- 14. júla 2026
- Meniny: Kamil
- Utorok 15. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Z TMY DO SVETLA (Dominika Kopšová)
z dokumentárneho cyklu Povolanie laikDominika Kopšová sa v práci venuje dôchodcom. Búrlivé časy v jej živote skončili a ona teraz nachádza potešenie v samote, v čítaní Božieho slova či na stretnutiach s blízkymi ľuďmi. Jej príbeh je o veľkom zlome, vytúženej radosti a slobode v Bohu. Sledujte v ďalšom diele dokumentárneho cyklu Povolanie laik.
Prepis videa
.
-Keď sa modlím,
tak sa modlievam rada,
- .
- -Keď sa modlím, tak sa modlievam rada,
- keď sa zobudím a keď idem spať, okrem toho celý deň.
- Ale veľmi rada mám aj taký čas s Pánom Ježišom,
- že idem na dva, tri dni, na také pusté miesto,
- kde je vlastne naša chata na Bystričke,
- kde idem veľmi rada do ticha s Pánom
- a kde tie tri dni až tých päť dní strávim len s ním.
- Že máme taký spoločný čas a kde zase načerpám
- a kde zažívam tú jeho blízkosť, tú jeho prítomnosť.
- A skutočne sa vždycky veľmi teším na tento čas.
- Už som sa tak naučila, že keď idem na toto miesto,
- tak je dobré si možno zobrať len také jednoduché jedlo,
- alebo ísť do pôstu, lebo potom ma to tak nejako zabáva
- a potom mám o to menej času na modlitbu,
- alebo na čítanie Božieho slova. Tiež si aj vypnem telefón,
- aby ma nič nerozrušovalo, nerozptyľovalo.
- Aby ten čas bol taký čo najkvalitnejší s Pánom.
- Máme tu také dve izbičky na spanie, ale ja mám najradšej túto.
- A toto je také moje miesto,
- kde si veľmi rada kľaknem vždycky k posteli.
- Aj doma sa tak modlím, že ja mám takú potrebu
- si k tomu kľaknúť a nejakým spôsobom tak akoby vyznať Bohu, že...
- Že je mojím Pánom, že je mojím Kráľom,
- ale zároveň aj otcom, aj priateľom.
- A vždycky si dám vankúš, naňho si kľaknem
- a tuná vlastne trávim najviac času
- a tu sa zhováram s Bohom živým.
- A to je také tu, že tu mám vlastne celý text podčiarknutý,
- vo viacerých knihách Biblie,
- lebo na začiatku som si povedala, že všetko dôležité si podčiarknem.
- A zrazu som si uvedomila, že podčiarkujem vlastne všetko.
- Práca opatrovateľa v domove dôchodcov
- je nádherná práca. Pamätám si, keď som si robila
- opatrovateľskú prax a kurz, tak ma opatrovateľky
- z toho odhovárali a vraveli mi, že to nemusím robiť, že ma nechápu,
- že prečo to chcem robiť, že ony si robia školy,
- aby to robiť nemuseli. A mnohí mi vraveli,
- že je to veľmi ťažká, psychicky aj fyzicky náročná práca
- a že je to nedocenená robota,
- ale pre mňa je veľmi docenená niečím, čo je na nezaplatenie.
- A čo sa týka tej fyzickej, psychickej náročnosti,
- tak do istej miery aj súhlasím, ale ja to tak neprežívam.
- Lebo každý sme stavaný na niečo, a to, čo je pre mňa ľahké,
- môže byť pre iného ťažké a zasa naopak aj preto, že viem,
- že som tam, kde mám byť. Že som tu neni z vlastnej vôle,
- ale z vôle Božej. Tak ste pozerali,
- pani Sunková, omšu, hej? -Áno. -Dobre. Pomaličky.
- Dobre, môžete sa chytiť postele. Dobre, super.
- Pani, Sunková, a ešte mi povedzte, že čo dneska plánujete,
- okrem pozerania televízora. -Príde mi dcéra.
- -Hej? Tak sa tešíte veľmi na ňu, však? -No. Starajú sa o nás
- tieto sestričky veľmi. Pomáhajú nám.
- -A máte vnúčikov, však? -Dvoch. -Áno. A oni kedy prídu?
- -Neviem, či prídu s ňou, alebo vôbec nie.
- -Tak sa veľmi tešíte.
- Ste trpezlivá? -Áno, som. -No výborne.
- -Takto. -Takto? -Áno. -A potom takto?
- -No a teraz kde pichnete? -Sem?
- -Tak ako, čo vás teší tu? -Čo ma tu teší?
- Viete čo, mňa veľmi teší, keď môžem aj s tými klientami
- ešte inak tak stráviť čas. Že keď sa nájde taká chvíľa,
- že ako napríklad s vami. Že môžem troška poštrikovať,
- alebo keď môžem ísť s klientmi vonku,
- alebo keď si s niekým môžem zahrať šach,
- alebo sa porozprávať. A to mám z toho radosť,
- že keď sme tu plný stav, tak je tu tá možnosť.
- Že máme tú hodinku na to.
- Nieže zase ma porazíte. Ako vždy. -Ako zvyčajne, hej? -No.
- Viem, že Boh ma sem poslal preto, že chce dať ľuďom tu, čo aj pracujú,
- ale čo sú tu aj ako klienti, že chce im dať poznať to,
- ako veľmi ich miluje a chce im dať poznať,
- aký je veľmi s nimi trpezlivý
- a chce im dať poznať to svoje milosrdenstvo.
- -Vitajte.
- SPEV SPOLU: Nič ma neláka viac,
- ako bližšie stáť.
- Nič sa nevyrovná tomu, čo si nám dal.
- V tvojej blízkosti...
- -Ja som sa s Dominikou stretla v nemocnici,
- keď som bola ako sprievodca mojej nezletilej dcérky.
- A ona tam pôsobí a spolupracuje ako nemocničný dobrovoľník.
- A som za ňu veľmi vďačná, pretože túto službu
- ocení naozaj ten, kto svoj pobyt v nemocnici
- ráta nie na dni, ale na týždne a mesiace.
- No a Dominika bola takým svetielkom lásky Božej,
- svetielkom radosti. To, čo dáva tým pacientom,
- vracia nádej, vracia radosť, vracia pokoj.
- A svedectvom o Božej láske, svedectvom o tom,
- že ten život sa dá žiť s Kristom skutočne.
- Že človek má tú radosť a že človek má ten pokoj.
- To darované šťastie a že ho môže rozdávať ďalej.
- SPEV SPOLU: Ja poznám a viem,
- tvoja láska je liek.
- V nej slobodný som a hanby už niet.
- V tvojej blízkosti...
- -Okrem tej služby v nemocnici mi Pán Ježiš otvoril dvere
- na mnohé iné miesta, ako napríklad biblické tábory s deťmi,
- alebo pouličné evanjelizácie,
- služba s Rómami, misie.
- A som veľmi vďačná za to, že tento rok som mohla ísť
- na misiu do Moldavska, kde sme mohli navštevovať
- starších ľudí. Pomôcť im aj prakticky.
- Alebo ľudí, čo žijú v takých horších podmienkach, aj deti.
- Pomohli sme ísť niesť evanjelium a rozdávať im Biblie,
- z čoho sa veľmi teším. A za všetkou touto službou
- stojí Pán Ježiš a bratia a sestry, ktorí sa modlia.
- A niektorí z týchto súrodencov, čo sa aj modlia,
- tak sú aj vlastne tieto sestry na tomto stretnutí.
- A ja som aj chcela povzbudiť divákov,
- že ak cítia v srdci takú túžbu,
- že tiež by chceli niekedy ísť možno na nejakú misiu,
- alebo na nejakú pouličnú evanjelizáciu,
- alebo do domova dôchodcov,
- tak že aby sa tiež vydali týmto smerom,
- že verím, že keď aj mňa Pán Ježiš takto povolal,
- že môže skutočne každého.
- A je to veľká radosť, robiť veci s Bohom a pre neho.
- Mala som ťažké depresie 9 rokov,
- kde som každý rok musela byť hospitalizovaná s tým,
- že mi museli nájsť nejaké nové antidepresíva,
- nové stabilizátory a chcela som zomrieť.
- Túžila som po tom neexistovať, nebyť,
- a proste každý deň bol pre mňa utrpenie žiť a fungovať.
- A okrem toho som žila veľmi aj taký zhýralý život.
- Všetko, čo si pod tým človek môže predstaviť.
- Smilstvo a rôzne závislosti, hej, do toho ešte.
- -Koľko si mala rokov? -Možno nejakých 15? 16?
- Čiže bolo to možno pred nejakými pätnástimi, šestnástimi rokmi.
- Tie depresie, to je strašný stav.
- Človek vtedy naozaj nevidí v ničom zmysel.
- A ja, pamätám si, že som sa tak cítila,
- že kebyže mi niekto... Tak som rozmýšľala,
- že keby mi niekto odrezal všetky končatiny a vyzabíjal rodinu,
- tak proste so mnou by to nepohlo. Tak zle mi bolo, hej?
- Že proste som chcela zomrieť. Ja som pociťovala tie Božie dotyky
- viackrát v živote, až naozaj ma Boh volal,
- aby som sa k nemu obrátila.
- Ale ja som sa vždycky tvárila, že ako keby sa to nestalo.
- A ten asi úplne, úplne prvý moment, kedy som to zažila
- tak veľmi reálne bolo, keď som v takom zúfalstve
- kričala na Boha a povedala som to takto,
- ako ma počuješ, že ak ten bláznivý príbeh
- s tým Ježišom na tom kríži je pravda a ty, ak si reálny, Bože,
- tak mi to dokáž. A v tej chvíli som vedela,
- že som to nepovedala len niekde do priestoru, do vzduchu,
- ale že je tam niekto, kto ma počul,
- a proste zacítila som Božiu prítomnosť.
- A v tej chvíli, neviem to vysvetliť, ale som vedela stopercentne,
- že naozaj je to pravda. Proste Boh mi dal
- také potvrdenie do srdca, že ja som vedela, že je to tak.
- -Ahoj, ako sa máš? -Dobre, a ty?
- -Som rada, že ťa vidím. No poď ďalej, nech sa páči.
- -Ďakujem. -Dáš si čajík, alebo niečo?
- -Dám si, ak máš mätový. -Kávu ty nemáš rada, však? Ten čaj.
- Ako je? Zima? -Hej. Riadne.
- -Tu sú spomienky. Také, čo sme zažívali,
- keď sme ešte nepoznali Boha. Chceš to vidieť?
- -Uhm. -Toto sú tie fotky ešte z tých starých čias.
- Nemôžem ani uveriť, že sa toto všetko dialo.
- Pozri. A tu sme si nevedeli predstaviť,
- že by sme si večer nedali aspoň pohár vínka.
- A pritom, ako by nám bolo dobre. A mysleli sme si,
- že keď všetko máme, keď tancujeme, že to je najväčšie šťastie.
- A nebolo. No, čo povieš na to?
- -Hej, že...
- Že aj keď možno na povrchu som sa mnohokrát smiala,
- tak vnútri som cítila takú prázdnotu.
- -Mne to prišlo, že som šťastná, že nič lepšie sa mi nemôže diať.
- Ja až teraz, keď vidím teba a tvoj život, tak vidím na tebe,
- že máš vnútorný pokoj a že si vnútorne vyrovnaná.
- A to sa s týmto nedá porovnať.
- Bolo to veľmi ťažké, vidieť vlastnú dcéru
- v takých ťažkých depresiách, keď nemôže vstať, nemôže ísť von,
- nemôže dokonca ísť na WC. Ale nikdy by som nepovedala,
- že sa môže stať takýto, ja to poviem, že zázrak,
- aj keď ja som realista. Že sa zmení jej celý život,
- prestala chodiť medzi tých kamarátov, medzi partiu,
- prestala piť, fajčiť, a jej život sa zmenil,
- môžem povedať, o 180 stupňov. Našla si nových priateľov
- a vidím na nej, že je šťastná. A keď je šťastná ona,
- tak som šťastná aj ja. Neviem, ako mu mám poďakovať za to.
- Ale keby som to ja osobne neprežila, tak by som to nikdy neuverila.
- Ahoj, srdiečko.
- Tak ešte pekný večer. Pa!
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
RUŽENEC
RUŽENEC SVETLA
Modlitba svätého ruženca bratov dominikánov z Kostola sv. Dominika vo Zvolene.
17.01.2023Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
