OHEŇ PÁNA JEŽIŠA

(piano)
(Vodné zvuky Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom. Bratia hovorím po ľudsky s ohľadom na slabosť vášho tela. Ako ste vy dávali svoje údy na neprávosť, keď slúžili nečistote a neprávosti, tak teraz vy dávajte svoje údy na posvätenie, aby slúžili spravodlivosti. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní čo do spravodlivosti. Aký úžitok ste mali vtedy z toho, za čo sa teraz hanbíte? Veď koniec toho všetkého je smrť. Ale teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť. Ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Počuli sme Božie Slovo Bohu vďaka. Blážený človek, čo v Pána skladá dôveru. Blážený človek, čo v Pána skladá dôveru. Blážený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Blážený človek, čo v Pána skladá dôveru. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas a jeho lístie nikdy nevedne. Darí sa mu všetko, čo podniká. Blážený človek, čo v Pána skladá dôveru. No nie tak bezbožní, veru nie. Tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Blážený človek, čo v Pána skladá dôveru. Aleluja, aleluja, aleluja. Všetko pokladám za stratu a za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v ňom. Aleluja, aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojim. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Lukáša. Sláva tebe, Pane. Ježiš povedal svojim učeníkom: "Oheň som prišiel vrhnúť na zem. A čo chcem? Len aby už splanul. Ale krstom mám byť pokrstený. A ako mi je úzko, kým sa to nestane. Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti ocovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre." Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Drahí bratia a sestry! Dnešné evanjelium nám môže prísť také ťažké, že väčšinou tak sme zvyknutí, že Pán Ježiš tak pozýva k láske, k tomu, aby sme sa prijímali, odpúšťali si, zmierili sa. Aby sme vytvárali tú jednotu. A dobre vieme, ako vyčerpáva, ako zraňuje nejednota, rozdelenie. A tu zrazu toto dnešné evanjelium. Práve aj Pán Ježiš hovorí o rozdelení. Hovorí o tom, ako sa otec postaví proti synovi, syn proti ocovi, matka proti dcére a tak ďalej. Ako to Pán Ježiš myslel? Čo toto Božie slovo nám môže dnes povedať? Aby sme pochopili tú druhú časť úryvku, ktorý sme čítali, Evanjeliá podľa Lukáša, tak je dobré, keď sa vrátime na začiatok úryvku. Oheň som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Len aby už splanul. Aký je to oheň, o ktorom hovorí Pán Ježiš? To nie je oheň. Ten, ktorý spôsobuje požiar, ktorý spôsobuje nejakú katastrofu. Oheň, ktorý ničí. Je to oheň, ktorý prináša život. A keď sa tak pozrieme do minulosti, tak naši prapredkovia-- tak vidíme, čo pre nich znamenal a stále čo pre nás znamená oheň, že v časoch, kedy sme ten oheň museli tak chrániť, tí naši predkovia v jaskyniach, keď po blesku sa rozhorel strom a oni si zachovali ten oheň. Oheň bol pre nich čosi posvätné. Vedeli dobre, že aký je dôležitý. Vedeli dobre, že si ho musia chrániť, že si ho musia strážiť. Posvätný oheň, keď oheň vyhasol, znamenalo to častokrát smrť kmeňa, klanu. A tak ten oheň sa stáva v našich mysliach symbolom života, symbolom záchrany. Kdesi ten archetyp ohňa v nás, ktorý si nesieme a ktorý nám poukazuje na to, že bez ohňa, bez svetla je človek odsúdený na tú tmu, na zimu, na smrťA tak, keď Pán Ježiš hovorí o ohni, hovorí práve o tom ohni Ducha Svätého. Hovorí o tom ohni, ktorý túži vstúpiť do každého života. Hovorí o svetle, o svetle, ktorý na, ktoré nás túži naplniť. Svetlo, svetlo rovná sa láska. Lásku som prišiel vrhnúť na zem a čo chcem? Aby sa rozhorela. Prichádzam na túto zem, aby som rozdával, úplne rozdával, rozdával sa. V eucharistii Ježiš to úplne tak spečatí, keď sa nám totálne dáva. Keď tak potvrdzuje to, že už v žiadnej chvíli, v žiadnom okamihu, v žiadnej tme, v žiadnej ťažkosti, v žiadnom zápase nie sme sami. Že je s nami, že nás nikdy neprestane milovať, že nikdy neprestane po nas túžiť, že nás nikdy neopustí. A čo potom? To rozdelenie v tej druhej časti evanjelia? Na to mi prichádza na myseľ taká jedna dávna spomienka. Náročky zmením mená tých aktérov, pretože žijú mnohí, aby som takú indiskrétnosť zachoval. Ale s týmto evanjelium sa mi ten príbeh a to svedectvo veľmi spája. O čo teda ide? Keď sme nastupovali pred tridsiatimi rokmi do saleziánskeho noviciátu, tak nás vtedy bolo dvadsať. Tých mladých mužov, ktorí sme tak rozmýšľali o povolania, kde sme tak vnímali a cítili, že ten pán Boh nás tak volá, aby sme sa mu zasvätili. A spomedzi tých novicov, teda zmením to meno, nazvem ho Janko, aj keď sa volal ináč, nazvem ho podľa Don Bosca, keďže sa stal saleziánom, tak medzi tými mnohými spolubratmi, novicmi bol Janko. A veľmi taký príjemný, priateľský. A keď sme mávali raz za mesiac, mesiac a pol návštevné nedele, že rodičia, príbuzní prichádzali k nám, pretože ten noviciát sa vyznačoval tým, že sme rok nešli domov, ale oni prichádzali teda, tak sme si všimli, že tomu Jankovi prichádza celá rodina, súrodenci, mal sestry, sestry, dokonca bol dvojička s jednou sestrou. Prichádza hlboko veriaca mamka, z ktorej doslova žiarila dobrotu a taký hlboký duchovný život. Ale neprichádza otec. A potom, keď sme sa tak viacej spoznali, tak sme spoznali aj tú situáciu Janka i jeho rodiny. Pochádzal z rodiny, kde sa tak dedilo to povolanie mlynára A jeho otec bol mlynárom. A ten Janko vlastne od detstva chodieval do toho mlyna a pomáhal otcovi. Skoro ráno vstávali o tretej, tuším, aby išli tam, aby, uhh.. A teraz vytvoril sa medzi nimi taký veľmi hlboký, krásny vzťah otca a syna. A tak, ako dospieval a silnel ten Janko, tak veľmi pomáhal otcovi. A otec, keďže to bol jediný syn, tak mu vštepovať to, ty budeš pokračovať v tom diele, kde celé generácie naša rodina v tom mlyne pracuje. No a naozaj, stal sa dospelým, Janko, a ďalej tam pracoval. Odišiel na vojnu. Ešte otec mu tak často volával. Už sa teším, keď sa vrátiš, lebo veľmi chýbaš. Ale na vojne a v tom období už ako dospelý muž mohol mať okolo dvadsaťštyri. Potom začal čoraz viacej tak cítiť to Božie volanie isť za duchovným povolaním. No a vtedy nastal konflikt. Vtedy o tom otec nechcel počuť. Veľmi ho to bolelo. Otca. Ty chceš ľuďom brať chlieb? Veď ty musíš tu byť so mnou spolu. Rastieš tu v tom mlyne. Je to tvoj svet, je to tvoje povolanie. Ale teda to bolo také veľmi ťažké aj to rozhodovanie, keďže sa mali celá rodina radi. Pekné vzťahy tam vládli a zvlášť to puto otec, syn Ale to volanie Božie bolo silnejšie A tak teda vykročil Janko za svojím povolaním. A teda bol v noviciáte. Na prvú návštevnú nedeľu neprišiel otec, na druhú neprišiel, po pol roku neprišiel, nechodil a veľmi to bolelo, ale bolelo to toho Janka, syna, ale bolelo to aj toho otca, pretože sa mali radi. Ale vzniklo medzi nimi obrovské také napätie poznačené tou bolesťou, ktoré veľmi zraňovalo. Zraňovalo to obidvoch, zraňovalo to celú rodinu. A v tých potom zápasoch ten Janko, zložili sme sľuby. Otec prišiel na sľuby, bol na celej omši spolu s celou rodinou. My sme si tak mysleli a už je dobreAle po omši vyhľadal otec nášho predstaveného, magistra, a mu vraví: „Koľko mám tu zložiť? Tisíc? Povedzte, aby som ho vykúpil." A ten predstavený vraví: „Ale to sa nedá. On sa rozhodol sám slobodne. On chce tak úplne patriť Bohu a kráča tou cestou duchovného povolania ako salezián, kňaz." Tak tá bolesť pokračovala ďalej. Prečo to spomínam v tom, eh, eh, súvislosti s evanjeliom? Lebo tam kdesi vidíme to, čo prináša niekedy to kráčanie za povolaním. To, čo prináša niekedy tá vernosť povolaniu, vernosť viere, vernosť Bohu. Že niekedy to tak sa zdá, akoby to tie vzťahy niekedy môže aj rozčesnúť. Ale teda príbeh pokračuje ďalej a je to veľmi pekný príbeh, že trvalo to ešte nejaký čas, kým otec sa otvoril tej pravde a keď videl, že syn je šťastný, keď videl, ako študiuje, ako pokračuje ďalej, keď videl, ako je pekne ponorený do apoštolátu medzi mládežou, medzi detí, tak potom sa to začalo pomaly preklápať. Nakoniec aj pre otca bolo to veľké prehĺbenie viery. Nakoniec aj otec prežil také vnútorné prehĺbenie vzťahu s Bohom. A tak potom, po niekoľkých rokoch sme často navštevovali túto rodinu a otec nám s nadšením ukazoval mlyn. Ukazoval, ako to funguje a často prichádzal aj ten spolubrat. Už ako potom neskôr mladý kňaz tak brával chlapcov na výlety a braval do mlyna. A ten otco bol taký šťastný a ten otec rozšíril to srdce aj pre tých ďalších a ukazoval chlapcom, ako to tam melie sa, ako tá múka sa tam sype. Ukazoval im celý ten mlyn a-a spolu sa hrávali a strieľali zo vzduchovky a tak. Tam, kde je vernosť, tam, kde je otvorenosť Božej lásky-láske, tak tam zažívame niekedy aj tú bolesť, aj tie ťažkosti, niekedy aj to nepochopenie, ale zažívame aj tie zázraky. Tak, bratia a sestry, vás tak pozývam, keď možno niekedy vo vzťahoch cítime také nepochopenie alebo rozdelenie, alebo možno zápasíme s tým, že naši blízki, či už deti, vnúčatá, že tak pozabudli na kostol, na vieru. Nevzdávajme to trpezlivo, modlime sa, trpezlivo obetujme aj tie svoje ťažkosti a bolesti práve za nich. Možno neuvidíme hneď nejaký výsledok, možno sa niekedy ani nedožijeme nejakých obrátení, ale každá tá modlitba úprimne nasmerovaná tam k Pánu Bohu a každá tá modlitba, kde blízkych vkladáme do Božieho srdca, prinesie raz ovocie Amen Amen. (piano)…