Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
02.11.2020
7:26 min.
Titulky od AI
Zobrazené 1039x

MLADÍ A EXTRÉMIZMUS

z cyklu A teraz čo?, s vladykom Cyrilom Vasiľom SJ

Posledné roky možno badať fenomén, že mladí ľudia sa potrebujú veľmi silno vyhraniť voči niečomu/niekomu alebo naopak prejaviť svoj až fanatický súhlas s ideami istej skupiny. Častokrát to nadobúda až extrémistický ráz. Z čoho to podľa Vás plynie a ako sa pred extrémistickým zmýšľaním/konaním uchrániť?

Prepis videa

cca 5 min čítania • 921 slov

(päťdesiat sekund pozadieľanej muziky)
Mladosť je čas nádeje a túžob,
vyslovených i podvedomých.


  • (päťdesiat sekund pozadieľanej muziky)
  • Mladosť je čas nádeje a túžob, vyslovených i podvedomých.
  • Mladý človek totiž úprimne a úskostlivo hľadá zmysel vlastnej
  • existencie. Hľadá odpoveď na zmysel toho, čo vníma vo svojom okolí.
  • Je ochotný štedro a nezištnne sa nadchnúť pre niečo, čo prijme ako
  • ideál, ktorý je hodný pozornosti obety.
  • Súčasne je kritický voči svojmu okoliu.
  • Citlivo vníma kompromisy, dvojtvárnosť a faloš, ktoré
  • pozoruje v správaní svojich blížnych.
  • Vzhľadom k nedostatku životných skúseností je niekedy ochotný uveriť aj v
  • zdanlivo jednoduché riešenia komplexných problémov.
  • Okrem toho cíti potrebu zdieľať svoje očakávania, túžby a predstavy so
  • svojimi rovesníkmi, s inými ľuďmi. Chce byť niekým.
  • Chce byť súčasťou niečoho veľkého a dôležitého.
  • Chce veriť, že dokáže v tomto svete niečo zmeniť.
  • Teda jedným zo znakov mladosti je na jednej strane väčšia schopnosť nadchnúť
  • sa pre nejaký ideál, ale súčasne aj krehkosť a nebezpečenstvo,
  • že
  • sa nechá ovplyvniť zvrátenou ideou, keď sa mu táto
  • ľstivo predstaví ako odpoveď na existenciálne otázky, ktoré si kladie.
  • Posledné roky možno badať fenomén, že mladí ľudia sa potrebujú veľmi silno
  • vyhradiť voči niečomu alebo niekomu, alebo naopak prejaviť svoja
  • fanatický súhlas s ideálmi nejakej skupiny.
  • Častokrát to nadobúda až extrémisticky ráz.
  • Mladý človek je v podstate tvárny a citlivý materiál.
  • Kto chce takýto materiál zneužiť na šírenie zla, na propagovanie a
  • šírenie extrémizmu, dopúšťa sa dvojakého zločinu.
  • Rozširuje zlo a zneužíva dôveru, deformuje mladého človeka.
  • Čo sa vo všeobecnosti považuje z občianskeho hľadiska za extrémizmus?
  • Ide o konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne
  • vyhrotenej ideológie nepriateľskej voči demokratickému systému,
  • ktoré deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho
  • základné atribúty, na systém základných práv a slobôd
  • garantovaných ústavou a medzinárodnými dokumentami, alebo sa
  • snažia svojimi aktivitami o uplatňovanie týchto práv
  • niekoho obrať, sťažiť či znemožniť.
  • Za charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie,
  • potláčanie, znemožnenie výkonu základných
  • práv a slobôd pre určité skupiny ľudí, definované nejakým
  • vonkajším kritériom, ako je aj používanie fyzického násilia
  • či hrozba použitia násilia proti názorovým či
  • politickým oponentom alebo ich majetku.
  • Táto spoločensko-vědná definícia extrémizmu popisuje
  • vonkajší fenomén. V duchovnej rovine by sme mohli hovoriť aj
  • o tom,
  • že človek sa nechá opantať predstavou, že dosiahne akési
  • dobro pre seba alebo pre skupinu, s ktorou sa identifikuje
  • tým, že v sebe živí pohrdanie, skrytú či otvorenú nenávisť
  • voči členom nejakej inej skupiny.
  • V mene takéhoto falošného dobra sa postupne posúva ku konaniu aj
  • vonkajšieho objektívneho zla. Pre jednoduchších mladých ľudí
  • je veľmi lákavá ponuka byť niekým.
  • Ak sa pritom podarí ešte spojiť predstavu získania vlastnej
  • dôležitosti s identifikovaním nepriateľa, proti ktorému treba
  • bojovať, tak je cesta vedúca od pozriehnutia sa z
  • prípadného komplexu vlastnej menejcennosti k primitívnemu zlu
  • už načrtnutá. Lákanie k extrémizmu samozrejme nik
  • nezačína
  • otvoreným navádzaním na jasné zlo. Práve naopak.
  • Väčšinou ide o to, presvedčiť človeka o existencii
  • akéhosi zla kdesi inde, vo svojom okolí.
  • Zla, proti ktorému treba sa vyčleniť, oddeliť, chrániť,
  • bojovať. Potom už záleží len na vhodnom
  • manipulátorovi,
  • ktorý za toto okolostojace nebezpečné a obkľučujúce zlo
  • označí inú skupinu osôb definovanú na základe v
  • podstate akéhokoľvek kritéria, teda inú rasu, iné etnikum,
  • iné náboženstvo, inú politickú stranu, iný hospodársky
  • systém, fanúšikov iného klubu. Vymedzenie sa voči všetkým
  • týmto iným či ostatným, prehlbovanie nedôvery,
  • nenávisti postupne privádza k predstave vlastnej
  • odlišnosti a k úžasnému pocitu vlastnej výnimočnosti, či
  • dokonca vyvolenosti. Od vnútorného hnevu nad niečím,
  • čo sa vníma
  • ako zlo, je už len krôčik k agresivite voči nemu.
  • Agresivite k svojmu okoliu, agresivite najprv verbálnej a
  • neskôr fyzickej. To všetko sa deje postupne.
  • Mladý človek, ktorý sa dostal do týchto osídel zla,
  • si to často
  • ani neuvedomuje. Začína žiť vo svojej skupinovej bubline.
  • Získa presvedčenie o svojom povolaní k niečomu veľkému a je
  • preto schopný aj sebaobety v pevnej viere, že tím slúži dobrej veci.
  • Ako pomôcť mladým ľuďom, aby neupadli do osídel extrémizmu?
  • Prvý krok sa musí urobiť už v rodine venovaním času a pozornosti,
  • citlivým vnímaním potrieb mladého človeka, spoločným
  • hľadaním zmyslu sveta a nášho miesta v ňom.
  • K tomuto procesu má prispieť aj škola, cirkvi, spoločenské organizácie.
  • Čím? Nuž, výchovou, vzdelaním, predstavovaním
  • pozitívnych vzorov a ideálov, vytváraním príležitostí pre
  • sebarealizáciu sa v štedrej službe blížnemu,
  • ponúknutím nádeje, nadchnutím k veľkým pozitívnym
  • ideálom. Ako sa stavia kresťanstvo k šíreniu
  • extrémizmu?
  • V podstate veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že
  • akýkoľvek postoj skutočného extrémizmu je nezlučiteľný s
  • kresťanstvom. Kresťan by nikdy nemal prijať zmýšľanie
  • alebo prejavy, ktoré spadajú do definície extrémizmu.
  • Kresťan totiž verí v silu lásky a nie nenávisti,
  • univerzalizmus Božích detí a nie elitárske vyčlenenie sa voči
  • komukoľvek. Paradoxne by sme mohli povedať,
  • že skutočné kresťanstvo
  • je pravým opakom extrémizmu, pretože je výzvou k extrémnej
  • láske, k extrémnej obeti pri konaní dobra, k
  • radikálnemu extrémnemu boju so zlom, ktoré človek
  • spoznáva vo svojej osobnej slabosti a náklonnosti k hriechu.
  • Kresťanstvo je teda extrémnou výzvou na boj s vlastným egoizmom a
  • hriechom, pozvaním k šíreniu dobra a ústretovej
  • lásky
  • ku všetkým ľuďom. Nasledovanie Krista je teda najkrajším
  • pozitívnym extrémizmom a odpoveďou nebezpečnému
  • politickému či akémukoľvek inému nenávistnému
  • extrémizmu. Vzory svätcov sú najlepšími vzormi
  • sebarealizácie a boja za dobro. Boja, ktorý začína premáhaním
  • hriechu v nás, v našich slabostiach a náklonnostiach,
  • v otváraní
  • sa službe blížnemu a ku konaniu konkrétnych skutkov
  • lásky ku všetkým ľuďom, aj k tým, s ktorými v niečom nesúhlasím,
  • aj k tým, ktorí ma možno nemilujú, aj k tým, ktorí mi možno chcú
  • skutočne škodiť. A tak by sme mohli povedať, že najlepšia
  • prevencia i liek na vyliečenie sa z extrémizmu je
  • nasledovanie Krista a jeho lásky.
  • Nasledovanie dôsledné, vedúce k extrémne
  • kresťanskému životu, k svätosti.
  • (päťdesiat sekund pozadieľanej muziky)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO