Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
07.11.2022
6:38 min.
Titulky od AI
Zobrazené 861x

NAČO SÚ NÁM RELIKVIE?

s arcibiskupom Cyrilom Vasiľom

Načo sú nám relikvie? Aký zmysel má úcta k relikviám v našom živote? 

Prepis videa

cca 5 min čítania • 807 slov

(piano a hudba v pozadí)
S slovom relikvia sa označuje časť tela
posvätej


  • (piano a hudba v pozadí)
  • S slovom relikvia sa označuje časť tela posvätej
  • či uctievanej osoby alebo náboženský objekt, ktorý slúži ako
  • predmet uctievania. Relikvie bývajú dvojakého druhu:
  • skutočné ostatky z tela svätca alebo z jeho šiat či vecí, ktoré
  • používal a relikvie na základe dotýkania sa
  • ex contacto takzvané.
  • Od najstarších čias sa v cirkvi uctievali mučeníci a ich telá sa
  • nábožne pochovávali. Pripomienka ich smrti bola oslavou ich
  • viery v zmŕtvychvstanie. Veď oni vydali mukám svoje telá,
  • pretože verili vo večný život. Na ich hroboch sa schádzala
  • komunita kresťanov, aby eucharistickou liturgiou vyznávala
  • túto vieru i ďakovala za ich príklad.
  • Po skončení prenasledovania, keď si kresťania začali stavať vlastné
  • miesta
  • bohoslužieb a keď sa kresťanstvo rozšírilo aj do iných krajov,
  • ktoré nezažili prenasledovanie a nemali vlastné hroby miestnych
  • mučeníkov, telá svätých mučeníkov a neskôr aj
  • iných svätých sa začali prenášať do chrámov, aby
  • sa liturgia slávila tak, ako to bolo starobylým zvykom nad
  • ich pozostatkami, spomínajúc tak na ich vieru v
  • zmŕtvychvstanie i posilňujúc sa ich príkladom.
  • Niekde sa o to isté telo chcelo podeliť aj viacero nových chrámov a
  • kresťanských komunít, a tak si podelili aj telesné
  • pozostatky, teda relikvie toho ktorého svätého.
  • Táto tradícia sa v cirkvi uchováva dodnes, a preto pri
  • posviacke každého nového oltára sa doň vkladajú aj
  • pozostatky svätých. Vo východnom obrade sú uložené aj
  • v osobitnej šatke, ktorá sa rozprestiera pri slávení
  • Eucharistie na obetný stôl. Táto šatka sa volá
  • antimenzion.
  • Úcta pozostatkov svätých, teda relikvií, je spojená aj s
  • článkom viery. Verím v spoločenstvo svätých.
  • Cirkev je jedna, tu na zemi i tá v nebeskej sláve.
  • Zomierajúci lotor na kríži prosil Krista: "Spomeň si na mňa, keď
  • prídeš do svojho kráľovstva."
  • Kresťania, ktorí vyprevádzali svojich blízkych
  • odsúdených na
  • mučínsku smrť v pevnej viere, že táto smrť ich privedie do jednoty s
  • Bohom, prosili o ich modlitby: "Spomeň si na mňa, pretože verím,
  • že Kristus ťa prijme do svojho kráľovstva."
  • Tieto prosby kresťania adresovali svojim priateľom mučeníkom
  • nielen vo chvíľi ich mučenia, ale aj po ich smrti.
  • "Verím, že si už oslávený s Kristom.
  • Pamätaj na mňa, prihovor sa u neho za mňa, aby sme sa raz mohli
  • spoločne radovať vo večnom živote."
  • A tak, ako sa ľudia chodili modliť k hrobom
  • mučeníkov a svätých,
  • spomínajúc si na nich a prosiac ich o príhovor u nebeského Otca,
  • rovnako sa k nim obracali, aj keď ich telá už boli prenesené z
  • hrobov, a to aj vtedy, keď už telá neboli zachované vcelku, ale
  • bola zachovaná len ich časť ako pozostatok,
  • ako relikvia. Modlitba sa neobracia ku
  • kúsku biologickej masy, k úlomku prsta, rebra či
  • lebky, ale keďže vychádzame z toho, že každá časť tu
  • duchovne reprezentuje celok, modlitbou sa obraciame s prosbou
  • o príhovor ku svätcovi ako k osobe.
  • Každá relikvia má teda dvojaký rozmer: konkrétny,
  • materiálny a druhý duchovný.
  • Úcta k ľudskému telu sa neviaže principiálne na matériu tela,
  • ale na osobu. Ale aj telo ako nositeľ nesmrteľnej
  • duše si zasluhuje úctu. Preto vo všetkých kultúrach sa
  • prejavuje úcta aj telu zosnulého, aj keď vieme, že
  • podlieha rozkladu a rozpadu.
  • Duchovný rozmer je však ešte zreteľnejší.
  • Relikvie majú svoje miesto dokonca aj v civilnej, sekulárnej
  • sfére. Ich úcta nie je len náboženským javom.
  • Možno si pamätáte dokumentárne zábery z prvého dňa okupácie
  • vojsk Varšavskej zmluvy v Prahe v auguste
  • 1868. Pri budove rozhlasu sa strhla streľba.
  • Boli tam zabití mladí ľudia. Krátko nato vidíme študentov,
  • ako pochodujú s československou zástavou, ktorú niekto z
  • nich namočil do kaluže krvi zabitých.
  • Táto krv na zástave sa stala už nielen materiou
  • pripomínajúcou vyhasnutý život, ale aj symbolom vzdoru,
  • odporu, odhodlania. Stala sa relikviou.
  • O desaťročia neskôr prvý postkomunistický prezident Václav
  • Havel pri nástupe do úradu v roku
  • 1989 prišiel do Katedrály svätého Víta, aby
  • vzdal úctu relikviám svätého Václava.
  • Český národ svätého Václava vždy uctieval ako dediča českej
  • koruny a ako svojho večného panovníka, ktorý len
  • akoby prepožičiava vládu v tejto krajine kniežatam a kráľom.
  • Tento úkon Havel zopakoval i pri ukončení svojho úradu v
  • roku 2003. V Dobovej tlači sme mohli čítať,
  • že pražský
  • arcibiskup kardinál Vlk vtedy povedal: "Vy dnes
  • prichádzate, pán prezident, aby ste sa poklonili pamiatke svätého
  • Václava pred jeho pozostatkami a symbolicky
  • povedané, aby ste navrátili vládu do jeho rúk a
  • zveril ďalšie osudy nášho národa pod jeho ochranu."
  • A prezident Havel povedal: "Vyslovujem na tomto mieste svoje
  • najvrúcnejšie prianie, aby krajina dostala dobrého
  • prezidenta." Potom položil kvety k lebke svätého Václava
  • vystavené na oltári a zotrval pred ňou chvíľku v tichom
  • zamyslení. Potom sa hlava štátu odobrala k hrobu
  • kardinála
  • Františka Tomáška.
  • Pri tejto príležitosti Václav Havel pripomenul, akou veľkou duchovnou
  • oporou bol kardinál Tomášek všetkým, ktorí pred novembrom
  • 1989 bojovali proti komunistickému režimu v
  • našej krajine.
  • Takže, ako vidíme, aj sekulárny prezident, ak je inteligentný,
  • chápe zmysel úcty relikvií a týmto svojím
  • úkonom dal aj nechápajúcim odpoveď na otázku,
  • na čo sú nám relikvie?
  • (hudba)
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO