Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
01.03.2024
17:23 min.
Titulky od AI
Zobrazené 227x

AKÉ JE OVOCIE TVOJHO ŽIVOTA?

káže Mons. Jozef Haľko

piatok po 2. pôstnej nedeli

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1663 slov

(hravé klavírne hudby)
Čítanie z knihy Genesis.
Izrael miloval Jozefa


  • (hravé klavírne hudby)
  • Čítanie z knihy Genesis. Izrael miloval Jozefa
  • viac ako všetkých svojich synov, lebo sa mu narodil v
  • starobe a dal mu urobiť dlhú tuniku.
  • Keď jeho bratia videli, že ho otec má radšej ako všetkých
  • ostatných synov, začali ho nenávidieť a
  • nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.
  • Raz jeho bratia pásli ovce svojho otca pri Sicheme
  • a Izrael povedal Jozefovi: "Tvoji bratia pasú ovce
  • pri Sicheme. Poď, pošlem ťa za nimi." A Jozef
  • išiel za svojimi bratmi a našiel ich
  • dotajne. Oni ho zďaleka zbadali a prvý, než k nim
  • prišiel, sa dohodli, že ho zabijú.
  • Medzi sebou hovorili: "Hľa, snár prichádza, poďte, zabijeme
  • ho a hodíme do niektorej cisterny a povieme, že ho
  • zožrala divá zver. Potom sa ukáže,
  • čomu pomôžu jeho sny."
  • Keď to počul Ruben, usiloval sa vyslobodiť ho z ich rúk a
  • vravel: "Neberme mu život." A ďalej im
  • hovoril: "Neprilievajte krv. Hoďte ho do cisterny
  • tu na pustatine a nepoškvrňujte si ruky."
  • To povedal preto, že ho chcel vyslobodiť z ich rúk a vrátiť
  • jeho otcovi
  • A len čo Jozef došiel k svojim bratom, zobliekli mu jeho dlhú
  • tuniku a hodili ho do cisterny, v ktoriej nebolo
  • vody. Potom si posadali a jedli
  • chlieb. A keď zdvihli oči, videli prichádzať
  • karavánu Izmailitov z Galádu. Ich ťavy niesli
  • balzam, mastixovú živicu a ladánum do
  • Egypta. Tu povedal Júda svojim bratom: "Čo
  • by sme mali z toho, keby sme zabili svojho brata a zatajili
  • krv? Bude lepšie predať ho Izmailitom a
  • nepoškvrniť si ruky. Veď je to náš brat a naše
  • telo." A bratia s ním súhlasili. A
  • keď madiánski kupci prechádzali okolo, vytiahli Jozefa z
  • cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmailitom.
  • A tí ho odviedli do Egypta
  • Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka
  • (hravé klavírne hudby (singing)
  • Pamätáme, Pane, na
  • divý, čo si učinil (singing)
  • Pamätáme, Pane,
  • na divý, čo si učinil
  • (Hravé klavírne hudby v pozadí) Hlad privolal na
  • krajinu
  • a poničil všetku zásobu
  • chleba. Pred nimi
  • poslal muža
  • Jozefa, ktorého predali za
  • otroka.
  • Pamätáme, Pane,
  • na divý, čo si
  • učinil.
  • Putami jeho nohy zovreli
  • a jeho šiju železo.
  • No potom došlo na jeho slová.
  • Pán dokázal jeho
  • nevinnosť.
  • Pamätáme, Pane,
  • na divý, čo si
  • učinil.
  • Vyslobodil ho posol kráľovský,
  • prepustil ho vládca
  • národov. Ustanovil ho za
  • pána svojho domu
  • a za správcu všetkého svojho
  • majetku
  • Pamätáme, Pane,
  • na divý, čo si učinil
  • Sláva ti a chvála
  • Ježišu Kriste
  • (Sing along) Sláva ti a
  • chvála Ježišu
  • Kriste.
  • Boh tak miloval svet, že dal
  • svojho jednorodeného Syna.
  • Každý, kto v neho verí, má
  • večný život
  • Sláva ti a
  • chvála Ježišu
  • Kriste
  • Pán s vami.
  • I s duchom tvojím.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe, Pane.
  • Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu:
  • "Počujte iné podobenstvo. Istý
  • hospodár vysadil vinicu, obohnal ju plotom,
  • vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom
  • ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
  • Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom
  • svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody
  • Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali, jedného
  • zbili, iného zabili, ďalšieho
  • ukameňovali. Znova poslal iných
  • sluhov viac ako predtým, ale aj s nimi urobili
  • podobne.
  • Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: "K môjmu
  • synovi budú mať úctu." Ale keď
  • vinohradníci zazreli syna, povedali si: "To je
  • dedič. Poďte, zabijme ho a jeho dedičstvo bude
  • naše." Chytili ho, vyvliekli z vinice
  • a zabili. Keď potom príde pán
  • vinice, čo urobí tým vinohradníkom?
  • Odpovedali mu: "Zlých bez milosti zahubí a
  • vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu
  • budú načas odovzdávať úrodu." Ježiš im
  • povedal: "Nikdy ste nečítali v Písme:
  • Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom
  • uholným. To sa stalo na pokyn Pána.
  • Vec v našich očiach obdivuhodná.
  • Preto vám hovorím. Vám sa Božie kráľovstvo
  • vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať
  • úrodu." Keď veľkňazi a farizeji počuli
  • tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o
  • nich a chceli ho zajať, len sa báli
  • zástupov, lebo oni ho pokladali za
  • proroka.
  • Počuli sme slovo Pánovo
  • Chvála tebe, Kriste.
  • (zmenil stran knihy)
  • Drahý spolobrat v kňazskej službe, drahí bratia a
  • sestry. Evanjelium,
  • ktoré sme práve prečítali, ako málokedy veľmi
  • explicitne hovorí, že sa vymaniuje zo svojho
  • časopriestorového zovretia, že
  • toto podobenstvo, ktoré Ježiš povedal pre dvetisíc rokmi,
  • hovorí aj po dvetisíc rokoch cez živé evanjelium, cez živé
  • slovo tebe aj mne, každému jednému
  • z nás. To prvé posolstvo toho
  • dnešného evanjelia je naliehavá
  • milosrdnosť, naliehavá trpezlivosť
  • Ježiša, ktorý z najrôznejších strán a cez
  • najrôznejšie podnety vnútorne aj
  • vonkajšie nás volá, aby sme
  • vydali podiel úrody z nášho
  • šafárenia.
  • Možno si niekto povie, ale ja som nedostal žiadnu vinicu.
  • Ja som nedostal žiadny majetok, ale dostal si
  • život. To je to najviac, čo sme od Pána dostali.
  • Dostali sme život a on
  • volá, klope, nalieha. Ukáž
  • mi, aké je ovocie tvojho
  • života. Toto je základná otázka, ktorá je
  • aktuálna aj vo veľkopostnom období.
  • Viac uvažujeme o sebe pred Bohom a o sebe
  • pred ľuďmi a napokon samozrejme aj o sebe, pred
  • vlastným svedomím, o sebe pred
  • sebou. Je to obdobie
  • stíšenia a viac sústredenia na
  • to, kde sa práve na svojej životnej ceste
  • nachádzam A Ježiš sa pýta: "Pýtaj sa
  • najmä, pýtaj sa najmä sám seba, lebo
  • sa ťa to pýta, sa ťa to pýta Ježiš, cez toto aj
  • ďalšie evanjeliá. Aké je
  • ovocie tvojho života?
  • Čo od teba a z teba vnímajú ľudia okolo
  • teba? Čo ľudia vidia na tebe?
  • Nakoľko slová, ktoré hovoríš, ladia s tým,
  • čo robíš rukami, nohami, svojimi rozhodnutiami,
  • svojimi ústami v praxi? Boh je Bohom
  • praxe a na prax, na skutky sa
  • nás bude pýtať.
  • Možno by sme tiež povedali: "No ale my by sme nikdy nikoho
  • ani nezbyli a tobôž nezabili alebo neukameňovali.
  • Toho by som nikdy nebol schopný. Nikdy by som na
  • niekoho nesiahol rukou, ani ani na jeho
  • zdravie, tobôž na jeho život. No ale
  • nezabijeme niekedy naše svedomie?
  • Nepotlačíme niekedy hlas nášho
  • svedomia, ktoré sa nás
  • pýta? Neprehlušujeme
  • ticho, lebo sa nám začínajú vynárať
  • niekedy veľmi nepríjemné existenciálne
  • otázky?
  • Vieme byť v tichu sami so sebou alebo
  • hneď siahame po gombíkoch, ovládačoch,
  • aplikáciách a podobne, aby sme to ticho v nás
  • prehlušili?
  • Aj to je akt
  • zatlačenia svedomia, v istom zmysle slova jeho
  • zabitia, teda umlčania toho nášho
  • svedomia. Čiže prvé posolstvo je:
  • Ježiš ti naliehavo ponúka svoje milosrdenstvo.
  • A druhé posolstvo je: Počúvaj hlas svojho svedomia,
  • aby si objavil, kde si práve, v akej fáze si
  • práve vo svojom vzťahu k živému Kristovi.
  • Schválne hovorím k živému Kristovi, pretože nič
  • nie je dôležitejšie vo veľkopostnom období, aby
  • sme zažili zmŕtvychvstanie a
  • zmŕtvychvstanie nemôžeme zažiť bez toho, aby sme nezažili
  • Ježišovo milosrdenstvo. A zmŕtvychvstanie
  • nemôžeme zažiť bez toho, aby sme toto
  • milosrdenstvo cez sebareflexiu
  • nepustili do nášho, nášho najhlbšieho
  • vnútraTu treba pripomenúť to, čo
  • nikdy nie je dosť pripomenúť, že Pán Ježiš svojím
  • milosrdným, vševediacim pohľadom
  • preniká naše vnútro a pozná
  • nás, ako hovorí svätý Augustín, lepšie, ako
  • my sami seba
  • poznáme. V katedrále svätého
  • Martina, ktorá je odtiaľto možno na nejakých
  • metrov, sa nachádzajú spovednice,
  • ktoré majú vyobrazené na
  • dverách
  • oko v trojuholníku. Je to ikonograficky
  • ustálený obraz, ikonografické
  • posolstvo, oko, Božie oko.
  • To oko vidí spovedníka, nakoľko je
  • milosrdný, pravdivý, úprimný, nakoľko je
  • skutočne vysluhovateľom sviatosti, pokánia,
  • zmierenia a zmŕtvychvstania. No ale to oko vidí
  • samozrejme aj tých, ktorí sa spovedajú, či sa spovedajú
  • úprimne, či naozaj v spovedi
  • prichádzajú s pokorou, že vypočuli svoje
  • svedomie a uvedomili si pred Ježišom, že sú od
  • neho ďaleko a chcú byť k nemu bližšie.
  • To Božie oko nás naozaj vidí. No a
  • napokon to tretie posolstvo, to je celkom na
  • konci. Je tu tá-- to varovanie alebo priam
  • hrozba. Vám sa Božie kráľovstvo vezme a
  • dá sa národu, ktorý bude prinášať
  • úrodu. Platí totiž, že čím viac
  • úrody prinášame, tým viac úrody
  • prinášame. Aj keď to na prvý pohľad znie ako
  • nejaká do seba zakliesnená, zacyklená veta, je to
  • naozaj tak. Alebo upadáme, alebo rastieme.
  • Neexistuje v duchovnom živote neutrálna
  • poloha
  • Raz sme ako chlapci veľmi dávno, pred štyridsiatimi rokmi, v
  • parku vymysleli takú vec, že sa nebudeme po šmykľavke
  • šmýkať zhora nadol, ale že skúsime vybehnúť po
  • šmykľavke zdola nahor. Taký chlapčenský
  • akrobatický nápad, ktorý by asi žiadna
  • dozorkyňa alebo vychovávateľka alebo pedagóg
  • nedovolili No ale chlapci alebo deti vôbec majú radi
  • niekedy riešenia
  • s vecami, ktoré na to pôvodne nie sú určené.
  • Mám stále v pocitovej pamäti, ako som sa snažil
  • vybehnúť po šmykľavke hore, ako dôležité bolo zaprieť sa
  • kopačkami, teniskami do tej šmykľavej
  • plochy a sústredene a rýchlo ísť
  • hore, lebo okamžite by som sa zošmykol dole.
  • A aj sa to podarilo. Šmýkajúc a vybiehajúc
  • ešte raz znovu a znovu, napokon sa to podarilo.
  • Lebo my skutočne v živote ideme po
  • šmykľavej ploche. Veď život je šmykľavá plocha a veľmi
  • ľahko sa
  • dokážeme šmyknúť niekam, kam ísť nechceme
  • a musíme sa preto takpovediac zaprieť do
  • každého okamihu, do každej chvíle nášho života.
  • Či to je rozhovor, či to je meditácia, či to je práca,
  • výkon našej profesionality. Vo všetkom je možné prežívať
  • lásku, prežívať nasadenie, prežívať
  • orientáciu na Boha. Neexistuje taká
  • počestná činnosť, ktorá by sa nedala konať s vierou a
  • s modlitbou. Aj tá prináša nejaké ovocie A
  • aj toto je otázka pre naše svedomie.
  • Keď ideme do práce, keď
  • predostierame výsledky nášho profesionálneho
  • výkonu, ľudí to buduje, teší, sú s ním
  • spokojní? Alebo pracujeme tak, že okolie
  • okolo nás je rozhádzané?
  • A tak prosíme Pána Ježiša teraz aj v eucharistickom
  • prijímaní, aby sme sa zapreli plnosťou
  • lásky do každej sekundy nášho života.
  • A potom tá záverečná veta nebude znieť, že vám sa
  • Božie kráľovstvo vezme, ale vám sa Božie kráľovstvo
  • ešte viac dá, ešte viac sa vám pridá, čo
  • napokon v konečnom dôsledku znamená váš
  • vzťah so živým, zmŕtvychvstalým,
  • účinným, víťazným Ježišom Kristom bude
  • hlbší. Budete k nemu bližšie, lebo toto je alfa a omega
  • a zmysel všetkého nášho duchovného snaženia.
  • Byť bližšie k Ježišovi, mať s ním osobnejší vzťah a v
  • pokore pred ním sa očišťovať pre nebeské
  • kráľovstvo. Tu a teraz, v tento deň tohto februára
  • roku 2024. Nech je pochválený Pán Ježiš
  • Kristus
  • Naveky, amen.
  • (outro muzika)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO