Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
17.01.2023
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
MODLITBA OTČE NÁŠ VO SVÄTEJ OMŠI
Z prameňa, káže Mons. Jozef HaľkoZ prameňa, piatok po 3. pôstnej nedeli, káže Mons. Jozef Haľko.
Prepis videa
(intro muziky)
Čítanie z knihy proroka Ozeáša.
Toto hovorí Pán: "Vráť sa Izrael k Pánovi,
- (intro muziky)
- Čítanie z knihy proroka Ozeáša.
- Toto hovorí Pán: "Vráť sa Izrael k Pánovi, svojmu
- Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti.
- Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu:
- Odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré, chceme splácať
- plodom svojich perí.
- Asýrsko nás nezachráni, už nevysadneme na koňa a už
- nebudeme hovoriť o dielach svojich rúk.
- Naši bohovia, lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.
- Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať,
- lebo sa môj hnev
- od nich odvrátil. Budem pre Izrael ako rosa,
- kvitnúť budem ako ľalia, korene zapustí ako Libanon.
- Jeho konáre sa rozrastú, nádherný bude ako oliva a
- voňať bude ako Libanon. Vrátia sa, v mojej tvoni sa
- usadia. Pestovať budú pšenicu a rozkvitnú ako
- vinica, ktorá má chýre ako víno z Libanonu.
- Efraim, čo chce ešte s modlami? Ja ho vyslyším a
- zhliadnem na neho. Ja som ako jedľa stále zelená.
- Odo mňa pochádza tvoje ovocie.
- Kto je múdry, nech to pochopí. Kto je rozumný, nech to
- rozpozná.
- Lebo priame sú cesty Pánove a spravodliví po nich kráčajú,
- no vzbúrenci na nich zahynú."
- Počuli sme Božie Slovo.
- Bohu vďaka.
- Pane, ty máš slová večného života.
- Pane, ty máš slová večného života.
- Počul som reč mne neznámu, z jeho pliec som sňal bremeno
- a z jeho rúk ťažký kôš. V súžení si ma vzýval a
- vyslobodil som Ťa.
- Pane, Ty máš slová večného života.
- Za clonou búrky som Ťa vypočul, vyskúšal som Ťa pri vodách
- Meríbskych. Počúvaj, ľud môj, svedčím proti
- tebe. Kiežby si ma poslúchol, Izrael!
- Pane, Ty máš slová večného života.
- Nebudeš mať iného Boha, ani sa nebudeš kláňať bohu
- cudziemu. Veď ja som Pán, tvoj Boh, ja som ťa vyviedol
- z egyptskej krajiny.
- Pane, Ty máš slová večného života.
- Keby ma môj ľud bol poslúchol, keby bol Izrael kráčal
- mojimi cestami. Kŕmil by som ho jadrom pšeničným a sýtil
- medom zo skaly.
- Pane, Ty máš slová večného života.
- Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo.
- Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo.
- Robte pokánie, hovorí Pán. Priblížilo sa nebeské
- kráľovstvo.
- Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo.
- Pán s vami.
- I s duchom tvojím.
- Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
- Sláva tebe, Pane.
- "Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho:
- „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" Ježiš
- odpovedal: „Prvé je toto:
- Počuj, Izrael! Náš Pán, Boh, je
- jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha,
- z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z
- celej svojej mysle a z celej svojej sily.
- Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho
- ako seba samého.
- Iného väčšieho prikázania, ako sú tieto,
- niet."
- Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si
- povedal. Jediný je a okrem neho iného niet.
- A milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily
- a milovať blížneho ako seba samého je viac ako
- všetky zápalné a ostatné obety."
- Keď Ježiš videl, že rozumne odpovedal, povedal mu: „Nie
- si ďaleko od Božieho kráľovstva."
- A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
- Počuli sme slovo Pánovo. Sláva tebe, Kriste.
- Evangelium v mene našej premeny.
- (prihovorenie)
- Milí bratia a sestry,
- Pán Ježiš nás pozýva aj v dnešnom evanjeliu,
- aby sme-Štyrikrát sa tam vyskytuje slovo "celý".
- Z celého srdca, z celej mysle, z celej duše a z celej
- sily.
- A týmto vyjadruje, že Boh je
- jediný a bezkonkurenčný.
- Žiť túto skutočnosť v každo- v každodennom živote nie je
- jednoduché,
- a preto je dôležité, aby sme sa za to pravidelne modlili.
- Nie náhodou, keď nás Ježiš naučil sa modliť Otče náš,
- tak inými slovami,
- ale v zásade je o-, v zásade ide o to isté.
- Modlite sa tak,
- ako keď sa modlíte k Bohu, ktorý je jedinečný,
- výlučný,
- jediný a bezkonkurenčný. Otče náš, ktorý
- si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo
- tvoje, buď vôľa tvoja. Ako v nebi, tak i na zemi.
- V tých slovách tvoja je to vyjadrené.
- Ty, Pane, si ten, koho vôľa,
- koho kráľovstvo, koho svätosť sa má
- uskutočniť na zemi.
- Je teda samozrejmé, že modlitba Otče náš sa zohráva ako-
- Mimoriadne dôležitú úlohu aj v kontexte,
- v ktorom sa každý piatok ráno pohybujeme.
- A to je kontext Svätej omše. Práve Svätú omšu slávime
- a práve o Svätej omši rozjímame.
- Minule sme hovorili o tom, že eucharistická modlitba sa
- zavŕšuje
- Trojičnou doxológiou, chvála rečou na Svätú Trojicu
- a hneď potom, ako kňaz položí na
- oltár paténu s Kristovým telom a
- kalich s Kristovou krvou,
- vyzve veriacich k tomu,
- aby sa pomodlili Otče náš.
- Od začiatku kresťanstva, teda od najstarších dób,
- sa prosba o chlieb náš každodenný,
- chápala ako prosba o eucharistický
- chlieb.
- Oslovenie Otče náš
- vyslovujeme ako Božie deti,
- lebo Boha uznávame, vyznávame ako svojho
- Otca.
- Preto aj prosíme o chlieb náš,
- lebo nie je chlebom všetkých.
- Je chlebom tých, ktorí vytvárajú rodinu
- Božích synov a Božích dcér, ktorí Boha oslovujú
- ako Otca a ktorí Boha oslovujú
- ako svojho Boha, teda Otče náš, ako nášho
- Boha.
- Výzva k modlitbe
- sa uskutočňuje.
- Výzva k modlitbe, výzva modliť sa tými slovami, ktoré nás
- naučil náš Pán Ježiš Kristus,
- sa na každej svätej omši skladá z ako keby takých dvoch
- častí.
- Prvá mo-- prvá časť zdôvodňuje modlitbu a
- motivuje ju. Prečo sa ideme pomodliť Otče náš?
- Druhá už uvádza modlitbu Pána, čiže Otče
- náš bezprostredne. Je tam dvojbodka a už sa
- modlíme samotnú tú modlitbu Pánovu.
- Stále zdôrazňujem
- a treba zdôrazniť, že Modlitba Otče náš a vo
- Svätej omši má špeciálne postavenie aj kvôli tomu,
- že kňaz s rozpätými rukami sa ju modlí
- nad oltárom, kde je premenené,
- kde je Ježišovo telo a Ježišova krv, kde je eucharistia.
- Je to Otče náš, ktorý sa modlíme v prítomnosti
- Ježiša Krista pod spôsobom chleba a pod spôsobom
- vína.
- Tú výzvu pomodliť sa Otče náš môže kňaz
- naformulovať podľa omšovej knihy rôznym
- aktualizovaným spôsobom. A robí to ešte so
- vzopätými rukami, pretože toto ešte nie je modlitba.
- Potom, keď už sa bude modliť Otče náš spolu s
- veriacimi, tak bude mať
- rozpäté ruky. O tom budeme hovoriť nabudúce.
- Akým spôsobom môže kňaz pozvať ľudí k
- modlitbe Otče náš a.
- Všetky tieto výzvy sú nejakým spôsobom biblicky
- inšpirované.
- A
- môžu sa používať podľa rôznych období.
- Taká všeobecná formulácia, ktorá je univerzálne použiteľná,
- znie:
- „Na príkaz nášho Spasiteľa a podľa jeho božského učenia
- osmelujeme sa povedať."
- Na príkaz nášho Spasiteľa je slovné spojenie inšpirované
- z Listu Titovi z prvej kapitoly,
- z Listu svätého apoštola Pavla Titovi, kde sa hovorí o
- príkaze nášho Spasiteľa.
- Môže niekoho rušiť, že modlitba sa prikazuje.
- No len je to modlitba Spasiteľa. Je to príkaz
- Spasiteľa, ktorý preto, aby nás spasil, preto, aby
- nás vykúpil, od nás naliehavo žiada, aby sme
- sa Otče náš modlili a najmä, aby sme
- modlitbou Otče náš sa vnútorne pretvárali, aby sme
- takpovediac tú modlitbu Otče náš aj uskutočňovali.
- A preto je tam „a podľa jeho božského učenia" v
- tom Otči náši
- je božské učenie. A Ježiš povedal:
- „Modlite sa takto." Pýtali sa ho, ako sa máme modliť, keď videli
- Ježiša, ako sa on modlí, s akou odovzdanosťou, láskou, vydanosťou,
- pokorou sa modlí,
- tak je to jeho učenie. Na príkaz nášho
- Spasiteľa a príkaz to môže byť, lebo
- je to božské učenie, bez ktorého nemôžeme obstáť.
- Kňaz môže vyzvať veriacich k modlitbe Otče náš aj inými
- slovami, podľa toho, či je advent, či sú
- Vianoce, či je pôst, či je Veľká noc.
- Potom sú rôzne možnosti v období cez rok
- alebo príležitostne, napríklad keď sa uskutočňuje
- krst vo svätej omši alebo keď je omša
- obetovaná za ženicha a nevestu.
- V advente je tá výzva k modlitbe
- Otče náš a inšpirovaná treťou kapitolou Evanjelia podľa
- Jána. Boh nás tak miloval, že nám poslal svojho
- jednorodeného Syna za Spasiteľa.
- Preto sa osmelujeme povedať. Vo väčšine týchto výziev
- to slovo PRETO
- zavŕšuje a uvádza potom už samotnú
- vetu, ktorá uvádza modlitbu Otče náš a v
- advente očakávame Ježiša Krista, Jeho narodenie,
- pripravujeme sa na to,
- a teda Boh nás tak miloval, že nám poslal svojho
- jednorodeného Syna za Spasiteľa.
- Preto sa osmelujeme povedať. Je tam slovo miloval
- a pretože nás miluje, preto sa
- budeme modliť túto modlitbu, osmelení touto láskou.
- A ísť vďačnosti za to, že nám poslal svojho
- jednorodeného Syna, za Spasiteľa, za Záchrancu.
- Na Vianoce sa táto formulácia, ktorou sa
- vyzýva k modlitbe Otče náša na Svätej omši mení.
- Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať
- Božími deťmi.
- Túto vetu vyslovil a napísal svätý
- Atanás
- a je teda inšpirovaná
- starozák-- je teda inšpirovaná starokresťanskou
- literatúrou.
- Slovami, ktoré žila, žili komunity v prvých storočiach.
- Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími
- deťmi. Hutne, stručne, jadrne vyjadrené to,
- prečo sa Ježiš na Vianoce narodil.
- Stáva sa človekom, aby sa stal našim bratom a keď sa stáva
- našim bratom, tak Boh sa stáva našim Otcom
- a Ježiš nás vedie k Otcovi.
- Preto sa s vďačným srdcom modlime.
- V advente sa osmelujeme povedať, na Vianoce sa modlime
- s vďačným srdcom. Teda je tam akcent tej vďačnosti,
- vďaky Bohu za to, že nám dal Ježiša ako
- Záchrancu.
- Vo veľkopostnom období pred Veľkou nocou
- je tá výzva k modlitbe Otče náša
- inšpirovaná listom svätého apoštola Pavla
- Efezanom. Ak chceme volať Boha našim
- Otcom, musíme si navzájom odpustiť.
- Buďme ako jedna rodina a spoločne sa modlime
- s tým, že odpustenie je aj veľmi dôležitá
- téma samotného Otče náša. A keďže je to v
- pôste, keďže je tam eucharistia, nalámaný chlieb
- spoločenstva,
- tak chceme volať Boha naším Otcom.
- A keď ho voláme našim Otcom, vtedy sme jedna
- rodina a modlime sa spoločne. Ako keby v tejto
- veľkopostnej výzve k Otče nášu bola vyakcentovaná
- tá dimenzia komunitárnej modlitby, že Ježiš nás
- neučil modliť sa Otče môj, ale Otče náš, odpusť
- nám naše hriechy.
- A
- takto by sme mohli pokračovať ďalej.
- Veľkonočná výzva k Otče nášu. A v období
- veľkonočnom hovoríme. Voláme sa Božími deťmi
- a nimi aj sme. To je citát z prvého Jánovho listu,
- z tretej kapitoly prvého verša. Voláme sa
- Božími deťmi a nimi aj sme. Voláme sa tak a
- je to aj skutočnosť. Preto sa modlime s veľkou
- dôverou, keďže sme Božie deti, a keďže sme naozaj Božie deti,
- tak naša modlitba má byť dôverná. Tu je na Veľkú noc
- vyakcentovaná skutočnosť, že
- Ježišovo víťazstvo nás otvára pre to, aby
- sme boli Boží synovia a
- Božie dcéry.
- Keď je obdobie cez rok, teda nie je ani vianočné, ani veľkonočné,
- ani
- veľkopostné, ani adventné obdobie,
- tak môžeme,
- môže kňaz povedať. A teraz spoločne prosíme nebeského Otca
- a modlime sa, ako nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
- Opäť je tuto slovo, že sa ideme spoločne prihovárať
- Otcovi a to, že vytvoríme spoločenstvo bratov a
- sestier,
- je už vyznanie toho, že máme jedného Otca, ktorý je
- na nebesiach.
- A ideme sa modliť, ako nás to naučil náš Pán
- Ježiš Kristus.
- Alebo môžeme povedať a to je inšpirované z listu
- Rimanom z ôsmej kapitoly štrnásteho verša.
- Prijali sme Ducha Svätého, v ktorom sme sa stali Božími deťmi.
- Preto sa osmelujeme povedať. Opäť je tam ten motív
- Božieho detinstva. Sme Boží synovia a Božie
- dcéry a to, že vieme sa takto modliť, je
- modlitba Ducha Svätého v nás.
- Duch sa modlí v nás. Toto je veľmi dôležitá vec aj pre tých,
- ktorí majú problém
- s modlitbou. Pros Ducha Svätého, aby ťa naučil sa modliť,
- aby ti dal sústredenosť, vydanosť, pokoj a vieru v
- Božiu prítomnosť, keď sa modlíš. Prijali sme Ducha Svätého,
- v ňom sme sa stali Božími deťmi, a preto sa osmelujeme
- povedať. Ako dieťa v dôvernom rozhovore má odvahu,
- má
- smelosť, tú posvätnú smelosť povedať Bohu všetko,
- čo v modlitbe povedať chce. V tomto prípade ale je to úvod k
- modlitbe, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus,
- Otče náš,
- ktorý je modelom každej modlitby.
- No a napokon sú tu tie možnosti vyzvať k modlitbe Otče náša,
- pri krste a pri omši za ženicha a
- nevestu.
- Pri krste sa
- deti, chlapci a dievčatá stávajú Božími deťmi,
- Božími synmi, Božími dcérami. A preto pri krste sa hovorí.
- Tieto pokrstené deti budú volať Pána Boha svojím
- Otcom. Preto sa modlime aj v ich mene, ako
- nás naučil náš Pán.
- Čiže úlohou rodičov a krstných rodičov je vychovať
- deti tak, aby Boha oslovovali ako svojho
- Otca a teda samozrejme aj Ježiša Krista ako nášho Pána,
- lebo On nás naučil takto Boha oslovovať.
- A napokon v omši za ženicha a nevestu
- slovami Pána Ježiša, ktorý posväcuje manželskú lásku.
- Modlime sa k Nebeskému Otcovi. Vieme, že v Káne Galilejskej sa
- Ježiš zúčastnil sobašnej hostiny, na ktorej
- urobil zázrak, keď premenil vodu na víno.
- Mohli by sme naširoko a najmä do hĺbky hovoriť o tom,
- ako tento počin súvisí s tým, že on tým
- posvätil a požehnal manželstvo a požehnáva všetky
- manželstvá uzavreté v kostole uzavreté pred Božím
- oltárom,
- pred Božím oltárom.
- Bratia a sestry,
- nabudúce budeme hovoriť už o samotnom Otče náši.
- Aké sú tam akcenty a aké sú tam prepojenia modlitby
- Otče náša s celou svätou omšou a najmä
- s premeneným chlebom a vínom na oltári s Eucharistiou,
- ktorá je neodmysliteľne
- súčasťou tej modlitby. Čiže modliť sa Otče náš v omši a
- modliť sa Otče náš mimo omše nie je celkom to isté, ale o
- tom budeme hovoriť nabudúce. Teraz sa sústreďme na všetko
- to, čo v tejto svätej omši nasleduje.
- Vrátane úvodu Otče nášu a modlitby Otče
- náša. Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus.
- Naveky amen.
