Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
BUĎME VĎAČNÍ ZA NAŠE CHRÁMY
káže dp. Juraj Drobnývýročie posviacky Lateránskej baziliky
Prepis videa
(piatna hudba)
Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa,
- (piatna hudba)
- Čítanie z knihy proroka Ezechiela.
- Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu
- chrámu vyvierala voda smerom na východ.
- Na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie a
- tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára.
- Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom
- k mogajšej bráne obrátenej na východ.
- A hľa, voda vytekala z pravej strany.
- A povedal mi:
- "Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká
- cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd
- a vody sa uzdravia.
- A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa
- hýbe.
- Bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda.
- Uzdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.
- Pri rieke na oboch jej brehoch budú rásť rozličné ovocné
- stromy.
- Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia.
- Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda
- vyteká zo svätyne.
- Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom."
- Počuli sme Božie slovo
- Bohu vďaka.
- (hudba)
- (speviach)
- Riečne ramená obveseľujú
- Božie mesto,
- posvätný stánok
- Najvyššieho.
- (speviach) Riečne ramená obveseľujú
- Božie mesto,
- posvätný stánok
- Najvyššieho.
- (speviach) Boh je naše
- útočište a sila
- a najistejšia pomoc v súžení.
- Preto sa nebojíme, hoci by sa
- chvela zem
- a vrchy nad dno morské padali.
- (speviach) Riečne ramená obveseľujú
- Božie mesto,
- posvätný stánok
- Najvyššieho.
- (speviach) Riečne ramená
- obveseľujú Božie mesto,
- posvätný stánok
- Najvyššieho.
- Nezachveje sa. Veď Boh je v jeho
- strede.
- Už od úsvitu mu Boh pomáha.
- (speviach) Riečne ramená
- obveseľujú Božie mesto,
- posvätný stánok
- Najvyššieho.
- (speviach) S nami je Pán zástupov,
- naším útočišťom je Boh
- Jakubov.
- Poďte a pozrite na diela
- Pánove,
- aké úžasné veci vykonal na
- zemi.
- (speviach) Riečne ramená obveseľujú
- Božie mesto,
- posvätný stánok
- Najvyššieho.
- (hudba)
- (speviach) Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- (speviach) Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- (speviach) Vyvolil som si toto
- miesto a posvätil som ho,
- hovorí Pán, aby tam bolo
- moje meno naveky.
- (speviach) Aleluja,
- aleluja,
- aleluja.
- Pán s vami.
- (speviach) I s duchom tvojím. Čítanie zo
- Svätého Evanjeliá podľa Jána. (speviach)
- Sláva tebe, Pane.
- Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do
- Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka,
- holubov, i peňazomencov, čo tam sedeli.
- Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj
- ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal
- peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov
- povedal: "Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu
- môjho Otca tržnicu."
- Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: "Strávi ma
- horlivosť za tvoj dom."Židia sa ho opýtali:
- „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?"
- Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za
- tri dni ho postavím." Židia povedali:
- „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za
- tri dni?"
- Ale on hovoril o chráme svojho tela.
- Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto
- hovoril, a uverili Písmu i slovu,
- ktoré povedal Ježiš.
- Počuli sme slovo Pánovo.
- Chvála tebe, Kriste.
- Chrám.
- Slávime výročie posviecky Lateránskej baziliky.
- A pri tomto výročí
- si vlastne pripomíname a ďakujeme za všetky chrámy,
- ktoré máme a ktoré máme možnosť navštevovať.
- Ale tu nejde o návštevu, ako keď idem do múzea alebo ako keď
- jednoducho k Otcovi. Prichádzať tam, kde je Kristus,
- ktorý za mňa zomrel, vstal z mŕtvych, ktorý na mňa čaká.
- S Otcom, s Duchom Svätým.
- Keď si spomenieme, keď pôjdeme dozadu, do minulosti a do Starého
- zákona, trošičku, kde konečne Dávid chcel
- postaviť chrám
- a teraz mu Boh, polprorokovi odkazuje: „Nie, ty mi nepostavíš, lebo na
- tvojich rukách je veľa krvi." Teda, bojoval si veľa, ale
- tvoj syn,
- a skutočne Šalomún ten chrám stavia.
- A v dejinách potoma židovského národa sa deje, čo sa deje.
- Jednoducho, podobne ako dneska, keď sa máme, dobre, na Pána Boha zabúdame,
- tak oni takisto. A potom prichádzajú Filištínci a takí a
- Babilončania, Asyrčania, stále nejaká melá.
- Keď sa dostávajú do babylonského zajatia
- a zostávajú tam tých sedemdesiat rokov, tak aby som, však plus
- mínus.
- A potom sa vracajú domov, pretože Kýros dáva ten egipt, edikt
- perzský kráľ, už teda nie babylonský, ale perzský, ktorý ich púšťa.
- Môžete ísť, stavajte. A potom jeden
- z prorokov píše. Máme to vo Svetom písme zachytené.
- Pozrite sa,
- vy už bývate v úžasných domoch, hej, prišli ste z vyhnanstva
- domov, nastavovali ste si domčúriky, tuto si žijete krásne a
- nežijete si krásne.
- Lebo sadíte, snažíte sa a vinice
- obrábate a úroda nikde.
- A viete, prečo, hovorí prorok? No pozrite sa, naozaj,
- a Boží chrám čo?
- A potom prorok pokračuje. Ale od dnešného dňa sledujte.
- Teraz, keď začnete stavať Boží chrám, sledujte, ako vás
- budem požehnávať. Čiže už z tých čias
- staro-starozákonných sa to vlastne prenáša aj potom do
- našej doby, aj keď tie naše chrámy a kostolíky skôr
- pripomínajú tú synagógu, teda to, čo bolo
- všade, kde Židia žili, to miesto, kde sa stretávali na sobotňajšiu modlitbu,
- počúvali Sväté písmo, kde počúvali výklad Svätého písma.
- Ale ten chrám, kde sa prináša obeta, to bolo niečo.
- No a aj toto sme si preniesli. Skúste si
- spomenúť, neviem, ako je to dneska u vás, vo vašich rodinách.
- Nemyslím tých, ktorí už ležite a nemôžte vstať, ale tí,
- ešte môžete vstať a ísť Ja si pamätám, že keď som bol
- taký nejaký,
- u babky, keď sme prišli na hody,
- alebo kedykoľvek, keď sa šlo v nedeľu do kostola, tak na
- chodbe,
- keď sa z kuchyne vychádza, aj z jednej izby a aj odtiaľ, odtiaľ, tak
- tam sme sa vždycky tak narážali do seba, ale chlapi mali najlepšie
- obleky a klobúky a ženy mali najlepšie šaty.
- Oblečené.
- Lebo sa ide na svätú omšu, lebo sa ide do kostola.
- Ísť do kostola bol najväčší, najväčší sviatok,
- najväčší zážitok, aj keď to bola len, aj každú nedeľu alebo aj každý deň.
- Do kostola sa dávalo to najlepšie, pamätáte?
- A keď si potom pozriete tie kostoly, aj naše kostolíky doma,
- to, či sú z trinásteho storočia alebo z
- alebo z devätnásteho.
- To, tam človek príde a už záleží od charakteru
- toho kostola, či je to baroko, či je to gotika, či je to,
- alebo aj niektoré z tých súčastných, no niekde sa cítite ako doma.
- Je vám tam strašne krásne a to je tiež obraz
- neba. Niekde sa už cítite rovno ako v nebi.
- Taký, prídete tuto do katedrály svätého Martina,
- proste obrovské, obrovská budova katedrály svätej
- Alžbety v Košiciach. A teraz len pozeráte a oči vám
- prechádzajú a,
- a cítite sa, že naozaj, cítime, že ten Boh je naozaj úžasný a
- veľký a nádherný a my sme tí malí A tie naše chrámy, tie
- naše kostolíky, tie naše kaplnky, to sú tie miesta,
- kam sme prichádzali odmalička. To sú tie miesta, kde sme
- počúvali Božie slovo. To sú tie miesta, kde sme boli pokrstení.
- To sú tie miesta, kde sme prijali sviatosť,
- sviatosť manželstva. Ale my s otcom Mariánom zase sviatosť
- sme prijali. To sú tie miesta, ktoré ten
- náš každodenný život
- nás odvádza od všeličoho, práve tie starosti a neviem čo, tak nás
- znova vracajú k tomu podstatnému.
- Že Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
- Syna, aby nezahynul, kto v neho verí, ale aby mal život večný.
- Toto je odkaz každého jedného chrámu, každej jednej
- kaplnky, ktorý sa tam dá čítaťVidíme
- ho tam. Takže drahí moji, taká moja prosba dnes.
- Ďakujme nielen za lateránsky chrám, lateránsku
- baziliku. Ďakujme za každý jeden kostolík, za každú jednu
- kaplnôčku, ktorú máme.
- Je to úžasný dar. Toľko je ľudí na svete, ktorí
- by chceli. Nemajú. My máme úžasný dar.
- Ďakujme a svoju vďačnosť vyjadrujme
- aj tým, že sa o tú našu kaplnôčku alebo ten náš
- staráme. Aby to nebolo ako jeden z
- mojich kolegov kňazov, keď hovorí No no, vieš,
- mladí, to je asi tridsať rokov dozadu, hm, dvadsaťpäť.
- Mladí, to ako? Ach, jasné, keby len stretkovalo a
- také modlitby a také chvály. Ale keď poviem, že v sobotu treba prísť
- upratať kostol, ani noha.
- Nie takto.
- Tú vďačnosť, ktorú môžeme, vyjadrime tým,
- že naozaj urobíme pre ten náš kostolík, našu kaplnku, náš
- chrám, našu katedrálu. To najlepšie tam dajme, čo môžme a
- keď je treba upratať, upracme, keď je brigáda, poďme.
- To je to prvé, čo by som chcel, aby sme nezabúdali ako
- vďač--prejav vďačnosti za to, že máme ten kostol.
- A to druhé?
- Vchádzajme do toho chrámu ako tí, ktorí sa idú stretnúť so
- živým Bohom,
- s Kristom v spoločenstve, s Kristom v Božom Slove,
- A vychádzajme z toho chrámu ako verní
- svedkovia Kristovi, ako verní
- ohlasovatelia Evanjelia. A ohlasujme
- predovšetkým svojím životom. Pochválený buď Ježiš Kristus
- Naveky. Amen.
- (krátky jingle)
