Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
11.06.2024
16:20 min.
Titulky od AI
Zobrazené 150x

BARNABÁŠ JE SYN ÚTECHY

káže dp. Marián Husár, SDB

svätého Barnabáša, apoštola

Prepis videa

cca 9 min čítania • 1733 slov

(piano)
Aleluja,
aleluja,


  • (piano)
  • Aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja,
  • aleluja.
  • Choďte a učte všetky
  • národy, hovorí
  • Pán.
  • Ja som s vami po všetky dni až
  • do skončenia sveta.
  • Aleluja,
  • aleluja
  • Pána s vami
  • i s duchom tvojím. Čítanie zo
  • Svätej Evanjelia podľa Matúša.
  • Sláva tebe,
  • Pane. Ježiš povedal svojim
  • apoštolom: Choďte a hlásajte. Priblížilo sa
  • nebeské kráľovstvo. Chorých uzdravujte.
  • Mŕtvych krieste, malomocných očišťujte a zlých
  • duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo
  • dávajte. Neverte si do opaskov ani zlato, ani
  • striebro, ani peniaze, ani kapsu na cestu si neverte,
  • ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si
  • zaslúži svoj pokrm. Keď prídete do niektorého
  • mesta alebo dediny, vypýtajte sa, kto je vás tam
  • hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete
  • ďalej. Keď vojdete do domu, pozdravte ho.
  • Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš
  • pokoj. Ale ak toho hden nebude, nech sa váš
  • pokoj vráti k vám. Počuli sme
  • slovo Pánovo. Chvála
  • tebe, Kriste.
  • Drahí bratia a sestry, máme dnes, ako som
  • spomenul spomienku svätého Barnabáša, a to je
  • veľmi veľká postava prvotnej cirkvi a môže nám byť veľmi
  • blízky. Už samotné jeho meno
  • Barnabáš znamená syn potešenia, syn
  • útechy, pretože bol známy svojou takou veľmi
  • dobrou povahou.
  • Bol veľmi láskavý, vyžarovala z neho
  • dobrota a veľmi vedel tak
  • vnímať u bratu a sestier, ktorých stretával, to
  • pozitívne. Ten potenciál vedel
  • veľmi tak prijímať. Z čoho to tak vidno?
  • Keď sa ponoríme do Božieho slova, že práve
  • Barnabáš
  • bol tým mostom pre svätého Pavla smerom k
  • apoštolom? Lebo dobre vieme, že
  • Šavol prenasledoval prvých kresťanov a
  • že keď išiel do Damasku, chcel ich pochytať a zobrať do
  • väzenia. Takže u tých prvých kresťanov počuť
  • meno Šavol
  • vyvolávalo hrôzu.
  • A potom, keď prežil to svoje obrátenie, tak tí prví kresťania
  • stále ešte nedôverovali. Či to nie je nejaká
  • finta, či je to naozaj skutočné. A práve Barnabáš
  • bol tím, ktorý dôveroval a dôveroval
  • tomu, že naozaj
  • Pavol Šavol, že prešiel takým veľmi
  • silným a hlbokým obrátením, keď sa tak osobne
  • stretol s Kristom. A tak práve
  • Barnabáš privedie Pavla
  • medzi prvotnú Cirkev, Zoznámi ho s tými stĺpmi
  • cirkvi. U Petra pobudne
  • dokonca pätnásť dní
  • a tak vlastne Barnabáš mu pripravuje takú cestičku, aby bol
  • Pavol prijatý Potom vieme, že
  • Pavol so svojou horlivou povahou začne tam
  • kázať. Začne hlásať evanjelium a tým vyvolá
  • vlastne také prenasledovanie.
  • Tí prví kresťania sa ho snažia troška
  • eliminovať, aby
  • aby vlastne nevyvolával tie
  • nepokoje. A preto Pavol odchádza do
  • Tarzu. A medzitým medzitým to
  • prenasledovanie, ktoré sa rozpúta v Judsku v Jeruzaleme,
  • že diakon Štefan je ukameňovaný
  • a mnohí kresťania sa rozprchnú idú preč z Jeruzalema.
  • Tak mnohí vlastne
  • odchádzajú a vlastne
  • takým útočiskom sa im stane Antiochia
  • a tam hlásajú radostnú zvesť. Tam hlásajú
  • evanjelium, tam oslovujú aj Židov, aj pohanov, ktorí sa mnohí
  • dávajú pokrstiť a tak vzniká živé spoločenstvo.
  • A v Jeruzaleme, keď počujú, že v Antiochii je také živé
  • spoločenstvo, tak tam vyšlú Barnabáša,
  • Barnabáša, aby tam išiel, aby to povzbudzoval, aby tú miestnu
  • cirkev tak viedol. A Barnabáš, čo
  • urobí, keď vidí to živé spoločenstvo?
  • Keď vidí, že práce je naozaj veľa, tak odchádza do
  • Tarzu a zoberie so sebou aj Pavla
  • a vlastne spoločne sú v Antiochii a ohlasujú
  • zmŕtvychvstalého Krista
  • a sú takými, dalo by sa povedať, že takými vodcami, lídrami
  • toho antich, antiochijského spoločenstva
  • Vieme, že v Antiochii po prvýkrát, teda
  • nazvú
  • nás tým menom, že kresťaniaA to sa
  • potom tak rozšíri aj ďalej.
  • No a potom
  • vnímame, že
  • tá antiochijská cirkev, to spoločenstvo bolo veľmi živé,
  • veľmi takí boli citliví. Vnímali, že za cisára
  • Klaudia bol veľký hlad
  • v Judsku, tak z Antiochie urobia veľkú zbierku
  • a posielajú do Jeruzalema Barnabáša a
  • Pavla, aby zaniesli tú zbierku, a tak podporili bratov v
  • Jeruzaleme. No a potom, čo sa
  • vlastne vrátia
  • znovu do Antiochie, tak tam,
  • tam to spoločenstvo cíti to vanutie Ducha
  • Svätého. A vtedy sa zrodí tá veľká silná
  • inšpirácia, že Pavol s
  • Barnabášom
  • idú, mohli by sme to tak nazvať, neskôr sa to pomenuje, na tú prvú
  • misijnú cestu. Idú smerom na
  • Cyprus, odkiaľ Barnabáš pochádzal a potom idú
  • na juh Malej Ázie a
  • apoštoľujú. Zaujímavé je ešte jedno, kde tá
  • taká
  • dobrota srdca sa prejaví u Barnabáša.
  • Totižto oni potom do tej Antiochie si privedú Jána
  • Mareka. Niektorí vravia, že to bol bratranec
  • Barnabáša, mladý Ján Marek, neskorší
  • evanjelista
  • Marek, ktorý spísal
  • vlastne Evanjelium podľa Marka. No a
  • teraz idú na tej misijnej ceste spolu.
  • Tá misijná cesta bola plná takých aj nebezpečenstiev.
  • Odporúčam možno v takých chvíľach, kedy hľadáme, po
  • akej knihe siahnuť tak, aby sme siahli po Skutkoch apoštolských.
  • To máme ako napínavý dobrodružný román a pritom taká
  • hĺbka, hĺbka toho Božieho slova ide a veľa
  • život. Tak tam vidíme, že tie misijné cesty boli
  • veľmi, veľmi náročné. Niekde zažívali úspech, prijatie,
  • niekde neprijatie. Dokonca však Pavla aj
  • kameňovali v Listre,
  • niekde ich aj uväznili, že to bolo veľmi
  • nebezpečné. A ten mladučký Ján Marek
  • kdesi tak na začiatku tej misijnej cesty, kedy už boli tak
  • rozbehnutí a na juhu tej Malej Ázie
  • začínali po tom, čo opustili Cyprus, tak sa rozhodne
  • opustiť ich. Jednoducho to naňho dolahne.
  • Nevládze. Možno tie nebezpečenstvá, tie
  • ťažkosti naňho dolahnú a ešte to nevie tak zvládnuť.
  • Tak ich opustí.
  • Pavol to znáša veľmi ťažko, lebo opustiť tú
  • výpravu, to znamená ohroziť aj ich, hej, stali sa ešte
  • zraniteľnejšími, slabšími. No ale idú ďalej.
  • Však hlásajú to Božie slovo po Malej Ázii a tak.
  • Potom sa vrátia do Antiochie a v Antiochii
  • medzitým vzniká napätie veľké,
  • pretože tie kresťanské spoločenstvá sú veľmi živé.
  • Ale sú tam také dva prúdy kresťania zo židovstva,
  • žido-kresťania a kresťania z pohanstva,
  • tí Gréci, pohanokresťania A teraz medzi nimi
  • je napätie, či je potrebné tých, ktorí prichádzajú
  • do cirkvi, aj obrezať a či majú dodržiavať
  • Mojžišov zákon. Pre nás sa to už zdá také, možno
  • taká
  • úsmevná vec. Vieme, ako to skončilo.
  • Pre nás to už nie je problém, ale vtedy, na tú dobu to bol vážny
  • problém, či kresťania majú najprv stať sa Židmi a
  • kresťanmi. No a to napätie
  • je tam veľké. Tak preto tí kresťania z Antiochie vyšlú
  • takú delegáciu do Jeruzalema. A tú delegáciu
  • vedie kto iný ako Barnabáš a Pavol.
  • Prichádzajú tam a vlastne stávame sa svedkami toho
  • prvého apoštolského snemu roky štyridsaťdeväť alebo
  • päťdesiatjedna, tak nejak. Tak tam vlastne
  • ten prvý, taký,
  • tak-ten snem apoštolský rozhodne, že nie,
  • nemusia byť obrezaní, že nemusia sa stať
  • najprv Židmi, nemusia dodržiavať Mojžišov zákon až na
  • tie základné hlavné tie línie,
  • čiže vyhýbať sa smilstvu, mesa obetovaného,
  • modlám.
  • Vracajú sa teda do Antiochie
  • a tam sa stávame svedkami čohosi takého
  • pozoruhodného.
  • Pavol sa chystá na ďalšiu misijnú cestu.
  • Chce ísť aj s Barnabášom. Zatiaľ v tých Skutkoch apoštolských vždy
  • určitej kapitoly, môžete si to tam pozrieť a nájsť,
  • spomína Barnabáš, potom Pavol a od určitej kapitoly sa to
  • tak otočí, akoby to líderstvo prebral Pavol
  • a Barnabáš tak ustúpil, akoby
  • tak na tú druhé husle v úvodzovkách Ale je to
  • čosi krásne, že ten súzvuk medzi apoštolmi, to, že ten
  • Barnabáš v tej svojej dobrote nechá vyrásť toho Pavla
  • popri sebe a že tak vytvárajú tú jednotu.
  • Ale vnímame, keď pozorne čítame tie Skutky apoštolské,
  • aj tie napätia medzi žido-kresťanmi a pohanokresťanmi, ktoré som
  • spomenul, ktoré riešil ten snem apoštolský,
  • prvotnej cirkvi nebolo všetko ideálne, že na jednej
  • strane
  • bola tá túžba radikálne žiť a naozaj
  • všetko dávali dokopy, kresťania predávali, rozdávali.
  • Nakoniec aj sám Barnabáš, on popredal
  • všetok majetok a dal do toho spoločného, keď bol ešte na začiatku
  • v Jeruzaleme. Takže máme tu taký v Skutkoch
  • apoštolských, taký ideálny obraz.
  • A to, ako tí prví kresťania naozaj tak žili
  • naplno. Na druhej strane už aj z prvotnej cirkvi
  • pres--Presvitá pomedzi to aj tá slabosť, aj tie
  • napätia, aj tie neporozumenia, že nebolo
  • to také iba ideálne. Nakoniec, ako celými
  • dejinami môžeme pozorovať v cirkvi ten Boží
  • prvok, že ten Duch Svätý, Duch Boží nás tak vedie, že ten
  • Ježiš je uprostred nás a posilňuje nás a že môžeme objavovať
  • tú jeho lásku, dobrotu. Na druhej strane sa stretávame aj v
  • cirkvi s tou krehkosťou, hriešnosťou.
  • A tak to bolo od začiatku.
  • Netreba sa z toho znechutiť. Skôr tak vnímať, že ako tú ľudskú
  • slabosť dokáže Pán Boh tak premeniť a posilniť.
  • No a
  • ten Pavol a už pomaličky budem končiť, aby som vás
  • neunavil tými faktami
  • historickými. Ten
  • apoštol Pavol chce ísť na ďalšiu misijnú cestu aj s
  • Barnabášom. Ale Barnabáš vraví,
  • že zoberme aj Jána Marka, ktorý sa hlási už kdesi
  • dozrel, už je taký rozhodnutý ísť.
  • A vtedy Pavol povie nie, ale Barnabáš, tá
  • povaha prijímajúca, tá dobrota,
  • tak presviedča Pavla, aby mu dali šancu, aby išiel s
  • nimi. Ale Pavol povie nie a vznikla medzi
  • nimi roztržka. A Pavol
  • teda ide so Silasom po Malej
  • Ázii. A Barnabáš ide s Jánom Markom
  • iným smerom hlásať evanjelium. Znovu také
  • povzbudenie, že aj takíto svätí ľudia, takéto
  • osobnosti prežívali tiež aj to iskrenie, aj to
  • napätie, dokonca aj tú roztržku. Neskôr ale keď čítame Pavlové
  • listy, zistíme, že
  • sa dali dokopy aj pekne. Pavol spomína aj na Jána
  • Marka, aj na Barnabáša, ale proste vtedy to
  • tak nevedeli nejako zvládnuť. A pán Boh aj toto si
  • použil. Tak potom to kresťanstvo išlo ďalej tými
  • že Pavol jednou cestou misijnou, Barnabáš druhou.
  • Išiel na Cyprus. Tam potom sa vlastne končia
  • tie zmienky o ňom biblické.
  • Z tradície tej najstaršej vieme, že vlastne bol
  • ukameňovaný. Veľké
  • povzbudenie, bratia a sestry, že aj takíto velikáni cirkvi,
  • takéto opory a stĺpy cirkvi boli aj
  • ľuďmi, že so svojimi povahami, so svojimi
  • zápasmi, so svojimi niekedy napätiami, aj s tými
  • hľadaniami. Ale vidíme, že ten Duch Boží to
  • tak napriek tej rôznorodosti tak vedie a
  • sprevádza. Nakoniec Barnabáš ani nebol
  • medzi dvanástimi, aj keď je pomenovaný ako
  • apoštol, ale nie je to spomedzi tých dvanástich
  • ale od prvotnej cirkvi. Cirkevní otcovia mu
  • dávajú ten prívlastok apoštol práve pre jeho takú zanietenosť
  • A pretože naozaj to bola taká úžasne veľká osobnosť
  • prvotnej cirkvi a zároveň z tej osobnosti ide
  • taká úžasná pokora a tá dobrota, ktorú som spomínal.
  • A to prijatie každého, aj toho, kto je možno slabší, kto niečo
  • nezvládol, u Barnabáša nachádzal také veľké prijatie
  • a takéto sprostredkovanie toho Božieho dotyku, objatia.
  • Tak nech nás to tak inšpiruje, bratia a sestry, tam, kde sme
  • na základe svojich pováh a vlastností, tak vnášať,
  • vnášať to Božie a nenechať sa znechutiť
  • krehkosťami, ale vedieť, že ten Duch Boží aj týmto si môže
  • tak poslúžiť. Amen
  • (videu)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO