Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
KRESŤAN A SAMOTA
s Jánom BucomMnoho veriacich ľudí sa ocitá v životnej situácii, kedy sa cítia osamelo. Ako nachádzať silu, aby sme aj v období samoty mohli prežívať radosť a nádej?
Prepis videa
(zvuk oceánu a tónov)
Ako zvládať samotu?
Izolácia často spôsobuje ochabnutie
- (zvuk oceánu a tónov)
- Ako zvládať samotu?
- Izolácia často spôsobuje ochabnutie vzťahov aj viery v
- Boha. Ako môžeme byť aj v ťažkom čase samoty
- nositeľmi nádeje a radosti? Asi by som to trošku
- rozdelil a prvá vec, by som hľadal odpoveď, ako zvládať
- samotu. A z toho duchovného pohľadu môžme veľmi
- jednoznačne povedať, že človek nikdy nie je sám.
- A to teraz hovorím naozaj o tom duchovnom prežívaní, lebo my sme
- chrámom Ducha Svätého. Duch Svätý prebýva v nás.
- V Janovom evanjeliu v sedemnástej kapitole môžeme čítať, ako Ježiš hovorí,
- že on chce byť v nás, že On je v nás. A tak, keď ja
- mám prebudeného Ducha, tak ja zrazu, aj keď som fyzicky
- sám, môžem prežívať to, že Boh je so mnou a nikdy
- ma neopustí. A toto je niečo, čo je krásne.
- Samota bez Boha môže bolieť, ale samota s
- Bohom sa môže stavať veľmi plodnou.
- Ja mám rád samotu, ale nie tu samotu, že som len sám
- opustený a kdesi sa v tom kúpem. Ale viem, že Boh je so
- mnou a niekedy nepotrebujem ľudí, lebo si vychutnávam tú jeho
- prítomnosť. Samota bez človeka môže byť bolestivá.
- A jeden príbeh z Biblie je presne o tom, že človek
- povedal Ježišovi, že nemám človeka.
- Chory, tridsať osem rokov čakal, kým anjel príde z
- víry vodu v jazere v rybníku Bethesda,
- a on do nej mohol vstúpiť a vtedy by bol uzdravený.
- Ale žiaľ, nikdy to nestihol. Vždy ho tam nejaký šprinter predbehol
- a on ostal na boku. A keď Ježiš videl túto situáciu,
- tak sa ho pýta, že:
- "Chceš vyzdravieť?" A chorý mu povedal: "Pane, nemám
- človeka, čo by ma zaniesol." A Ježiš mu povedal:
- "Vstaň, vezmi si
- lôžko a choď." A práve ten príbeh je pre mňa takou
- ilustráciou tej samoty bez bratov a sestier.
- On nemal človeka a ja viem, že možno aj vy sa niekedy tak cítite, že
- nemáte ľudí okolo seba. Možno sme starí, chorí,
- opustení. Prežívame niekedy tú samotu a práve
- samota by mala byť takou inšpiráciou toho, aby sme
- boli ako rodina, ako bratia a sestry, lebo ju budeme vnímať, že ľudia
- okolo nás možno potrebujú našu prítomnosť.
- A toto je farnosť, toto je spoločenstvo.
- Toto-toto má byť Cirkev, ktorá sa zaujíma jeden o druhého.
- Veľmi milé bolo, keď som bol chorý na covid a som ležal
- doma na fare a zrazu mi zazvonil telefón a jedna
- piatačka či šiestačka mi volá, že: "Pán farár, v nedeľu sa
- nestarajte, varím ja." (smiech) A naozaj v nedeľu mi
- doniesla
- zrazu obed, položila ho a utekala a bolo to veľmi
- príjemné,
- že zrazu niekomu ležim na srdci, že myslí na mňa a myslím si,
- že toto by mala byť Cirkev. Takto by sme mali fungovať a vtedy tá
- samota, ktorá je taká mučivá, možno keď potrebujeme ľudí,
- tak sa môže pretrhať práve tou láskou, ktorá nám je odovzdávaná,
- ktorá, ktorú môžeme prežívať. Nemôžeme ako
- keby toto ukladať kdesi pod koberec. My máme žiť v bratstve.
- Dnes podľa mňa je bratstvo ako keby také podceňované.
- Je veľmi vyzdvihovaný individualizmus a my to tak žijeme a
- toto môže ubližovať práve v tom, že si nevšímame jeden
- druhého a potrebujeme do toho vstúpiť.
- A druhá vec je ešte to, že niekedy človek ako keby si nevie
- pustiť ľudí k sebe a potom tí ľudia narazia na takú
- hroššiu kožu, ktorú máme pred sebou.
- A my naozaj potom môžeme si povedať, že tak on ma nechce, on ma
- neprijíma, on nechce prijať to moje milosrdenstvo,
- lásku, dobrotu. Tak ja na to kašlem.
- Ja sa ne-nebudem niekomu tlačiť a odchádzame.
- A potom ja sa potrebujem pýtať, že keď prežívam samotu be-bez bratov a
- sestier, že či to nie je niekedy aj práve to,
- že ja som hrubý
- a možno nedokážem prijať to, čo mi ostatní ponúkajú?
- A potom je to naozaj niečo, čo nám môže chýbať.
- Byť v čase samoty nositeľmi nádeje a radosti?
- Myslím si, že každý z nás práve to, že Boh býva v nás,
- máme čo priniesť. A v Lukášovi v šiestej kapitole v
- štyridsiatej, štyridsiatom piatom verši Pán Ježiš
- povedal:
- "Dobrý človek, z dobrého pokladu svojho srdca vináša
- dobre
- a zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vináša zle,
- lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa."
- Ak ja budem žiť s Bohom v jeho prítomnosti, tak ja to
- budem odovzdávať. A ja viem, že aj keď to bude možno niekedy
- náročné priniesť niekomu nádej, lebo sú situácie, kde
- slová veľmi často nepomôžu, ale naša prítomnosť,
- láska, bytie s ľuďmi, ktorí trpia, môže byť naozaj
- liečivé a my na to potrebujeme myslieť.
- Čiže ja mám čo dať, vy máte čo dať. Každý jeden z nás môžeme
- byť povzbudením pre iných ľudí. Možno niekedy byť len butlavou
- vrbovou, niekedy možno nosičom teplých rohlíkov,
- niekedy môžeme
- povzbudiť cez esemesku a možno niekedy zavolať.
- Nenechať v samote ľudí, ktorí to potrebujú, aby sme boli pri nich.
- To je výzva pre každého jedného z nás.
- Prajem vám, milí bratia a sestry, aby sme na jednej strane
- vychutnávali samotu, ktorú môžeme mať s Bohom a v jeho
- prítomnosti a na druhej strane, aby sme nikdy nezažívali
- opustenosť a aby sme nikdy nenechali opustených iných ľudí.
- (hudba)
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
VNEMY
vneMY (26) PREHMATY A DOTYKY
S Palim Dankom
29.03.2019
VNEMY
vneMY (1) OKOM ZA OKO
Súvislosti medzi duchovným životom a biológiou s Palim Dankom
28.09.2018
VNEMY
vneMY (2) OHLUŠUJÚCE TICHO
S Palim Dankom
26.10.2018
VNEMY
vneMY (4) S CHUŤOU ŽIŤ A ŽUŤ
S Palim Dankom
21.12.2018Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
