Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
13.03.2023
6:24 min.
Titulky od AI
Zobrazené 672x

MÁ MOJE UTRPENIE NEJAKÝ ZMYSEL?

s Mariánom Husárom, SDB

Stále počúvam, že v každom utrpení sa dá nájsť zmysel. Je to naozaj tak? Má aj moje utrpenie nejaký zmysel?

Prepis videa

cca 4 min čítania • 784 slov

(piano a hudba v pozadí)
(šum mora) (babatia)
(blyskot okočiek)


  • (piano a hudba v pozadí)
  • (šum mora) (babatia)
  • (blyskot okočiek)
  • (tóny inštrumentálnej hudby)
  • Pôstne obdobie nás upriamuje na Krista, ktorý trpí, a taktiež
  • otvára aj otázky o našom utrpení.
  • Hovoriť o utrpení nie je vôbec jednoduché.
  • Neexistujú spoľahlivé definície, príručky, ako ho pochopiť, ako sa s
  • ním vysporiadať a prijať ho. Každý druh trápenia
  • dolieha na človeka osobitným spôsobom.
  • Niekedy nás môže dokonca zlomiť.
  • Ak chceme trpiaceho povzbudiť, nepomáhajú prázdne frázy a lacné
  • odpovede. Ostáva nám často iba ticho a mlčanie.
  • Evanjeliové časti o kríži obsahujú len málo slov.
  • Medzi riadkami je veľa ticha.
  • Dietrich Bonhoeffer vravieval: "Boh neoslobodzuje od
  • utrpenia, ale v utrpení, nie od bolesti, ale v bolesti,
  • nie od kríža, ale na kríži." Bonhoeffer veľa trpel v
  • koncentračnom tábore. Svojim trápením a bolesťou na vlastnej
  • koži ponúka svedectvo, ako sa dá napriek všetkému
  • vydržať a obstáť.
  • Príklady mnohých svätcov či mučeníkov v rôznych obdobiach dejín
  • môžu byť pre nás povzbudením, že bolesť, trápenie či
  • smrť nemajú v živote človeka posledné slovo.
  • Prijatie a uchopenie utrpenia je skôr cestou, hľadaním,
  • objavovaním, nie statickým, nemenným výsledkom.
  • Na tejto ceste prechádzame rôznymi fázami, od popierania, cez
  • hnev, agresiu, vyjednávanie, depresiu až po
  • zmierenie a prijatie svojho stavu.
  • Ak mám vieru a dôveru, že Boh je so mnou aj v hlbokom trápení,
  • možno sa mi podarí pozrieť na svoj život z iného zorného uhla.
  • Ťažké chvíle ma môžu vnútorne očistiť, prehĺbiť.
  • Stanem sa citlivejším, empatickejším, viac
  • pochopím druhých s ich trápeniami.
  • Niekedy počas choroby tak duchovne vyzrejeme, že by sa nám to ako
  • zdravým pravdepodobne nepodarilo za celý život.
  • Objavíme kríž v inom svetle, než sme boli bežne zvyknutí.
  • Ak si uvedomím, že choroba, trápenie alebo skúška nie sú
  • trestom ani zlyhaním, ale výzvou, môžem túto
  • výzvu pomaly odhaľovať. K čomu ma pozýva?
  • Čo by som mal v živote zmeniť či prehĺbiť?
  • Vo svojom ťažkom stave možno začnem objavovať iné hodnoty ako
  • doteraz. Modlitbu, ticho, vernosť,
  • prítomnosť blízkych, rozhovory, okamihy krásna,
  • samotu s Bohom. Kríza a súženie má tak posunú
  • ďalej. Viac sa obrátim od svojho ja k druhým.
  • Som poholaný prerásť samého seba.
  • Je to ťažká cesta, na ktorej sa nám rúcajú plány, ilúzie,
  • ktoré sme si vytvorili o sebe, o živote, o tom, ako by to malo byť.
  • Život už nemáme pod kontrolou a vo vlastných rukách.
  • "Učiť sa žiť znamená zároveň učiť sa trpieť,"
  • hovorieval Benedikt Šestnásty.
  • Čím to je, že nás utrpenie neraz otvorí pre Boha?
  • Človek akoby v takýchto chvíľach videl, že nie je sebestačný.
  • Keby som všetko zvládal, mal pod kontrolou, veľmi ľahko by bolo
  • moje ego neohrozené a pyšné. Všetko by som držal v rukách iba
  • ja sám.
  • Ale život sám o sebe učí, že nemám všetko pod kontrolou.
  • Som krehký. Keď zažijem, že si nevystačím sám,
  • prináša mi to poznanie, že potrebujem druhých.
  • Trápenie vyplaví pravdu o vzťahoch, ukáže, kto je
  • nám skutočne blízky a kto nás má rád.
  • Vzťahy sa môžu prehĺbiť.
  • Ale tak isto môžem objaviť vedľa seba aj Boha.
  • Zisťujem, že sa o neho potrebujem oprieť a on ma
  • vtedy
  • čosi nové naučí. Nesie spolu so mnou môj kríž.
  • Niekedy mi necháva zažívať svoju blízkosť a inokedy zasa
  • mlčí, ale ani vtedy neopúšťa.
  • Ak dokážeme naše utrpenie spájať s Kristovým, keď ho obetujeme za
  • druhých, Boh nás tajomne vťahuje do svojho
  • vykupiteľského plánu
  • spásy. Nosím v sebe spomienku, obraz spred
  • tridsiatich rokov, keď som ako mladý študent teológie sedel v
  • školskej lavici na hodine filozofie.
  • Staručký profesor, salezián a kňaz Jožko Prievoznik, nám
  • vtedy akurát odovzdával jednu zo svojich životných skúseností.
  • "Chlapci, kráčate za povolaním, v ktorom sa budete často stretávať
  • s utrpením ľudí.
  • Nedávajte lacné odpovede, nehovorte frázy."
  • Potom sa zamyslel a pokračoval:
  • "Čo by ste povedali žene v stredných rokoch, ktorej syn pred mesiacom
  • doštudoval medicínu s červeným diplomom?
  • Tešil sa, že bude pomáhať ľuďom. Jeho matka plače pred
  • vami v spovednici, pretože mu práve zistili rakovinu.
  • Úprimne sa pýta: "Prečo, Otče?
  • Prečo práve on? Prečo to Boh dopustil?"
  • Čo vtedy povedať?
  • Profesor sa na chvíľu odmlčal,
  • potom pokračoval: "Máme vôbec odpovede?
  • Táto matka sa ma úprimne pýtala a ja som musel úprimne
  • odpovedať. Neviem, povedal som jej.
  • Neviem, prečo práve váš syn a prečo sa mu to
  • stalo."
  • Potom som ukázal na visiaci kríž.
  • "Neviem vám odpovedať, ale jedno viem, že keď Boží Syn prišiel na
  • tento svet, vybral si cestu kríža.
  • Verím, že to nejaký zmysel má. Ježiš najviac urobil,
  • nie keď kriesil, uzdravoval, ohlasoval Božie kráľovstvo,
  • ale keď bol nemohúci, priklincovaný nahý na kríži.
  • Verím, že krížom to nekončí.
  • Zmysel niektorých utrpení a bolesti objavíme až tam, na druhej strane,
  • keď budeme v náručí Boha hľadieť na všetko z
  • perspektívy večnosti."
  • Toľko náš staručký profesor, ktorého slová sa mi na celý život
  • vryli do mysle i srdca.
  • (hudba končí)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO