Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
LUXÁREŇ
LUXÁREŇ (453)
aj o prenosoch z Národného stretnutia mládeže P26
08.08.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštornej kaplnky bratov minoritov v Bratislave
02.07.2026
DUCHOVNÉ SLOVKO
ČO JE TO VLASTNE SLOVO?
s o. Andrejom Ondrejkom
27.07.2026
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26
NÁRODNÉ STRETNUTIE MLÁDEŽE P26 - SVIEŤ
katechézy a svedectvá - SVIEŤ - a predstavenie SDM Soul 27
02.08.2026
MLADIFEST
MLADIFEST 2026, 3. DEŇ
záznam z Medžugorja
04.08.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
JEŽIŠ PLAČE
Z prameňa, káže don Jozef Luscoň SDBZ prameňa, štvrtok 33. týždňa v Cezročnom období, káže don Jozef Luscoň SDB.
Prepis videa
(hudba)
Čítanie z knihy Zjavenia svätého apoštola
Jána.
- (hudba)
- Čítanie z knihy Zjavenia svätého apoštola Jána.
- Ja, Ján, som videl v pravici sediaceho na
- tróne knihu popísanú zvnútra i zvonka
- a zapečatenú siedmimi pečaťami.
- A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným
- hlasom.
- Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej
- pečate?
- Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou
- nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej.
- Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by
- bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej.
- A jeden zo starcov mi povedal:
- „Neplač, lebo zvíťazil lev z Júdovho kmeňa,
- koreň Dávidov.
- On otvorí knihu a je sedem pečatí.
- I videl som v strede medzi trónom a štyrmi bytosťami
- uprostred starcov stáť baránka,
- ktorý bol ako zabitý.
- Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem
- Božích duchov poslaných na celú zem.
- On pristúpil a vzal knihu z pravice sediaceho na tróne.
- A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiatištyria
- starci padli pred baránkom.
- Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla,
- čo sú modlitby svätých, a spievali novú
- pieseň. Hoden si vziať knihu a
- otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou
- si Bohu vykúpil ľudí z každého kmeňa, jazyka,
- ľudu a národa a urobil si ich kráľovstvom
- a kňazmi nášmu Bohu.
- A budú kraľovať na zemi.
- Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- Spievajte Pánovi pieseň novú, jeho chvála
- nech znie v zhromaždení svätých, nech sa teší Izrael zo
- svojho Stvoriteľa, synovia Sióna nech jasajú nad
- svojím kráľom. Urobil si nás
- kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu.
- Nech oslavujú jeho meno tancom, nech mu hrajú na bubne
- a na citare, lebo Pán miluje svoj ľud a
- tichých venčí víťazstvom.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu
- Bohu.
- Nech svätí jasajú v sláve, nech sa veselia na svojich
- lôžkach. Oslavu Boha nech majú na perách,
- všetkým jeho svätým to bude na slávu.
- Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi
- nášmu Bohu.
- Alleluja, alleluja, alleluja, alleluja.
- Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia,
- ale počúvajte Pánov hlas. Alleluja, alleluja.
- Pán s vami. I s duchom tvojim.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša.
- Sláva tebe, Pane.
- Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto,
- plakal nad ním a hovoril:
- „Kiež by si aj ty v tento deň spoznal, čo ti
- prináša pokoj!
- Ale teraz je to skryté tvojim očiam.
- Lebo prídu na teba dni,
- keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia
- ta a zovrú zo všetkých strán,
- zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe
- a nenechajú v tebe kameň na kameni,
- lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Pre, bratia a sestry máme také až apokalyptické
- čítanie,
- ale musíme niekde do pozitíva z toho vyjsť.
- Tak si to tak priblížme.
- Pán Ježiš ide do Jeruzalema. Blíži sa Veľká noc, blíži sa
- koniec jeho života. Prichádza dole od Jericha
- a kto bol vo Svätej zemi, tak vie, že po takom dlhom
- stúpaní zrazu sa otvorí dolina a
- je tam nádherné mesto Jeruzalem.
- Na jednom mieste pod Olivovou horou aj teraz sa nachádza
- kaplnka, ktorá má tvár slzy
- a tradícia hovorí, že na tomto mieste Pán Ježiš
- pozeral na Jeruzalem a že tu zaplakal.
- Myslím, že sa volá tá kaplnka Dominus Flevit,
- Pán zaplakal.
- A stadiele vidno vlastne všetko múry Jeruzalema, jeho
- brány,
- tú nahornú plošinu alebo teda Chrámovú horu.
- Tam sa vyčieňval ten nádherný chrám.
- A Pán Ježiš nad tým tak meditoval, rozmýšlal a
- hovorí tieto slova:
- Keby si poznal mesto Jeruzalem, čo ti
- prináša pokoj?
- Pokoj je symbolom najväčšieho dobra.
- Židia sa pozdravovali Šalom! Pokoj.
- A Jeruzalem je tiež z toho Jeru-salem,
- Jeruz-Salóm.
- Takže bolo to mesto pokoja, aj keď jeho história
- bola veľmi zvláštna. Viem, šesť, sedemkrát bolo dobyté
- múry zbúrané, obkľúčené okolo tridsaťkrát.
- To tí, ktorí to skúmajú, vedia približne, ako
- to teda prebehlo. Tak Pán Ježiš vidí toto mesto
- a plače nad ním,
- pretože pozerá a vidí,
- akí ľudia sú tam zatvrdliví
- a nechcú prijať toho, kto im prináša pokoj.
- Možno v tej krátkej úvahe hodnotí aj históriu,
- čo všetko sa už stalo v tom meste,
- ale zároveň vidí aj do budúcnosti, pretože my vieme, že v
- roku 70
- bolo mesto
- ešte predtým teda obkľúčené a potom dobyté Titom a
- všetko zničené a zanechal im len ten múr
- nárekov. A to vraj z takého dôvodu, aby
- generácie, ktoré prídu, videli, čo všetko dokázali jeho
- vojaci a aby mali kde plakať Židia.
- No,
- môžeme ešte aj tak rozmýšľať, že čo všetko sa
- stalo v tom meste, koľko prorokov vyzývalo k
- zmene, k pokaniu
- a ako zatvrdlo to ľudské srdce.
- A nielen jedno, ale dá sa povedať, že mnohých tých ľudí
- a nechaňme sa meniť.
- Nechceme zostať v histórii a vieme, že vždy sa patí
- preniesť tá myšlienka,
- ten odkaz, teologicky aj na seba a na
- ľudí. Možno tak uvažovať trošičku, že
- Jeruzalem je vlastne symbol pokoja alebo symbol teda
- židovstva, Židov, ale aj ľudstva.
- Že koľkokrát k nám Boh prišiel, aby nám priniesol
- správu, aby nám povedal, ako sa dostať z
- toho zaviereného priestoru.
- Hriechom sme zavierení úžasne od počiatku, však po prvom
- hriechu.
- Pane, jako keby dobrotivý Boh prinesel antivírus
- a
- očišťoval to ľudstvo prikázaním Božím
- slovom, predpismi, prikázaniami.
- To, čo treba žiť, aby sme sa len vyčistili.
- Ale väčšinou sme kašľali na to a tam sa
- nachádza ľudstvo, kde sa nachádza.
- No ale možno vždy sa to dá aj tak uvažovať, že
- ten Jeruzalem,
- to je moja duša, môj vnútorný svet, ktorý ja mám.
- A Pán Ježiš sedí a medituje nado mnou a hovorí:
- „Koľkí ťa obkľúčili? Akými duchmi?
- A koľkých púšťaš do seba všelijakých zlých vecí?
- A kde strácaš energiu? A čo vlastne ty robíš?"
- Chcel by som ti tak pomôcť a priniesť pokoj,
- tak ťa ľúbim a ty nechaň ma pustiť.
- Vidíme teda, že môžeme až takto rozmýšľať, že
- ten Jeruzalem a plač Ježiša je
- ľudstvo, plač Boha nad nami a zároveň, že som to
- aj ja a plač Boha Pána Ježiša nado mnou, pretože
- som nepoznal čas navštívenia.
- A čo to je to navštívenie? Je to veľmi dôležité si tak
- uvedomiť, pretože
- nemusím ani vedieť, že ma niekto navštívil a že dobrotivý
- Boh ma chce navštíviť.
- Boh prichádza. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.
- Sme v ňom ponorení,
- ale zároveň sme takí autonómni. To znamená, že máme slobodu a
- môžeme sa uzavrieť pred Bohom, alebo môžeme ho aj
- pustiť dnu.
- On prichádza. Ako? Samozrejme, v Božom slove.
- Veď tam je taká úžasná múdrosť. Podvihuje
- každého človeka, orientuje, však?
- Vyháňa, čo je v ňom zlé,
- odvíruje ho, ak chceme použiť modernejšie slovo.
- Takže cez Božie slovo ide.
- Ide potom aj cez krásu.
- Koľko nádherných krásnych vecí ide k
- nám? Je tam Boh a je tam aj dobro,
- lebo to je troška aj také tajomstvo, že môže byť aj pseudokrása,
- alebo môže byť krása, ale môže byť spojená aj so
- zlom. Ale keď je dobro a krása,
- prichádza Boh. Treba pustiť, netreba sa
- nijakým spôsobom uzavrieť.
- Cez dobrú radu blížneho, rodičov aj cez
- deti, keď niečo povedia, upozornia, prichádza Boh.
- Boh prichádza aj v tichu.
- Boh prichádza v hudbe. Boh prichádza v mnohých
- nádherných a dobrých veciach, ktoré sú okolo nás
- a chce vojsť do nás.
- Kde je ale teda problém, keď vidíme, že ako sme aj
- v akej situácii
- a neuznávame, zdá sa mi, že skutočne sme aj, aj plytkí, aj
- hašteriví, aj vybuchujeme.
- Čosi v nás nefunguje, jednoducho, pretože odolávame
- Bohu, tej dobrote, tej láske.
- Ja si myslím, že dnešná doba je taká zvláštna,
- že všetko možné robíme, skúmame hmotu, ale
- keď skúmame hmotu, tak stále len dostaneme nejaké hmotné
- výsledky.
- Obklopujeme sa všeličím a vidíte, že každá vec ako keby kričala:
- Všimni si! Pusť ma dnu! Každá vec nesie nejakého
- ducha nalepeného na tej
- veci, na tej situácii.
- A ak ja nemám funkčné svedomie,
- tak tým pádom ma môže okupovať hocikto.
- Ak ja nemám ten filter, ktorý filtruje veci,
- ktoré prichádzajú do mňa
- a ja to nemám funkčné,
- tak zrazu sa môžem cítiť v depresii.
- Môžem byť zúfalý, nič ma nebaví, nešťastný,
- vybuchujem, bojujem s každým na zaplakanie.
- Ja si myslím, že troška je tá korona kríza alebo
- to, v čom žijeme, ukazuje, kde sme sa my dostali
- ako ľudia, ako
- persony, ako osobnosti, s čím bojujeme, s akými plytkými
- vecami, či máme v sebe to
- svedomie pohotové, či vieme rozlišovať, čo je dôležité a čo
- nie, čo má hodnotu, čo si netreba ani všimnúť.
- No,
- je veľa otázok a samozrejme, asi by Pán Ježiš aj
- zaplakal nad nami. Ale nemôžeme tak zostať v takom
- smútku. Musíme niečo robiť, však? Vždy je to riešenie.
- Potrebujeme si uvedomiť asi dve veci podľa mňa.
- Oživiť svedomie, to je prvá vec a po
- druhé aj zistiť,
- čo vlastne mnou hýbe. Hovoríme o rozlišovaní, však?
- Lebo za každými tými nepokojmi aj v tom Jeruzaleme, čo tam bolo a
- tiež tými bitkami proti sebe
- názorovými, všelijakými vzburami, skupiny všeličo ide.
- A keď to aj prenesieme vlastne do dnešných čias a pýtaš sa, čo
- hýbe tými ľuďmi alebo aj mnou.
- Tak zistíme, že kdesi veľmi, veľmi v podstate v
- úzadí, v tom základnom nastavení nás je mať sa
- dobre.
- A to, že mať sa dobre, môžeme povedať, že to je túžba po
- nebi.
- To je tá túžba, ktorú v ľudstve je. V človekovi
- sú tieto túžby a stratili ich Adam a Eva.
- Ale kdesi je to tam v nás, mať sa dobre.
- Je to zlé mať takúto túžbu? Mať sa dobre?
- Nie je to zlé,
- kým to neprekračuje
- alebo nenaberá takúto podobu, že ja pritom ničím druhých,
- pretože chcem sa mať dobre.
- A keďže neviem niečo zniesť, neviem sa s tým vysporiadať.
- Chcem si vytvoriť to nebo náhradné, ten raj okolo seba,
- tak začnem ničiť druhých.
- A tam je asi kdesi podstata tých všelijakých našich slabostí a aj
- tých rozpoltenosti, pretože ak je to také silné v
- človekovi, tak ide za tým. Môže to byť aj nevedomé, ale
- žiaľ, je to u mnohých aj vedomé, pretože to mať sa
- dobre. Idú mnohí hlava nehlava a ničia
- druhých
- až tak, že pamätáte, čo povedal Pán Ježiš: "Kto
- si chce zachrániť život, stratí ho."
- Čiže kto ide nad mieru toho a ničí všetko
- ostatné, je v ohrození.
- Takže čo teda robiť?
- Posunúť váci svedomie, vyhodnotiť svoju situáciu,
- vyhodnotiť situácie, ktoré idú oproti.
- To všetko sa robí svedomím.
- Vnímať čas navštívenia. V tomto ide Boh ku mne.
- Pustiť ho dnu a samozrejme nezostať egoistom, ale
- ozdobiť tú situáciu, do ktorej idem.
- Ja mám byť v nej klenot.
- Mám to posunúť k dobremu aspoň trošičku.
- Koľko roboty a koľko dobra môžeme urobiť?
- Aj tým, ak nezačneme vnášať zlo do rodiny,
- do spoločnosti?
- Don Bosco povedal, že aj šomranie a všelijaké takéto
- veci to je ako revo kaz, ktorý ničí, teda tu
- ten vinič, pretože tam to hlodá a všetko je to
- rozbité.
- A to sa nazýva aj pokánie. Asi si myslím, že keby
- boli aj tam Židia v tom čase prijali pokánie, bolo by
- sa stalo to, čo v Ninive. Boli by zachránení.
- Takže aj o nás je to všetko.
- Taký krátky úryvok a taký hlboký, však?
- Čo nám zostáva? Ísť oproti životu, byť
- pokojní, čakať, v čom prichádza Boh.
- Tešiť sa na jeho navštívenie, očakávať ho. Veriť Jemu.
- Zostať v pravde. Pravda nás vyslobodí, posúva ďalej veci
- k dobrému, byť tým zdrojom, ktorý teraz dáva aj
- nádej, ktorý to oživuje.
- To je aj úloha kresťana a myslím si, že to sa
- môžeme učiť od Pána Ježiša, ktorý v tom bol úžasný a ktorý nám
- odkazuje, aby sme sa tým smerom aj pohli, nebedákali,
- však? Ale poznali čas navštívenia a žili
- s ním.
- Pochválený buď Ježiš Kristus.
- Naveky. Amen.
- (vstupná melódiu)
