EVANJELIUM, KTORÉ NÁM NASTAVUJE ZRKADLO

(piano intro)
(vodné šumy Čítanie z prvého listu svätého apoštola Jána. Milovaný, kto je luhár, ak nie je ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus? To je antikrist, kto popiera Otca i Syna. Kto popiera syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva syna, má aj Otca. Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v Synovi aj v Otcovi. A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život. Toto som vám napísal o tých, čo vás zvádzajú. A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poučal, ale ako jeho pomazanie vás poučia o všetkom a je pravdivé, nie je lžou. Teda ako vás poučilo, ostávate v ňom. A teraz, deti moje, ostávajte v ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví a aby sme pri jeho príchode neboli ním zahanbení. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha. Uzreli všetky končiny zeme, spásu nášho Boha. Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné. Víťazstvo je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha. Pán oznámil svoju spásu pred očami pohanov, vyjavil svoju spravodlivosť. Rozpamätal sa na svoju dobrotu a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu. Uzreli všetky končiny zeme, spásu nášho Boha. Uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha. Na chválu Božiu jasaj celá zem. Plesajte, radujte sa a hrajte. Uzreli všetky končiny zeme, spásu nášho Boha. Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja. Mnoho ráz hovoril kedysi Boh Otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi. Aleluja, aleluja. Pán s vami I s Duchom tvojím Čítanie zo Svätého evanjelia podľa Jána Sláva tebe, Pane Toto je Jánovo svedectvo. Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali Kto si ty? On vyznal a nič nezaprel. Vyznal. Ja nie som Mesiáš. Čo teda? Pýtali sa ho. Si Eliáš? Povedal: „Nie som." „Si prorok?" Odpovedal: „Nie." Vraveli mu teda: „Kto si, aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali? Čo hovoríš o sebe?" Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti. Vyrovnajte cestu Pánovi, ako povedal prorok Izaiáš." Tí vyslaní boli spomedzi farizeov a pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?" Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi." To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Milí bratia a sestry, po tom pomerne intenzívnom období vianočnej oktávy vstupujeme takpovediac do všedného vianočného obdobia, hoci je ťažkého nazvať takým všedným, pretože je také krátke, že stále žiari svojou sviežosťou. Počas dní vianočnej oktávy sme mali možnosť prostredníctvom evangelistu Lukáša sledovať niektoré momenty spojené s Ježišovym narodením a najmä postavy, ktoré boli vnímavé na ten Boží hlas. Spomeňme si na pastierov. Potom to boli aj staručký Simeon, Anna v chráme a tak ďalej. V týchto dňoch až do slávnosti Zjavenia Pána nás budú sprevádzať zas úrivky z prvej kapitoly Jánovho evanjelia, ktoré ukazujú na začiatok Ježišovho účinkovania a jeho stretnutie s prvými učeníkmi. Dnes nám teda konkrétne zazneli ešte slová uvedené samotným evanjelistom ako svedectvo Jána Krstiteľa. A boli tam mnohé otázky. Otázka, s ktorou prichádzajú zástupcovia farizeov a tých náboženských predstaviteľov z Jeruzalema za Jánom, sa na prvý pohľad zdá celkom opodstatnená. Ujasniť si, kým je ten muž, ktorý krstí tam kdesi pri Ordáne, za ktorým idú davy a ktorý hlása nutnosť obrátenia konverzie Kto si ty? Zaujímavé, že v evanjeliu podľa Jána ide o prvú priamu reč a je na ňom hneď otázka, ktorá sa nevyhnutne dotýka aj toho, kto toto evanjelium počúva alebo čítaKto si ty? Teda kto som ja? Evanjelium, ktoré na jednotlivých stránkach vykresľuje obraz Ježiša, nám nastavuje určité zrkadlo, aby sme v ňom hľadali a spoznávali seba samých. Lebo tá otázka, kto som, možno pri tých nespočetných starostiach každodenného života zostáva ukrytá kdesi v úzadí. Ale z hľadiska zmyslu existencie je veľmi dôležitá. Kto som? Od toho sa odvíja to, o čo sa usilujem, čo si volím, za čím kráčam v živote. Dokonca už známy filozof Sokrates, hm, vychádzal z tohto. On vychádzal z otázky, kládol otázky, aby človek dokázal prísť k tomu poznaniu, kým je on sám. Gnothi seauton. Poznať seba samého. Hm, To je známe. To známe motto. Ján Krstiteľ na otázku, ktorá mu bola položená, hovorí evanjelista, že vyznal a nič nezaprel, ponúka odpoveď, ktorá je súčasne svedectvom, je teda vyznaním. Najprv sa trikrát vyjadruje negatívne, keď hovorí Ja nie som. Potom nie som a nakoniec nie. Ako keby sa chcel vymedziť voči obrazom, ktoré si o ňom vytvorili iní. A potom slovami proroka Izaiáša predstavuje to, kým je. A predovšetkým je pekné si všimnúť, že Ján hovorí o sebe, až keď sa ho na to pýtajú. Nie ten, kto by nejakým spôsobom akosi ostentatívne dával najavo, dával do popredia seba samého. Lebo tam je vždy určité riziko, že sa budem vydávať za niekoho iného. Niekoho, koho chcú tí iní mať. A Ján práve odmieta tie identifikácie s niektorými veľkými postavami, ktorých príchod sa nejakým spôsobom očakával ako naplnenie túžob po oslobodení. On hovorí nie je Mesiáš, nie je Eliáš, nie je ten prorok, ten očakávaný prorok. Ján sa nechce stavať tým, čo by si priali tí iní. A to mu dáva možnosť byť tým, kým ho povolal byť Boh A tak sa predstavuje ako predchodca toho, ktorý je ešte nepoznaný. Ježiša. A tým nás privádza tento príklad Jána k tomu, aby sme sa zamysleli, či azda aj my sami sa neštylizujeme niekedy do pozície takých, akých nás očakávajú tí iní. Či naším úsilím nie je plniť predstavy ľudí, aby sme boli akceptovaní, uznávaní, chválení. Lenže tí, za ktorých by nás chceli mať tí iní, to skutočne-- to v skutočnosti nie sme my sami. A snaha za každú cenu sa štylizovať do tej pozície nielen vyčerpáva, ale mnohokrát zanecháva to vnútorné prázdno. Nikdy nedokážeme tak či tak vyhovieť úplne všetkým predstavám iných ľudí. Naše životné svedectvo má byť o tom, kým naozaj sme. A to objavujeme vo vzťahu k tomu, z ktorého vôle jestvujeme, teda ktorý nás stvoril, ktorý nás z lásky vykúpil, teda vo vzťahu k Bohu. Svoju skutočnú identitu objavujeme v pohľade do tváre Ježiša Krista, ktorý nám o Bohu priniesol zvesť. Ako to zakončuje Jánov prológ. A keďže krsto-- krst vytvoril to nie-- nezničiteľné puto s Kristom, tak my si potrebujeme uvedomovať a sme pozvaní si vždy znovu uvedomovať, že sme na prvom mieste tými Božími deťmi Sme bratmi a sestrami v Ježišovi Kristovi. Sme tí, ktorí sú pozvaní uskutočňovať v sebe obraz toho dokonalého dokonalého človeka podľa príkladu Ježiša. A obraz v gréčtine znamená ikon, čiže ikona. Naše svedectvo, naše životné svedectvo má byť takou ikonou, napísanou ikonou Krista. Zaiste nie kopírujúc ho, nerobiac to isté, ale nasledujúc ho ako jeho učeníci. A práve kapaduckí otcovia svätí Bazíl a Gregor, ktorých si dnes s celou Cirkvou uctievame, sa stali tiež takými jedinečnými ikonami Krista. Svojím učením, ale aj spôsobom života, pretože sa dokázali priblížiť k tým najbiednejším. Prosme ich dnes o príhovor, aby aj ten náš život, naše svedectvo vernosti evanjeliu písalo takú jedinečnú ikonu Krista, ktorú budú môcť čítať tí, ktorí nás stretnú. Amen (outro muzika)…