- 6. júla 2026
- Meniny: Patrícia, Patrik
- Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období...
Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PODSTATA JE, ČO O NÁS HOVORÍ BOH
káže dp. Ján Bucspomienka na Všetkých zosnulých veriacich
Prepis videa
(piano)
(vodopád Čítanie z knihy Jób. Jób prehovoril takto: Bár by moje slová boli napísané, bár by ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali vrypané do skaly. Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom. A hoci moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha. Veru, ja sám ho uvidím. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. (hra na sklenených strunách)
Po Bohu žízni, moja duša,
- (piano)
- (vodopád Čítanie z knihy Jób. Jób prehovoril takto: Bár by moje slová boli napísané, bár by ich zaznačili do knihy železným rydlom a olovom, aby navždy zostali vrypané do skaly. Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a ako posledný bude stáť nad prachom. A hoci moja koža bude rozrušená, zo svojho tela budem vidieť Boha. Veru, ja sám ho uvidím. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. (hra na sklenených strunách)
- Po Bohu žízni, moja duša,
- po Bohu živom.
- Po Bohu žízni, moja duša,
- po Bohu živom.
- A ako jelen dychtí za vodou z
- prameňa, tak moja duša,
- Bože, túži za
- Tebou.
- O Bohu žízni, moja duša, po Bohu
- živom. Kedyže už prídem k
- nemu a uzriem Božiu
- tvár.
- O Bohu žízni, moja
- duša, po Bohu živom.
- Veď som putoval ku vznešenému
- stánku
- a vstupoval do domu
- Božieho s radostným
- plesaním a piesňou
- ďakonnou. Zolož li
- svoje svetlo a svoju
- pravdu, oni nech ma
- sprevádzajú
- a privedú na tvoj svätý vrch a do
- tvojich stánkov.
- O Bohu žízni, moja
- duša, o Bohu
- živom.
- I pristúpim k Božiemu
- oltáru, k Bohu, ktorý ma
- napĺňa radosťou i
- plesaním.
- A cíta roťa, Bože, Môj Bože,
- zvelebím.
- Reč, čo si smutná duša
- moja? A prečo sa
- chveješ?
- Dúfaj v Pána, lebo ho ešte budem
- velebiť, spásu, mojej tváre a
- môjho Boha.
- O Bohu žízni, moja
- duša, o Bohu
- živom.
- (hra na sklenených strunách)
- Čítanie z druhého listu svätého apoštola Pavla Korynťanom.
- Bratia.
- Vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša s Ježišom,
- aj nás a postaví nás s vami.
- A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom
- mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu
- slávu. Preto neochabneme. A
- hoci náš vonkajší človek chradne, náš
- vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.
- Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne
- veľkú váhu večnej slávy. Ak nehľadíme na
- to, čo je viditeľné, ale na to, čo je
- neviditeľné, lebo viditeľné je do
- času, ale neviditeľné je naveky.
- Veď vieme, že keď sa tento stánok, náš pozemský dom,
- rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou
- zhotovený, ale večný dom v
- nebi. Počuli sme Božie
- slovo.
- Bohu vďaka.
- (hra na sklenených strunách)
- Aleluja,
- Aleluja.
- Aleluja,
- Aleluja.
- Naša vlasť je v nebi
- a odtiaľ očakávame Spasiteľa,
- Pána Ježiša
- Krista.
- Aleluja,
- Aleluja.
- Pán s vami
- I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia
- podľa Jána. Sláva tebe,
- Pane.
- Ježiš povedal svojim učeníkom. Nech
- sa vám srdce nevzrušuje. Veríte v
- Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho
- Otca je mnoho príbytkov.Keby to tak
- nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť
- miesto? Keď odídem a pripravím vám
- miesto, zasa prídem a vezmem vás k
- sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.
- A cestu, kam idem, poznáte. Tomáš mu
- povedal: „Pane, nevieme, kam ideš.
- Akože môžeme poznať cestu?" Ježiš mu
- odpovedal: „Ja som cesta,
- pravda a život. Nik nepríde k
- Otcovi iba cezo mňa."
- Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe,
- Kriste.
- Mnohí ľudia majú tento čas tak radi, lebo, uhm, sa
- stretnú možno aj so svojimi známymi, myslím so živými, aj na
- cintorínoch alebo na ceste tam. A cintoríny sú také úplne
- iné. Aj ja tiež to mám rád, lebo, lebo je to taký iný čas a, a
- keď idem na cintorín a som pri nejakom tom, uhm, zosnulom,
- ktorý už predišel do večnosti, tak, tak väčšinou tak rozmýšľam, že, že
- čo ten človek, hej, čo vo mne ostalo z neho na nejaké
- ďakujem Pánu Bohu za, za jeho život a prosím teda, aby
- naozaj mohol byť vo večnosti. A, a
- je to niečo ako keby také, také príjemné.
- A, a teraz jasne, niekedy mi tak napadne, že, že a čo by som chcel,
- že ak by ľudia mohli spomínať na mňa, hej, že keď teraz budú pri
- mojom hrobe, možno niekde a teraz čo si spomenú.
- Alebo ešte raz, keď som bol na jednom takom, uhm,
- prednáške, na nejakom cvičení, tak sa nás opýtali takú otázku,
- že čo by ste chceli, aby ľudia povedali na vašom pohrebe?
- A to je plus mínus, hej, v tom, že čo si chcú, aby som si, si
- spomenuli na mňa, čo chcem teda, alebo čo povedia na mojom
- pohrebe a podľa toho by sme sa mali správať. Ale viete čo?
- Nemyslím si, že toto je až také dôležité, že čo ľudia o nás povedia, aj keď
- chceme samozrejme každý jeden z nás, aby o nás dobre povedali, aby na nás
- dobre spomínali, ale podstata je to, že čo o nás Boh hovorí
- a toto je, toto je dnešná otázka, lebo, lebo zosnulí
- my môžme aj dnes odísť, a to, čo ľudia povedia, nám
- nepomôže k tomu, aby sme prišli do toho domova,
- pre nás miesto. Ale že čo si Boh o nás myslí?
- Aké je naše priateľstvo? Aké, aké je naše kráčanie s
- ním? Ako, ako sme si blízko v tej našej intimite a
- hlboko sme ponorení do jeho vôle a do kráčania toho, kde,
- kde on nás chce mať. A myslím si, že, že to naše
- ponorenie do neho spôsobí presne to, že aj
- ľudia budú požehnaní cez náš život.
- Že ono to je opačne, že my niekedy by sme chceli,
- a potom si povieme a možno sa to aj Pánu Bohu zapáči, ale my, keď robíme
- opačne, že žijeme to, čo sa Bohu páči, tak pre ľudí je to
- požehnanie. Lebo my žijeme tú plnosť života,
- pozýva a ten život potom pretieká a dotýka sa iných
- ľudí. A v lete som mal možnosť sa stretnúť
- s
- neterou blahoslaveného Pietra Frassatyho, Giorgio
- Frassatyho. Pier Giorgio Frassati, mladý chlapík, ktorý,
- ktorý zomrel v Taliansku a keď ho
- pochovávali a on zomrel na zápal pľúc a
- nevedeli to už ako keby vyliečiť, hej, ml-mladý bol, už si nepamätám, nepamätám
- presne, že koľko mal rokov, ale keď prišli na pohreb, tak jeho rodina
- bola prekvapená, že koľko bezdomovcov, koľko
- chudákov, koľko sociálne slabších ľudí
- prišlo na jeho pohreb a oni sa divili, že, že prečo ste tu prišli a oni
- zrazu začali každý hovoriť ten svoj príbeh, že jak on im
- pomáhal a robil to tak, že nikto to dookola nevedel, ale oni boli
- požehnaní cez jeho život. Oni boli dotknutí jeho láskou, jeho
- milosrdenstvom a jeho štedrosťou.
- A všetci boli takí prekvapení, že jak to robil a nerobil to preto, aby
- ľudia o ňom hovorili. Nerobil to preto, aby ľudia si ho uctili,
- ale robil to preto, lebo Boh to videl a jeho srdce bolo
- premenené práve Božou láskou a on to dokázal rozdávať
- A viete, že teraz naozaj, že, že kde sme my v tom kráčaní s
- Bohom, že či som tak premenený, aby zo mňa ten jeho
- život, to, čo Boh ži-žije, čo nám ponúka, čo on
- nám dáva, tú jeho lásku, milosrdenstvo, starostlivosť, dobrotu,
- prijatie, ktoré u neho vždy máme, že či to zo mňa ide.
- V tom je vlastne tá ako keby, uhm, značka alebo ten
- symbol toho, že či som premenený tým Jeho
- pôsobením vo mne. A ja viem, že sme v procese,
- hej, a každý deň sa blížime k tomu dňu, kedy my tu
- skončíme a, a ja verím, že pôjdeme teda domov.
- To, čo Ježiš hovorí, že idem vám pripraviť miesto, hej,
- že sa tam stretneme. Ale teraz sme v procese.
- Ja mám rád to slovo, lebo, lebo to znamená, že ešte nie je všetko
- dokončené. Aj ja som v procese, aj každý jeden z nás.
- Nikto asi, neviem, by nemohol o sebe povedať, že ja
- som už svätý, už som pripravený, už som dokonalý, hej, že všetci sme v
- procese. A dnes v tom druhom čítaní sme počuli,
- Pavol hovorí, že, že preto neochabíme, hoci aj náš
- v-vonkajší človek chrádne, náš vnútorný človek sa zo dňa
- na deň obnovuje A pre mňa je to slovo, že
- neochabujeme, podľa mňa kľúčové v tom celom, lebo
- niekedy sa môže stať, že my ako keby tak vnútorne už
- ochabneme, že možno to naše telo je slabe a
- slabšie, keď starneme, tak tí, ktorí sú ešte starší ako ja, to
- vedia. Alebo už aj ja to cítim, že moje telo nie je úplne fit a nie
- som úplne jak najmladší. A, ale to, čo je dôležité, že
- neochabneme, aj keď telo chrádne, že náš vnútorný človek sa má
- obnovovať, lebo tá sila nášho bytia nie je v tom
- vonkajšom človeku, ale vo vnútornom.
- A tak skúsme ako keby sa tak pozrieť na to, že či nie je
- ochabnutý ten náš vnútorný človek a že či dokáže ako keby
- prijať to, čo nám Pán Boh ponúka práve na tejto ceste
- do, do toho nášho domova, kde máme prísť.
- A svätý Pavol potom ešte pokračuje a hovorí, že, že veď naše terajšie
- ľahké súženia nám..Veď
- naše terajšie ľahké súženia prinesie nám nesmierne veľkú váhu
- večnej slávy. Že ako keby príde to.
- Viete, že ten život nie je úplne jednoduchý,
- Že toho týždňa som sa stretol s niekoľkými ľuďmi, ktorým blízki
- ľudia zomreli a mladí ľudia. Hej a je to bolesť, je to
- ťažkosť a je to súženie, ale my to súženie, ako
- keby potrebujeme prijať, že áno, je to súčasť môjho života a nebyť
- sústredený na to, že čo tu teraz prežívam, možno v tom kríži, v
- tej ťažkosti, ale pozerať sa ponad to, ako že ten kríž,
- súženie a ťažkosť je prostriedok na to, aby sme mohli prísť
- domov, že je to jednoducho súčasť nášho života.
- Ak to prijmeme tak zrazu, to nebude až taká obrovská bolesť,
- prekvapenie a neviem. Dotyk nášho života, čo nás zruinuje a
- posunie úplne kdesi dole k zemi. Ale nás to jednoducho ako keby tak
- udrží, že áno, toto je súčasť a ja to môžem položiť na
- to moje súženie. A posledná vec, ktorá je v tom
- čítaní, ktorá sa ma dotkla práve na tom, že sme v procese ísť
- domov, tak Pavol tam hovorí, že nehľadíme na to, čo je
- viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné.
- Viete a presne, že ja, keď pozerám sa domov, kde nás tí naši
- zosnulí predišli, kde už sú všetci svätí, tak, tak ja zrazu
- ako keby oveľa ľahšie znesiem to utrpenie.
- Lenže moje oči potrebujú byť nastavené neviditeľne, ale
- neviditeľné, lebo ja ten domov ešte nevidím.
- Ja v neho verím. Verím, že Ježiš to myslel vážne, že nám ide
- pripraviť miesto doma, že ide pripraviť pre
- každého jedného z nás domov, priestor, kde môžeme celú večnosť
- byť.
- (odkrúca) A ja keď to vidím vo svojej duši, tak zrazu toto mi dáva silu práve na
- to, aby som toho môjho vnútorného človeka
- neustále obnovoval, aby som kráčal každý deň, aby som sa nebál
- možno aj toho súženia, aby tá láska cezo mňa
- pretekala. A to bude potom naozaj to, čo
- bude veľmi dôležité a náš život je tu a teraz, tu a
- teraz. Ja neviem, či budem mať zajtra príležitosť ešte žiť.
- Viete mi tak, akoby sme si boli istí v niečom, že
- koľko ešte sa dožijeme? Neviem, či zajtra tu budem, a preto dnešný
- deň ja tu a teraz potrebujem prežiť tak, aby naozaj som si večer
- mohol povedať a pozrieť do očí Bohu a že Bože A som to
- tak prežil a dávam ti celý tento deň, lebo som chcel a prežil som ho na
- tvoju chválu a slávu. A viete, keď toto budeme mať v sebe, tak naozaj
- ten náš život bude mať oveľa väčšiu kvalitu v jeho
- očiach. Možno nie v ľuďoch, v ľudských očiach, ale v jeho očiach.
- A toto je niečo, čo je dôležité.
- Španielsky spisovateľ Lope de Vegas bol na
- smrteľnej posteli a lekár bol pri ňom a on
- naozaj bol veľmi úspešný. Napísal viac ako tisíc divadelných hier
- za svojho života. Bol naozaj známy a
- ľuďmi uctievaný a lekár mu hovorí, že no, že vy už
- spokojne, už naozaj bolo to také jasné, že odchádza a lekár mu hovorí, že už
- spokojne môžte zomrieť, že na vás svet nikdy nezabudne a
- odídete ako veľký človek.
- A on odpovedá na to, že teraz už uznávam, že
- pred Bohom nie je veľký iba ten je veľký, iba ten, kto má
- dobré srdce. On mal nejakú skúsenosť, že zrazu mu ten jeho život
- prebehol pred očami a on hovorí, že uznávam, že
- pred Bohom je veľký iba ten, kto má veliké srdce A potom povedal, že
- a teraz by som, by som rád dal všetky
- moje úspechy za to, aby som mohol urobiť o jeden dobrý skutok
- viac, že je to veľmi také zaujímavé, že on ako keby
- všetok ten svoj úspech, ktorý mal pred ľuďmi, hovorí,
- jeden dobrý skutok. A my sme ešte v procese všetci
- kráčania domov. Ježiš je tá cesta, pravda a život.
- A je otázka, čím naplníme dnešný deň.
- Či to bude súčasť toho približovania sa k nášmu
- domovu, ktorý vidíme, alebo bude to len možno niečo, čo je
- prázdne. Tak nás pozývam do toho, aby sme nielen
- boli tí, ktorí možno pôjdeme na cintorín, ale aby sme
- boli tí, ktorí sa nadýchneme toho Božieho života do
- sme sa raz s našimi zosnulými naozaj mohli stretnúť, aby aj my sme
- boli doma, kde nám Ježiš pripravil
- miesto.
- Pane Ježiš, prosíme ťa o to, aby sme nikdy nevybočili z cesty,
- ktorou si ty. Daj, aby nás žiadna ponuka,
- žiadny hnev, strach, bolesť ani ťažkosť
- neodlúčili od tvojej lásky, od tvojej dobroty.
- Ale aby sme každý deň pozerali na to svetlo, ktoré si ty a skrz
- to svetlo sa môžeme potom dostať domov, kde
- si nám pripravil miesto a kde veríme, že sú naši blízki
- Amen
- (pozadie
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
SLÁVNOSTNÝ RUŽENEC
z Kaplnky povýšenia Svätého kríža u bratov františkánov v Bratislave
01.07.2026
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
