PRIPRAVENÝ STÁLE (Ján Uhnák)
z dokumentárneho cyklu Povolanie laikJán Uhnák, napriek neľahkému životnému osudu a pokročilému veku, prináša Pána Ježiša v Eucharistii chorým a starým v bratislavskej farnosti Kráľovnej rodiny. Po smrti manželky si so svojimi dvoma synmi osvojil heslo: „Mária, Matka milostivá, buď o nás vždy starostlivá." V minulosti sa aktívne podieľal na obnove Bieleho kríža a dlhé roky bol aktívnym členom Združenia kresťanských seniorov. Pán Uhnák svojou neochvejnou službou dokazuje, že aj dôchodok môže byť požehnaným časom a príležitosťou na konanie dobra a obetavú službu pre iných.
Prepis videa
.
-Ježiš im povedal:
Veru, veru, hovorím vám.
- .
- -Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám.
- Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv,
- nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv,
- má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
- Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
- -Prvé sväté prijímanie, to sa ja dobre pamätám zato,
- že veľmi pršalo. Tak môj otec ma na chrbte zobral
- a doniesol do kostola, do sakristie.
- Pretože práve vtedy pekne oblečený,
- to dali lakovky topánky, biele ponožky.
- Ešte krátke nohavice už sa aj vtedy nosili, také fajnové,
- tak aby som sa nezablatil.
- Ja som aj uvažoval, šak aj s rodičmi,
- aj s pánom farárom, že by som chcel byť kňazom.
- Ale potom prišiel rok 1948, február,
- a všetko toto sa zlikvidovalo. Fakulta fakticky existovala,
- a neschválená Vatikánom. Tak to aj pán farár mi povedal,
- no, že teda: "Janko, to teraz tam nechoď,
- to keď budeš chcieť neskôr, možno pôjdeš, ale toto,
- ten Vatikán s tým nesúhlasí, takže tam teraz neísť."
- Bol problém, že sme dlho nemali deti.
- To bolo dosť dlho, sme mysleli, že nebudeme mať vôbec.
- No ale potom teda pánbožko požehnal.
- Takže takto som sa ja dostal teda k rodine.
- Sa nám narodili až po siedmich rokoch.
- Keď sa tento druhý syn narodil,
- tak ona už potom mala s obličkami problémy.
- Aj sledovali jej tie obličky, aj punkciu robili,
- ale nejak nepodarilo sa. Takže mladá zomrela, mala 46 rokov.
- Keď bolo po pohrebe, tak som sa ich pýtal:
- "Chlapci, že teda budeme sami a budete pomáhať
- pri prácach v domácnosti, alebo si mám niekoho doviesť?"
- Povedali: "Nie, budeme pomáhať."
- Mali 13 a 16 rokov, viete?
- A teraz sami traja sme ostali. To bola najťažšia situácia.
- A veľmi dobre povedala chlapcom moja sesternica: "Chlapci, neplačte.
- Vy už máte inú mamičku. Vaša mamička bude Panna Mária."
- A to sme si tak zapamätali veľmi. "Vaša mamička už bude Panna Mária,
- nebojte sa." A mali sme také heslo odvtedy:
- Ó, Mária, Matka milostivá, buď o nás vždy starostlivá.
- To sa aj oni naučili, aj písali:
- Mária, Matka milostivá, buď o nás vždy starostlivá.
- Chvála Bohu, zatiaľ sa to darí.
- -Prijmi túto obetu zmierenia a chvály a daj, nech nás očistí,
- aby sme ti mohli slúžiť s úprimným srdcom.
- Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
- -Vtedy trvalý diakonát nebol, keď som bol človek ženatý,
- tak už nemohol sa stať kňazom, pokiaľ manželka žila.
- No, už tuto nežila, ale už kňazom nebol, tak čo,
- a čo s tými deťmi? Čo s tými deťmi, tak neprichádzalo to do úvahy.
- Kríž bol, ako sa to hovorilo, na krížnych cestách,
- na križovatke z hlavnej cesty, ktorý išla cez Jur až do Trnavy.
- A z nej odbočovala cesta do Viníc. A na tej križovatke
- bol postavený kríž a bol z bieleho kameňa,
- tak sa aj volal, že Biely kríž. Tam ľudia vždy, keď išli,
- hlavne do roboty alebo z roboty, sa zastavovali, posedeli,
- pokľakali, pomodlili sa.
- Potom to začalo vadiť totalitnej moci,
- tak povedali, že ho odstránia, ako aj vežu na Kalváriu odstránili.
- V Rači jeden kríž odstránili a našiel sa.
- Tak sme my teraz začali hľadať teda niekde kontakty,
- že či niekde nie je odložený. Ale potom jedna pani,
- ktorá v Palme robila na vrátnici, tak nám povedala:
- "Nehľadajte, ja som bola v službe, keď tu prišlo večer, v noci,
- auto z Dimitrovky nákladné.
- Kríž rozbil na kusy a nahodili na auto a odviezli."
- Pri posviacke toho kríža, keď pán arcibiskup Sokol
- ho posviacal, hovorí: "Dobre, kríž už tu máte, ale viete,
- potrebovali by ste aj nejaký kostol. Veď tu veľa ľudí býva,
- tak aj nejaký kostol." Tak dobre, povedali sme, urobíme.
- A začali sme potom kostol, čo bola väčšia práca, oveľa.
- No a kríž si uctievame teraz každý rok tak,
- že vždy 14. septembra, kedy je sviatok
- Povýšenia svätého Kríža, buď ten deň,
- alebo keď je to blízko k nedeli, tak najbližšiu nedeľu
- sa tam robí taká slávnosť, taká spomienka,
- kedy príde pán farár z kostola z Teplickej,
- a máme tam pobožnosť pri kríži.
- V dobe socializmu bol boj proti cirkvi veľký.
- A niektorí podľahli tomu nátlaku
- a aj do kostola ľudia už na sväté omše nechodili.
- Jednak sa aj báli, že teda budú mať v zamestnaní problémy,
- a jednak aj spohodlneli ľudia. Necítili potrebu
- duchovný nejaký život, alebo duchovné veci robiť.
- No a potom, keď deti v takýchto rodinách rástli,
- potom podľa toho aj žili. Že prečo prichádzajú ľudia o vieru?
- Tak hlavne v prvom rade to, že asi nemajú základy.
- -Milí rodičia, je to dnes veľká šanca
- niečo zásadné urobiť aj vo vašich životoch.
- Od vás bude vo veľkej miere závisieť,
- či to prvé sväté prijímanie vašich detí bude nadlho posledným,
- alebo tie deti budú pokračovať
- v tom osobnom vzťahu s Pánom Ježišom.
- Pre pána Uhnáka je naša farnosť súčasťou doslova jeho života.
- Ona funguje len niečo vyše 20 rokov, ale pán Uhnák od začiatku,
- od vzniku farnosti bol pri jej vzniku.
- Teda pomáhal s ďalšími pri stavbe kostola, pri tom,
- že farnosť vôbec mohla vzniknúť. A je také veľmi krásne,
- že mohol tú službu nie ukončiť postavením kostola,
- ale pokračovať práve tým, že slúži ďalej napriek svojmu
- pokročilému veku. A myslím si, že je to taký dobrý príklad
- aj pre tých ostatných rozdávateľov svätého prijímania, že vidia,
- že to nie je otázka len honoru, že teraz ostatní ma vidia,
- ale to je tá tichá služba. Že jeho väčšinou nikto nevidí,
- lebo pán Uhnák nerozdáva sväté prijímanie
- pri svätých omšiach, ale je práve poverený
- tou špecifickou pastoráciou, tým rozdávaním svätého prijímania
- práve pre chorých, starých. Tých, čo prežívajú nejaké ťažké obdobia.
- A to nie je niečo, čo je priamo na očiach, ale on to robí poctivo
- a za to si ho veľmi vážim. Pre neho je to doslova a do písmena služba.
- Že je to človek, ktorý je kedykoľvek pripravený poslúžiť.
- Napriek svojmu nie ľahkému životu som ho nikdy nepočul, že by šomral,
- že by sa na niečo sťažoval. Čiže aj pre mňa je to taký naozaj,
- povedal by som, že až taký duchovný príklad
- tohto človeka, ako dokáže prežívať vieru vo svojom živote.
- Čiže to, čo verí, to sa snaží aj žiť.
- Čiže pre mňa je naozaj takou veľkou oporou vo farnosti.
- -Pán Ježiš hovorí: "Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.
- A ja ho vzkriesim v posledný deň, lebo moje telo je pravý pokrm
- a moja krv je pravý nápoj."
- Telo Kristovo. -Amen.
- Duša Kristova. -Posväť ma...
- -Bez toho svätého prijímania by som už bol asi nebohý.
- Pán Ježiš, ako bol láskavý a milosrdný
- k starému hriešnikovi.
- Bez Ježiša by som nebol obstál.
- To som videl na svojich deťoch,
- ktoré akosi podceňovali tieto veci
- a kam sa dopracovali.
- Prišli za mnou, že: "Otec, teda, či je pán Boh vôbec."
- Tak ďaleko to prišlo s nimi.
- Lebo keď človek opustí sväté prijímania,
- ktoré dávajú silu do ďalšieho života,
- tak je vystavený všetkým nástrahám.
- -Niektorí majú ťažké rodinné problémy.
- A hlavne potom sa vracajú do mladosti, do minulosti.
- Človek už od narodenia sa musí pripravovať na starobu.
- Pripravovať sa na starobu, viete?
- Ja skončím niekedy, musím na to myslieť.
- Ja to považujem za najdôležitejšie, aby človek,
- a hlavne veriaci človek, si uvedomoval,
- že tento svet niekto stvoril, niekto ho riadi.
- Aj sme sa narodili, aj musíme zomrieť.
- Len musíme byť na to pripravení stále.
- V posledných rokoch mi pomáhala aj činnosť
- v Združení kresťanských seniorov,
- kde sa stretávame kresťanskí dôchodci,
- ktorí chceme prežiť dôchodok a odpočinok aktívne.
- Už niekoľko rokov nás sprevádza v Šaštíne
- otec biskup Haľko, ktorý aj duchovné slovo
- má pre seniorov, napriek tomu, že je mladý,
- ale veľmi chápe seniorov
- a dáva im veľmi dobré poučenia do života.
- Ten Šaštín som mal ja na starosti, ešte mi to aj ostalo.
- Keď som bol podpredseda, tak som mal aj viacej vecí,
- to boli dve obdobia, to bolo 8 rokov.
- Ale už teraz som to nechal, nech mladší si to zoberú
- a nech si to riadia. Musíte vedieť odísť
- vždy z nejakej funkcie, alebo z práce, alebo kde.
- Keď cítite, že už na to nevládzete a vidíte,
- že niekto by to vedel lepšie robiť, tak to nechajte.
- Každá takáto púť a návšteva pútnického miesta,
- tam chodíme za to, za prvé, aby sme poďakovali Panne Márii,
- že čo nám doteraz vyprosovala pomoc a pomáhala.
- A zároveň aj prosili o pomoc ďalej, do ďalšieho života.
- To sú dve veci, ďakovať a prosiť.
- Takto sa snažíme na každej púti hlavne toto.
- No a tam už potom sa tí ľudia aj stretnú, aj sa pomodlia,
- aj sa porozprávajú, a tak.
- A to je, že cítim pomoc Božiu. V mojom veku, viete,
- je už málo takých, ktorí by boli tak trošku aktívni,
- že by boli ochotní ešte sa obetovať aj pre druhých, nielen pre seba.
- Tak ja to považujem za odmenu najväčšiu, čo môžem mať.
- No čo ja potrebujem iné?
- Byť zdravý a mať pokoj a lásku, v rodine a s ľuďmi vôbec.
- Inšie už nepotrebujem nič. Nepotrebujem.
- A to zatiaľ mám, chvalabohu, toto je dôležité. Toto je dôležité.
- SPEV: Nesmiem zabudnúť.
- Ty vchádzaš priamo k nám.
- So svojou láskou sa nás chceš dotknúť.
- Srdce Ti dávam, zranené, do Tvojich rúk.
- Ty vchádzaš priamo k nám, so svojou láskou sa nás dotknúť.
- Srdce Ti dávam, zranené, do Tvojich rúk.
- Skryté titulky: EVA PETROVIČOVÁ Altop Service (c) TV LUX 2025
Mohlo by vás zaujímať:
DOKUMENTÁRNE FILMY
MOJA MISIA: MADAGASKAR / ŽOBRÁK BOŽÍ
07.07.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
NÁDEJ V SRDCI DAMAŠKU
05.05.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
SESTRY V KLÁŠTORE
SESTRY V KLÁŠTORE (1) / V KLÁŠTORE
06.04.2026
DOKUMENTÁRNE FILMY
DOVIDENIA V NEBI, PRIATELIA
17.09.2008Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri






