko a radšej si bližšie
- ku srdiečku choď, z druhej strany. A druhú ruku si chyť.
- Takto si privri toto. -Tak? -Tak, hej, hej.
- Bývajú okamihy, kedy človek musí ísť
- trošku za tou prácou aj preč, aby si trošku aj prilepšil,
- aj nejako to zvládal, pretože nie vždy
- to tak vychádza ideálne, jak by sme chceli.
- Sú to ťažké stavy pre mňa osobne, pretože ja som najradšej
- s tými mojimi najbližšími, s tou rodinou.
- Chcem byť dobrým otcom. To je moja najväčšia výzva asi.
- A bol by som rád,
- keby som ešte veľa vecí aj stvoril v tom,
- v tej mojej oblasti, v tom rezbárstve.
- Aby som možno svoje predstavy, myšlienky vedel tak zhmotniť,
- niečo pekné ešte vytvoriť. To by sa mi veľmi páčilo.
- Nemusím preto chodiť po výstavách kade tade.
- Stačí, keď budem tešiť ľudí okolo seba.
- Moja taká skúsenosť s mojou vnútornou vierou
- je z môjho detstva, kedy som ako malý
- zažil takú silnú búrku. Ako malý som sa aj bál.
- Bol to taký emotívny silný zážitok, kedy som vedel,
- že tu je niekto nad nami, ktorý nás ochraňuje
- a drží nad nami ochrannú ruku.
- -Ako sa cítite teraz, keď sme v snehovej búrke?
- -Stále ten istý pocit, stále tu je, stále nás ochraňuje
- a už je to teraz príjemné.
- Teraz už nemám žiadny strach.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service
- (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
