Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
KRISTOVA KRV
káže dp. Marek Vaňuš SVDNajsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Prepis videa
(hra na klavíri)
(vodné zvuky) Milí bratia a sestry.
V roku 1263 sa istý kňaz, známy pod menom
- (hra na klavíri)
- (vodné zvuky) Milí bratia a sestry.
- V roku 1263 sa istý kňaz, známy pod menom
- Peter z Prahy,
- zastavil na svojej púti
- pri návrate z Ríma v jednom malom talianskom mestečku
- Bolsena.
- Spomína sa, že bol nábožný, avšak mal také
- pochybnosti o Kristovej reálnej prítomnosti pod
- eucharistickými spôsobmi chleba a vína.
- A tak počas slávenia svätej omše v Bolsene
- nad hrobom svätej Kristíny
- sotva dokončil slová premenenia, tak z konsecrovanej
- hostie začala vytekať krv
- a kvapkala mu na korporál, teda to plátnené-- kúsok
- plátna, ktorý kladieme na oltár,
- na ktorom sú položené eucharistické dary.
- Zmätený a vystrašený sa snažil najprv túto krv nejakým spôsobom
- skryť,
- potom však slávenie ukončil, zvinul korporál i
- konsecrovanú hostiu a náhlivo odišiel do sakristie.
- Hneď nato šiel do susedného mesta Orvieto, kde sa v tom čase zdržoval
- pápež Urban Štvrtý.
- Pápež si vypočul príbeh kňaza
- a dal ho prešetriť a po overení týchto
- udalostí požiadal biskupa diecézii, aby priniesol do
- Orvieta tú konsecrovanú hostiu aj ľanové
- plátno nesúce krvavé škvrny.
- Slávnostne nechal tieto relikvie uložiť do katedrály v Orviete,
- kde tento plátlený korporál nesúci krvavé škvrny je
- dodnes vystavený k úcte.
- O rok nato v auguste roku 1264.
- Tento pápež Urbán Štvrtý zavidel pre celú katolícku
- cirkev sviatok Corpus Christi, Sviatok
- Božieho tela, ako sa zvykne označovať.
- A možno nazrieť, dodať, že podľa tradície to bol
- veľký svätý Tomáš Akvinský, ktorého pápež požiadal
- zostaviť liturgické modlitby, medzi ktorými je aj známy
- hymnus Pan de lingua Gloriosi, Slávnosť
- tela tajom-, sviatosť Tela tajomného a najmä teda tá
- posledná časť, tie dve slohy, ktoré zvykneme recitovať alebo spievať
- pred samotným eucharistickým požehnaním.
- Tantum ergo sacramentum, Ctíme túto sviatosť
- slávnu.
- Krv eucharistického zázraku v Bolsene alebo z
- Bolseny sa ako keby stala teda tou
- poslednou, ale dôležitou kvapkou
- pri ustanovení dnešného sviatku.
- Ono v pozadí bolo niekoľko tých
- momentov a motívov, ale bola to ako keby teda tá posledná
- veľmi dôležitá kvapka
- tohto sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi.
- A keďže sa možno v rámci tohto sviatku mnohokrát hovorí viac o Kristovom
- tele,
- chcel by som sa zastaviť možno pár myšlienkami o význame
- Kristovej krvi.
- To čiže ak sme pozorne počúvali biblické čítania, tak dnešného sviatku
- v tomto liturgickom roku B nesú akoby priam
- takú líniu, práve tú myšlienku krvi.
- Najprv to bola krv prvej zmluvy,
- ktorú uzavrel Mojžiš medzi Bohom a ľudom pod Sinajom.
- Potom to bolo v Liste Hebrejom
- krv Krista,
- ktorú kontempluje autor tohto listu ako nástroj vykúpenia.
- A konečne v samotnom evanjeliu Ježiš sám hovorí o svojej
- krvi,
- keď dáva učeníkom piť z kalicha a ustanovuje eucharistiu
- ako,
- ako tu prítomnosť svojho tela a krvi.
- Iste myšlienka na krv môže v dnešnom človeku možno
- evokovať najmä násilie. Keď sa hovorí o krvi, niečo
- bolo veľmi také krvavé, násilie, krvilačnosť, že ale vidíme
- to možno aj v súčasnosti veľmi často v kinematografii.
- A ako keby tento fenomén potom sa odráža aj v živote ľudí, keď, keď
- počujeme o rôznych krvavých atentátoch.
- Krv môže tiež pripomínať nejaké zranenie,
- a to možno nielen to vonkajšie, ale aj také duchovné.
- Keď hovoríme, že niekomu krváca srdce.
- A krv takisto
- odkazuje na určité pevné puto.
- Keď hovoríme napríklad o pokrvnom príbuzenstve.
- Krv Krista pri-prináša do týchto skutočností, ktoré sú naozaj
- veľmi dôležitým spôsobom spojené so životom, týkajú sa života.
- Nakoniec krv aj v tej biblickej tradícii uchováva
- život.
- Ta krv Krista do nich prináša ten nový zmysel,
- premenu, novú hĺbku,
- a tak sa stáva prameňom darovaného života,
- stáva sa nástrojom zmierenia či uzdravenia
- a takisto znakom blízkosti.
- Skúsme sa nad týmito aspektami trochu zamyslieť.
- Kristova krv otvára predovšetkým cestu
- nezištného daru uprostred násilia.
- Od prvého preliacia krvi, ktoré máme spomenuté vo Svätom
- písme, je to hneď v knihe Genesis. Spomeňme si na tragický
- príbeh bratov Kaina a Abela.
- Krv nevinného trpiaceho volá.
- On hovorí krv tvojho brata volá zo zeme,
- pretože násilie je protirečí Božiemu plánu.
- A Kristova krv prináša takú nečakanú Božiu odpoveď.
- Kristus dáva seba samého ako dar.
- Celým svojím životom,
- ale zvlášť v tom závere. Počuli sme to aj v dnešnom evanjeliu,
- keď Ježiš
- vyslovuje tie slova nad chlebom a vínom, veľmi často opakuje
- to slovo dať, dáva.
- Vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im. Vezmite.
- Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho.
- Dávanie z Ježišovej strany napĺňa celé to slávenie Poslednej
- večere,
- ktoré ustanovuje eucharistiu, a stáva sa tak predobrazom toho
- daru, ktorý Kristus v plnosti uskutoční na dreve
- kríža,
- keď dáva seba
- až po vyliatie krvi.
- A tak eucharistia nám sprítomňuje túto Ježišovú cestu nenásilia,
- ktorú zanecháva ako testament aj pre nás, jeho učeníkov.
- Eucharistia je darom a učí
- nás, ktorí máme na nej účasť,
- ako si osvojovať tento štýl života daru.
- Nie násilia,
- lebo
- tak, ako zviditeľňuje krv Krista,
- tá špirála násilia môže byť rozbitá iba
- sebadarovaním.
- Keď sa na násilie odpovedá násilím, násilie vždy pokračuje.
- Až to sebadarovanie rozbíja ten
- začarovaný kruh násilia. Násilie ničí život,
- zatiaľčo dar mu umožňuje klíčiť a rásť.
- Preto Ježiš na jednom mieste hovorí: "Kto je moje telo a pije moju krv, má v
- sebe život."
- Je to krv darovaná, ktorá dáva život.
- A tak, keď prijímame eucharistiu a samozrejme,
- musíme si uvedomiť, že pod
- každým eucharistickým spôsobom je prítomný celý Kristus,
- tak vyjadrujeme svoje odhodlanie kráčať touto Ježišovou cestou
- dávania, sebadarovania
- a tou cestou k plnosti života.
- Ďalej môžeme povedať, že Kristova krv
- uskutočňuje zmierenie v tom našom zranenom vzťahu s
- Bohom.
- Ono to pekne zaznelo z pera autora Listu Hebrejom, kde sme
- čítali tie slová: "Krv Krista, ktorý skrze večného ducha
- sám seba priniesol Bohu za obet-- na obetu
- bezpoškrvný, očistí nám svedomy od mŕtvych skutkov,
- aby sme mohli slúžiť živému Bohu."
- Zmierenie, ktoré uskutočňuje Ježiš,
- neznamená, ako možno v mnohých tých starovekých
- kultúrach,
- akési utíšenie velikého Božieho hnevu.
- Nie. V novom novozákonom chápaní
- zmierenie znamená odstránenie prekážky, ktorú
- človek svojím hriechom postavil medzi seba a Boha.
- A preto evanjelista poukazuje na tú
- roztrhnutú chrámovú oponu v momente Ježišovej smrti.
- Teda aj tá posledná prekážka, niečo, čo oddeľuje človeka od Boha,
- je odstránené. Človek dostáva prístup k Bohu.
- Takže Kristova krv je tým pevným duchovným
- putom,
- ktoré obrazne povedané, tak zošíva ten náš roztrhnutý
- vzťah s Bohom, ktorý spôsobil hriech.
- Ona prináša pulz života do tých ciev, ak
- obrazne povedané, tých duchovných, lebo hriech je takým duchovným
- cholesterolom. Zvlášť taký ten, na ktorý si zvykneme.
- Postupne sa usádza, zužuje ten prietok tých ciev a až
- nakoniec ich úplne
- znepriechodní.
- Vedoma účasť na eucharistii, teda na tom dare Kristovho tela a
- krvi,
- nás uzdravuje od tejto duchovnej sklerózy, zanášania
- našich duchovných cieľov, toho vzťahu s Bohom.
- Cez ňu dostávame účasť na dare zmierenia
- a jej moc nás uzdravuje.
- Uzdravuje aj tie naše vlastné zranenia.
- Spomeňme si na slová Prvého Petrovoho listu,
- kde,
- kde je odhalený tento účinok Kristovho utrpenia.
- Auto-- hovorí tie krásne slová: "On sám vyniesol naše
- hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre
- spravodlivosť.
- Jeho rany vás uzdravili."
- A takto prijímanie eucharistie posilňuje ten náš vnútorný
- imunitný systém
- voči hriechu a upevňuje taký most medzi nami a
- Bohom Otcom,
- preklenujúc všetko to,
- čo nejakým spôsobom nás sťahuje k tomu prízemnému spôsobu
- života, bez perspektívy, bez večnosti.
- No a konečne Kristova krv buduje aj
- také nové duchovné, duchovne pokrevné príbuzenstvo.
- To spoločenstvo veriacich, ktoré tvoríme vždy pri slávení Svätej
- omše.
- Spája nás do jednej rodiny. Ježiš, tak ako nás učí
- modliť sa Otče náš, nie Otče môj,
- takisto nemá záujem na nejakej privatizácii toho duchovného
- života.
- Pri tých slovách nad kalichom, počuli sme to v dnešnom evanjeliu, hovorí:
- "Toto
- je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých,
- nielen za niektorých."
- Nie je znakom nejakej exkluzivity.
- Obracia sa na všetkých a súčasne dáva ten prísľub večnosti, kde
- bude to spoločenstvo v plnosti.
- Ono my všetci sme skrz krst poznačení tou neod-
- neod-...neodňateľnou pečaťou Kristovej krvi.
- A eucharistia potvrdzuje a prehlbuje toto
- prináležanie Kristovi a prináležanie bratom a
- sestrám v tej istej viere.
- Ale prijímanie Eucharistie potom plynie v tomto smere aj určitý záväzok
- zdieľať tú Ježišovú voľbu.
- Sme spoločenstve s ním, sme s ním jedno,
- aby sme zviditeľňovali jeho samého a ten jeho prístup k iným.
- Lebo prijať Eucharistiu nie je len nejakým takým krásnym náboženskym
- stretnutím s Ježišom.
- Ono vždy nesie tento rozmer spoločenstva,
- dokonca aj keď človek sám prijíma,
- vždy prijíma, eee, alebo svojím prijímaním vyjadruje to
- rozhodnutie byť ako Ježiš, byť ako chlieb, ktorý sa láme pre
- všetkých. Dávať svoj život za bratov a
- sestry. To vyjadruje Eucharistia.
- Pekne to píše aj autor Prvého Jánovho listu.
- Čo je láska, poznali sme z toho, že On položil za nás svoj život.
- Aj my sme povinní dávať život za bratov.
- Čiže
- Eucharistia nás povzbudzuje stavať sa takými darcami
- krvi alebo respektíve darcami účasti na tom
- dare Kristovej krvi.
- A tak prosme, dnes, keď slávime tento sviatok Najsvätejšieho
- Kristovho tela a krvi,
- prosme, aby sme si na prihovor Panny Márie,
- tej eucharistickej ženy, ako ju nazval v encyklike
- Cirkev žije z Eucharistie, svätý Ján Pavol Druhý, aby sme si hlbšie
- uvedomovali
- v Eucharistii, na ktorej máme účasť,
- dar,
- ale aj záväzok kráčať cestou nenásilia.
- Aby sme si uvedomovali to zmierenie,
- ale aj výzvu posilňovať svoj svoj vzťah s Bohom
- a aby sme si uvedomili blízkosť
- i pozvanie žiť to spoločenstvo s inými
- bez vylučovania kohokoľvek. Amen.
- (pôvodná hudba)
