Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
záznam
20.12.2021
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PRAVDU NEMOŽNO UMLČAŤ
káže Mons. Jozef HaľkoPiatok 4. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hudba) Čítanie z knihy Sirachovho syna.
Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa,
tak bol oddelený Dávid od synov Izraela.
- (hudba) Čítanie z knihy Sirachovho syna.
- Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa,
- tak bol oddelený Dávid od synov Izraela.
- S levmi sa hrával ako s barankami a s medveďmi
- zaobchádzal, akoby to boli ovečky.
- Azda neporazil obra vo svojej mladosti a
- nezachránil národ od potupy.
- Rukou prak roztočil a zrazil vzprúteného
- Goliáša. Lebo vzýval Pána
- Najvyššieho a on dal silu jeho pravici,
- aby porazil udatného bojovníka a upevnil moc svojho
- národa. Na jeho slávu spievali o desiatich
- tisícoch. Chválili ho pre Pánovo požehnanie.
- Veniec slávy mu ponúkli,
- lebo pokoril nepriateľov zo všetkých strán, ponížil
- filistínskych protivníkov a zlomil ich moc.
- Až po dnešný deň.
- Pri každom svojom diele vzdával chválu Svätému a
- Vznešenému oslavnou rečou. Pána
- chválil celým svojím srdcom a miloval Boha, svojho
- Stvoriteľa.
- Ustanovil spevákov pri oltári a založil, zložil pre nich
- ľúbne melódie, dodal lesku slávnostiam a
- skrášlil všetky sviatky počas roka tým, že
- chválili sväté meno Pána a od skorého rána sa
- ozývala svätyňa.
- Pán ho očistil od hriechov a naveky povýšil jeho
- moc. Dal mu dedičné kráľovstvo a
- slávny trón v Izraeli.
- Počuli sme Božie Slovo. Bohu vďaka.
- (hudba Veľbím Ťa, Bože, ty moja spása. Veľbím Ťa, Bože, ty moja spása. Božia cesta je čistá. Ohňom je skúšané slovo Pánovo. On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú. Veľbím Tя, Bože, ty moja spása. Nech žije Pán, nech je veľbený môj Záchranca, nech je vyvýšený Boh moja spása. Preto Ťa, Pane, budem veľbiť medzi národmi a ozpevovať tvoje meno žalmami. Veľbím Tя, Bože, ty moja spása. Svojmu kráľovi dávaš veľké víťazstvá. Preukazuješ priazeň svojmu Pomázanému, Dávidovi a jeho potomstvu až naveky. Veľbím Tя, Bože, ty moja spása. Aleluja, Aleluja. Aleluja, Aleluja. Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu. Aleluja, Aleluja. Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc. Iní hovorili: To je Eliáš. A iní zasa vraveli: Je to prorok ako jeden z prorokov. Keď to Herodes počul, povedal: To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať. Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: Nesmieš žiť s manželkou svojho brata. Herodiada mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.Vhodný den nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galilei. Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti." A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva." Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?" A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa." Hneď utekala k vnuku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa." Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. (Mizivý zvuk v pozadí)
- Milí bratia a sestry,
- azda jeden z najznámejších dramatických príbehov
- Kristovho Evanjelia.
- Na prvý pohľad znie ako histork-historka, historický
- opis hostiny spred dvetisíc rokov,
- Ale kaskáda hriechu a kaskáda pokušenia,
- ktorá sa odohráva v samotnom Herodesovi,
- je niečo veľmi aktuálne pre celé ľudské dejiny.
- Pretože to, čo sa dialo v Herodesovi a to, aké boli
- jeho postoje, je niečo, čo možno vystupovať u
- všetkých ľudí všetkých čias.
- Tak predovšetkým
- istá rozporuplnosť, nazvime to
- schizofrénia,
- že Herodes v rozpakoch rád počúval
- Jána Krstiteľa.
- A predsa bol tento Ján Krstiteľ vo väzení.
- Herodes v rozpakoch rád počúval
- Jána Krstiteľa
- a predsa ho napokon
- dal dokonca sťať,
- zabiť, zavraždiť. Čo sa stalo?
- Mladé dievča tancuje pred Herodesom
- a on v návale vášne
- zboští toto dievča,
- lebo jej povie: „Žiadaš si, čo chceš, a dám
- ti."
- Toto je prvé a nazývame to kult tela.
- Kult áno,
- lebo kde sa sľubuje všetko
- a zaručuje sa dať všetko, čo sa bude žiadať, to už
- je kult.
- My máme kult. My máme vieru. My Bohu vzdávame
- úctu tým, že mu voče náši hovoríme: „Buď vôľa
- tvoja." Herodes v tomto dnešnom evanjeliu v zmysle,
- v určitom zmysle slova hovorí mladému dievčaťu: „Buď vôľa
- tvoja a nech sa stane."
- Herodes
- nerozlíšil v sebe,
- že je v pokušení. Nerozlíšil v sebe, že
- všetko má svoje hranice. Prešiel od pokušenia ku
- konaniu,
- keď povedal slovami,
- že
- nech sa stane vôľa tohto dievčaťa a môže si žiadať, čo chce.
- Zboštil človeka.
- Konštatujeme
- v dejinách
- jeden jav.
- Vždy, keď bol niekto zboštený,
- buď ako duče, buď ako führer, buď ako vodca,
- buď ako generalissimus, súdruh.
- Vždy to dopadlo katastrofálne. Vždy to
- dopadlo smrťou.
- Lebo ak na prvé miesto dáme
- človeka a nie Boha, nemôže to dopadnúť
- inak ako zle, inak ako smrťou.
- Príbeh pokračuje.
- Herodes počuje,
- že dievča si žiada sťatie Jána
- Krstiteľa, jeho hlavu.
- Prečo poslúchol?
- Mohol, úplne slobodne mohol povedať,
- že na toto nemyslel, že toto neurobí, že toto nechce.
- Lebo ten, koho vraždu si žiadajú, je ten,
- koho on rád, i keď v rozpakoch počúva.
- V Herodesovi prevážil ten kult,
- ktorý bol nepravý a falošný.
- V istom zmysle slova
- tá požiadavka bola falošným proroctvom Umlčíme
- Jána Krstiteľa, zotneme Jána Krstiteľa.
- Vžilo sa také slovné spojenie.
- Nastalo stínanie hláv.
- Práve v tých režimoch, ktorých vedúcich predstaviteľov
- som
- menoval ich titulmi,
- nastávalo stínanie hláv vtedy, keď tí hovorili pravdu,
- nepríjemnú pravdu.
- V istom zmysle slova bol Ján Krstiteľ
- hlasom Herodesovho svedomia.
- Nesmieš sa správať,
- konať, zotrvávať v takomto vzťahu.
- Nesmieš, lebo je to zlé. Lebo je to hriešne.
- Stínanie hláv sa nemusí týkať ľudí.
- Stínanie hláv sa môže týkať aj nášho svedomia,
- ktoré umlčímeUvrhneme do väzenia
- a zotneme, zavrieme, eliminujeme.
- A tak sa to stalo. Áno. Priniesli Herodesovi na mise
- obradne, priam kulticky,
- hlavu Jána Krstiteľa.
- Po dvetisíc rokoch sa pýtam,
- pýtajme sa,
- kto má na nás dnes po dvetisíc rokoch väčší duchovný dosah?
- Herodes alebo Ján Krstiteľ? Nezmyselná otázka.
- Avšak áno. Ján Krstiteľ dodnes, po dvetisíc rokoch.
- Sťali ho, ale neumlčali,
- lebo pravdu nemožno zoťať, uväzniť a umlčať,
- lebo nositeľom pravdy je Duch Svätý,
- tak ako voda, ako vánok, ako
- vzduch preniká všade a všetko a
- oživuje, tak si pravda vždy nájde svoje cestičky.
- Možno zoťať niekoho hlavu, ale jeho pravdu
- zoťať nemožno.
- A preto, ako keby sme z tohto príbehu cítili ten
- nie je niečo, čo si zoťal vo svojom svedomí.
- Nie je niečo,
- čo nechceš sám sebe pripustiť.
- Nemáš v svedomí nejakú trinástu komnatu, ktorú si
- bezpečne zavrel, aby si sa do nej už nikdy nemusel pozerať?
- A predsa, je to tam
- umlčaná pravda, ktorá si nájde svoju cestičku
- vo výčitkách svedomia?
- Hlavu Jána Krstiteľa priniesli na mise
- a slová Jána Krstiteľa a celé jeho posolstvo
- zotrvalo až podnes v evanjeliu.
- Až tak, že Ježiš hovorí: "Nenarodil sa zo ženy väčší
- človek, ako bol Ján Krstiteľ."
- Tak si položme, milí bratia a sestry, otázku pre seba.
- Nehovorme a nehromžíme a nehnevajme sa na Herodesa.
- Áno, je to historická postava, ktorá žila pred mnoho
- storočiami, ale to, čo je pre nás aktuálne, dnes je, či
- nestíname hlavy v sebe, hlavu svojho svedomia, či
- neumlčujeme hlas, ktorý nám zvnútra hovorí, čo
- je a čo nie je správne, čo smieme a čo nesmieme.
- Moderná doba nemá rada slová "nesmieš"
- a "musíš",
- ale to sú slová, ktoré sú pevnými bodmi nášho morálneho
- vývoja, nášho duchovného prehĺbenia.
- Lebo vo vzťahu k Bohu sú jasné veci, ktoré nesmieme a sú jasné
- veci, ktoré musíme. Nie preto, že nám to niekto nanucuje
- zvonka, ale pretože z našej, z našej podstaty, z
- našej prirodzenosti, z logiky našej existencie vyplýva,
- že ak chceme prežiť v duchovnom zmysle slova, niečo
- nesmieme a niečo musíme Nie je všetko všetkým,
- vždy a všade dovolené. Sú veci, ktoré nie sú dovolené a sú
- veci, ktoré sú prikázané
- z lásky.
- Aj rodič dieťaťu hovorí: "Nesmieš z lásky."
- Aj rodič hovorí dieťaťu: "Musíš z lásky."
- A tak dnes, keď prijmeme Pána Ježiša v Eucharistii a
- ním kláčať pri eucharistickej adorácii, povedzme mu:
- "Pane,
- otvor mi svedomie, otvor mi vnútornú odvahu
- počúvať to, čo mi moje svedomie, svedomie inšpirované
- Duchom Svätým, svedomie ako hlas Ducha Svätého
- hovorí, aby som potom, ako budem počuť, čo
- smiem a čo musím,
- podľa toho aj konal. A toto je skutočná cesta
- do nebeského kráľovstva, do večného spoločenstva s Bohom.
- Nech je pochválený Pán Ježiš Kristus
- Na veky. Amen.
- (outro muzika)
