Tit.
29.10.2020
13:39 min.
Zobrazené 1347x

ODTLAČKY ČASU (Marián Polonský)

z dokumentárneho cyklu Povolanie laik

V ďalšom dieliy z dokumentárneho cyklu Povolanie laik: Odtlačky času spoznáme vzácneho a pokorného človeka nielen z pohľadu jeho práce, ale predovšetkým jeho svedectva hlboko veriaceho človeka... Akademický sochár Marián Polonský patrí medzi najvýznamnejších slovenských sochárov a medailérov, venuje sa aj keramike. Osobitným spôsobom ho oslovuje tematika svätých Cyrila a Metoda. Je uznávaným umelcom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Za svoju tvorbu získal mnoho ocenení.

Prepis videa

cca 7 min čítania • 1285 slov

.
Toto je fotografia z Hubiny,
tam z rodnej obce.


  • .
  • Toto je fotografia z Hubiny, tam z rodnej obce.
  • Nad Hubinou boli ešte vinohrady.
  • Tu je brat Ivko, tu je bratranec a sused.
  • Toto som ja v tých... My sme boli tak vtedy upravení.
  • Potom tu je rodinná fotografia.
  • Otec zabezpečoval rodinu, mama prilepšovali.
  • Chodili aj tam pomáhať, jednak dedkovi na role,
  • ale potom na staroturanské kopanice tým susedom.
  • My sme tam boli jediná katolícka rodina,
  • na tej kopanici, ale po roku sme si tam získali
  • my ich aj oni nás. Tam žilo 100 ľudí, 21 domov,
  • a keď niekto náhodou zomrel, tak sa hneď potom niekto narodil.
  • Alebo niekto sa narodil a už sme sa báli, že niekto zomrie.
  • Dneska si neviem predstaviť, čo by som robil iné.
  • Lebo to sochárstvo ma vždy podržalo.  Keď som mal akýkoľvek problém,
  • tak vždy nejaký ten impulz tvorivý, alebo aj povinnosť koľkokrát,
  • a to ma podržalo.
  • Ten portrét, to stále žije inak.   Raz na mňa pozerá,
  • vyvaľuje tie vygúlené, vygúli oči,   raz je zamračený, raz...
  • A to stačí milimeter trošku, alebo kúštik jeden zostane,
  • taký čmuh po špachtle, alebo po prste,
  • a už to má úplne iný výraz.
  • Starý pán profesor Štefunko nám hovoril,
  • že sochár, keď modeluje sochu, musí sa zhora, zboku,
  • zo všetkých strán pozerať. Že to je výkon,
  • fyzický výkon musí podať pri tom.   Keď nepodá výkon,
  • tak ani sochársky výkon nestojí za nič.
  • To je taký postupný vývoj. Aj na škole sa koľkokrát,
  • keď si spomeniem, čo som robil, tak sa čudujem,
  • že mi dali prejsť vôbec na tej škole.
  • To je veľmi univerzálny symbol.
  • Už to, že zobrazuje vlastne takú križovatku.
  • Pre nás kresťanov je to symbol utrpenia, ale nádeje.  
  • Niečo záväzné, ale čo človeka nezväzuje,
  • ale oslobodzuje. Viera dáva nádej, to je jedna vec.  
  • A ďalšia vec je to, dáva mi to veľké pole pre meditáciu,
  • pre uvažovanie, preciťovanie, aj vciťovanie sa.
  • Je pravda, že človek má také vlny v tom živote,
  • aj v tom dni. Niekedy si to uvedomujem.
  • Ráno sa začnem modliť, potom niečo do toho príde
  • a večer si potom poviem: Aha, šak som to prežil,
  • aj keď som tú modlitbu, tú prosbu nedokončil,
  • ale bolo mi dopriate. Pán Boh to asi vypočul, predsa,
  • aj v tom zlomku. Som sa pýtal bulharského kolegu,
  • jak sa povie prosiť po bulharsky. No molym. Molymte.
  • SPEV STAROSLOVIENSKY V POZADÍ
  • Záchrana zhora prichádza, nejaké svetlo rozptýlené,
  • a na druhej strane to vypočutie, alebo vyslyšanie.
  • Stále ma zaujíma táto téma svätého Cyrila a Metoda.
  • Zo všetkých aspektov, ktoré som ja schopný
  • nejako absorbovať, prijať. Tam bola sila toho Ducha Svätého,  
  • že mali tú odvahu a prišli medzi tých,
  • ktorí čakali na to. Tí Slovania, tí starí Slováci,
  • na to čakali. Nehanbime sa povedať,
  • že starí Slováci, lebo to tak bolo. Mne je veľmi ťažko,
  • keď cítim takú nejakú národnú vlažnosť.
  • To ma, mňa to konkrétne veľmi ničí až koľkokrát.
  • To je smutná kapitola našej súčasnosti.
  • SPEV STAROSLOVIENSKY V POZADÍ
  • Na Lateránskej bazilike hore vpravo,  svätý Cyril a Metod,
  • medzi východnými otcami.
  • Naľavo sú ako nositelia Kristovho učenia západní
  • a napravo od Krista svätý Cyril a Metod.
  • Tam sa hocikto nedostal, na také zobrazenie.
  • Osud mi prihral tú tému svätého Cyrila a Metoda
  • v Ríme v Santa Maria Maggiore, kde boli chválené a posvätené
  • tie liturgické knihy v staroslovienčine.
  • Pre mňa je jedno veľké plus, že som sa s mnohými historikmi
  • na túto tému rozprával, aj kontroverzné názory
  • som si vypočul. A ten pomer medzi tým študovaným  
  • a tým vytvoreným, že už potom je to akoby skoro na tú sochársku,  
  • alebo na tú výtvarnú časť, aj by sa dalo zabudnúť,
  • tak je to zaujímavé.
  • Tu sme boli v záhradách vatikánskych,
  • kde bola tá lipa, ktorú prezident Kováč zasadil.
  • Takže to je taká pamätná fotografia.
  • Neviem, aký má tá lipa dodneska osud.
  • Či ju dostatočne polievali,
  • ale však záhradníci sú tam zodpovední.
  • SPEV STAROSLOVIENSKY V POZADÍ
  • Keď je rozmýšľajúci a uvažujúci a cítiaci človek,
  • tak môže si sám hovoriť, koľko chce,  že je ateista, musí k tomu dospieť,  
  • že tu je niečo viacej ako ten namyslený človek.
  • Najmenej sa hovorí o Otcovi vo Verím v Boha.
  • Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.
  • Potom je najviac o Pánovi Ježišovi   a stredne veľa je o Duchovi Svätom.
  • Vždycky ma najviacej zaujme ten Otec,
  • nad tým vždy v rámci toho Verím v Boha uvažujem nad tým Otcom,
  • čo všetko ten... Ako on vlastne prežíval
  • aj preciťoval to utrpenie svojho syna.
  • Vždy sa tu zastavím, pozriem sa na to.
  • Gesto milosrdenstva.
  • A takej pozornosti voči tomu biednemu.
  • Keď si to pozriete z ktoréhokoľvek pohľadu,
  • tak je to všetko previazané, poprepájané.
  • Ale to bolo treba, to je premodelované, krásne všetko.
  • Ach, božemôj. Vždy ma tak prekvapí
  • tá dokonalosť toho tela. Má to byť žobrák,
  • ale on ho urobil takého statného muža.
  • Ale v tom je aj to vyjadrené, že aj napriek tomu,
  • že bol taký statný, mocný, sa stal chudákom.
  • To máme šťastie, že aspoň niečo   také veľké je v Bratislave.
  • Také, aspoň, že sa to ponáša trošku na veľké chrámy.
  • Ja tak túžim, aby sa v tom časopise Kam v Bratislave
  • raz za čas tam objavilo nejaké výtvarné dielo významné,  
  • ktoré je neopakovateľné.
  • To je tá Pieta talianska, kamenná navyše.
  • Potom to sú Rigeleho sochy niektoré,  nie niektoré, veľa Rigeleho sôch.
  • On má po Bratislave možno, odhadujem,
  • 100 až 140 sôch a reliéfov. Neuveriteľné množstvo.
  • Jedna z najkrajších sôch tu v Bratislave
  • je socha svätej Alžbety na bohosloveckej fakulte vo dvore.
  • My sme tam mali internát, tiež, s klerikmi.
  • V tých časoch boli pre nás hlavné Henry Moore
  • a jakí všelijakí sochári svetoví a tak.
  • A to, že tu máme takéto skvosty, to...  
  • Na to človek príde až v trošku takom dospelšom veku.  
  • Alebo aj v nižšom veku, ale vyzretom.
  • Odeje, nasýti, pohladí.
  • Ide z toho toľko nehy, z tohoto dieťaťa.
  • Toľko vrúcnosti a nádeje.
  • Tak, ako sa svätá Alžbeta starala o tie deti,
  • tak aj celá tá socha by potrebovala takú trošku lásky,  
  • pohladenia a ošetrenia.
  • Sa mi zdá, že moderné umenie zavrhuje snahy
  • udržovania toho tradičného alebo konzervatívneho.
  • Sa to hľadá iným spôsobom, povedzme abstraktnejšie a tak.
  • Ale v tej abstrakcii je vždy ten chlad určitý.
  • Tak toto je taká váza, ktorá, by som povedal,
  • že vyjadruje mnohé moje pocity. Taký z časti pocit životný,
  • že všetko sa teraz nejako pocitovo rúti dole hlavou.
  • Ale máme nádej, že nie je to tak.   Ale ten tlak je taký,
  • že ozaj si povieme, že všetko je hore nohami.
  • A tu sú také dve prekvapené postavy,  ktoré sa pozerajú, čo sa to deje.
  • A keď to takto dáme, akože váza normálne,
  • tak je to dole nohami, opačne všetko.
  • Že čo to, kedy sa to zase otočí do normálu.  
  • A tu ten nehybný svet sôch, ten je nehybný, ten je stály.
  • Na interpretáciu výtvarného diela   naozaj treba dobrého ducha.
  • Keď som sa na niektorú svoju,
  • nazvem to tak honosne, kreáciu pozrel,
  • som bol prekvapený. Toto som ja voľakedy dokázal urobiť?
  • Lebo si poviem, však dneska by som to už nevedel urobiť.
  • Dobre, že to je hotové, že som to urobil.
  • Ale nemám nič takého, čo by som povedal, že:
  • "Jej, toto som radšej nikdy nemal robiť."
  • Lebo aj na omyloch sa človek môže poučiť.
  • Toto má možno 100 rokov, alebo 90.  
  • Päťkrát, šesťkrát to pretierali   a čo všeličo tu je.
  • A môže ma to k niečomu inšpirovať.   Všelijaké otlačky času,
  • otlačky tých farieb, tých, ja neviem, čo tu káva,
  • alebo čo sa tu rozlialo, kakao. Takže ten beh času,
  • alebo čo sa za to storočie udialo všeličo.
  • Len človek musí byť naladený na to, zvedavo naladený,
  • tak, že to chce vidieť. Že nepovie: "Á, to je škaredé.
  • Ošmirgľujem to, pretriem, aby to bolo lesklé, nové a tak."
  • Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ   Altop Service
  • (c) TV LUX 2025
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO