Podporte nás 
Archív 
Naživo Mohlo by vás zaujímať:
EFFETA
EFFETA (319) - 15. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
10.07.2026
EFFETA
EFFETA (321) - 17. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
24.07.2026
RUŽENEC
BOLESTNÝ RUŽENEC
z kláštora v Podunajských Biskupiciach
18.03.2024
EFFETA
EFFETA (320) - 16. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
17.07.2026
Z PRAMEŇA
ČO KÁZAL, TO AJ ŽIL
káže Mons. Peter Beňo (Mt 12, 1-8)
17.07.2026
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PREČO SA BOJÍME?! VEĎ JEŽIŠ ŽIJE
káže dp. Daniel DianNedeľa Božieho milosrdenstva
Prepis videa
(Hravé intro)
Pán svami. I s Duchom
tvojím. Čítanie zo Svätého
- (Hravé intro)
- Pán svami. I s Duchom
- tvojím. Čítanie zo Svätého
- Evanjelia podľa Jána.
- Sláva tebe, Pane.
- Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu
- pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš,
- stal si doprostred a povedal im Pokoj vám.
- Ako to povedal, ukázal im ruky a bok.
- Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
- A znova im povedal Pokoj vám.
- Ako mňa poslal Otec a ja posielam vás.
- Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im:
- Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu
- odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.
- Tomáš, jeden z dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď
- prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: Videli
- sme Pána, ale on im povedal: Ak neuvidím na jeho
- rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a
- nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
- O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol
- s nimi.
- Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred
- a povedal Pokoj vám.
- Potom povedal Tomášovi: Vlož sem prst a pozri moje ruky,
- vystri ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale
- veriaci.
- Tomáš mu odpovedal: Pán môj a Boh môj.
- Ježiš mu povedal: Uveril si, pretože si ma videl.
- Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.
- Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných
- znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.
- Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš,
- Boží Syn a aby ste vierou mali život v jeho mene.
- Počuli sme slovo Pánovo
- Chvála na tebe, Kriste.
- Moji milovaní.
- Predo mnou
- sa vinára obraz veľkého svätsa Cirkvi
- svätého Augustína.
- Milujem tohto svätsa,
- lebo naozaj jeho dielo je úžasné
- a jeho apologetika kresťanstva je naozaj taká,
- že je aktuálna aj dnes.
- A Tomáš nebol len apologétom
- navonok. Augustín nebol len apologétom navonok, bol
- apologétom aj tohto Tomáša Apoštola,
- ktorého meno je dnes spomínané v Evanjeliu.
- Tomáša, ktorému neprávom dávajú prívlastok
- A ja by som sa rád postavil
- k svätému Augustínovi a hájil tohto Tomáša.
- Mne je veľmi sympatický.
- Tomáš zronený nad smrťou Ježiša Krista.
- Diakon včera dostal pri večernej svätej omši otázku, kde bol
- Tomáš, keď nebol s ostatnými učeníkmi?
- Odpovedal Neviem, no ja viem. Blúdil v samote,
- lebo bol zronený zo smrti majstra, v ktorého uveril.
- Nedokázal si nájsť odpoveď a netúžil po
- spoločenstve. Chcel prežiť bolesť svojho srdca v
- samote, ale tá spôsobila, že
- Tomáš celý týždeň vlastne sa
- umáral v svojom žiali a trúfam si povedať,
- aj v istej beznádeji.
- A preto, keď vstupuje do spoločenstva učeníkov,
- hovoria: Videli sme Pána, on reaguje:
- Ak nevložím
- prsty do rán po klincoch a ruku do boku, neuverím.
- Videl apoštolov, poznal ich, vedel, akí sú
- nestáli,
- a preto sa mu zdala aj tá zvesť, ktorú mu podávali istým spôsobom
- neskutočná.
- Ale vtom prichádza Ježiš
- a deje sa obrovská zmena v živote tohto apoštola.
- Klesá pred Ježišom a vyznáva: Pán môj a
- Boh môj.
- A teraz sa postavme my do situácie apoštola Tomáša.
- Ako veľmi často sme v tejto istej situácii.
- Umárame sa v svojich žialoch,
- umárame sa v svojej beznádeji
- a strácame vieru v Boha.
- Ja nehovorím, že covid je niečo, čo sa nás nedotýka.
- Bolestne sa nás to všetkých dotýka, celého sveta.
- A ako to oslabilo vieru veriacich?
- Nám stačí sledovať svätú omšu cez televíziu, cez vysielanie rozhlasu.
- Ja sa bojím ísť do kostola a možno sme takí
- istí ako tí učeníci, ktorí počúvali
- apoštolov.
- Nik sa neodvážil k nim pripojiť, no ľud ich velebil.
- Je to zaujímavé. Je to paradox.
- Velebili apoštolov, ale priznať sa k nim nechceli.
- Báli sa niekoho a niečoho A takí istí sme aj
- my. Utápame sa v svojich žialoch a v depresii
- sme padli pred Ježišom na kolená a vyznali: Pán môj a
- Boh môj.
- Lebo veď my môžeme Ježiša dobre poznať.
- Máme tu celé Sväté písmo, ktoré nám odhaľuje,
- čo Ježiš učil, čo konal a prečo to
- konalDnes ráno mi ktosi povedal,
- ako ľahko sa nám dnes dýcha. Nemusíme mať už tie
- rúška, nemusíme mať tie FFP2 a podobne.
- Áno, aj mne sa ľahšie hovorí, lebo vždy sa mi
- zahmlievali okuliare a musel som si ich hore dolu dávať dolu.
- A bez toho naozaj oveľa
- intenzívnejšie môžem dýchať a zapájať
- sa svojím slovom do slávenia Eucharistie.
- Ale my sa podobáme ľuďom, ktorí majú aj duchovne
- nasadené tie rúška. Keď nevieme ich dať dolu,
- nevieme sa zbaviť svojho strachu, ktorý nám bráni
- dýchať vierou v tomto svete. Nevieme sa
- zbaviť svojho vlastného ja, egoizmu.
- Je rúškom a silným rúškom na našej tvári.
- Preto odmietame migrantov. Preto
- odmietame konať skutky milosrdenstva.
- Ale o sebe chceme povedať, že sme veriaci.
- Vôbec to nie je pravda. Klameme seba samých a klameme aj svet.
- Vôbec neprijímame
- tú úlohu, ktorú Ježiš dal apoštolom, keď im vo
- Večeradle hovorí,
- aby
- pokoj, jeho pokoj bol s nimi.
- A ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.
- Dnešná nedeľa nie je o tom, aby sme rozmýšľali, ako Ježiš prešiel cez
- zatvorené dvere. Pre mňa to nie je problém.
- Ježiš je Boh a nijaká vec u Boha nie je nemožná.
- Takže ja tam nešpekulujem nad tým, či prešiel cez dvrené-- cez
- drevené dvere, lebo však sklenené asi vtedy ešte nemali,
- jednoducho pre mňa je dôležité. Ježiš vstupuje do spoločenstva svojich
- učeníkov ako oslávený Bohočlovek,
- ktorý im ukazuje viditeľné znaky,
- ktoré mu ostávajú počas celej večnosti s oslávenými
- ranami, večne žije.
- A ja chcem Ježiša poznať. Preto siaham po knihách Svätého písma.
- Preto siaham
- po knihách cirkevných otcov a učiteľov.
- Preto sa dívam napríklad aj na sv. Marka, ktorého sviatok budeme
- zajtra v liturgii mať. Na toho mladého človeka,
- ktorý nebál sa a išiel za Ježišom, lebo tak
- sa to traduje, že mladík, ktorý šiel za Ježišom,
- znemožniť, ale on sa im vytrhol z rúk a ušiel.
- Ale je to Marek, ktorý nám napísal aj Evanjelium,
- svedectvo o živote a diele Ježiša Krista.
- Preto ma teší, že máme 29. Apríla, sviatok
- svätej Kataríny Sieniskej, panny a učiteľky cirkvi, patrónky
- Európy, ktorá nevedela ani čítať, ani písať a
- predsa hýbala svetom Donútila pápeža, aby sa
- vrátil z Aviňonu do Ríma. Napísala úžasných viac
- ako tristo listov, a preto bola vyhlásená za
- učiteľku cirkvi. Nevzdelaná, jednoduchá
- rehoľnica tretieho rádu svätého Dominika.
- A dokázala pohnúť svetom. Mala vieru v Ježiša Krista,
- pevné odhodlanie žiť jeho život a toto je výzva aj pre nás.
- Koho sa mám báť, keď poznám Ježiša?
- Prečo by som nemohol prejsť do kostola a uvedomiť si,
- čo sa to so mnou deje?
- Lebo ak sme dobre počúvali modlitbu dňa,
- tam bolo, akým kúpelom sme boli zrodení
- a kého ducha sme prijali a akou krvou vykúpení.
- A ja tu vidím veľmi jednoznačne sviatosť krstu, ktorá nie je
- jednorazovou záležitosťou, hoci sa udiala v minulosti a ja sa na ňu
- nepamätám, lebo som bol nemluvňa pokrstený na
- mojom narodení. Ale vieru za mňa vtedy vyznávali moji
- a ja cítim povinnosť túto vieru zveľaďovať a odovzdávať
- ďalej. To je záväzok, ktorý som dostal v krste.
- Znovuzrodil som sa pre Božie kráľovstvo, stal som sa milovaným Božím
- dieťaťom. Potom je tu veľkonočný dar Ježiša
- Krista, keď Duch Svätý vstupuje do nášho života
- a odpúšťa nám hriechy, ktoré oľutujeme
- a uschopňuje nás prísť k eucharistickému stolu, kde sa
- obnovuje obeta kríža a ja sa môžem zjednotiť s Ježišom
- On mňa objíma a ja jeho a môžem volať.
- Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.
- Toto je to úžasné veľkonočné mystérium, ale k tomu sa treba
- prepracovať. Treba hľadať, ako to máš.
- Treba padnúť na kolená a vyznávať vieru.
- Pán môj a Boh môj, bez tohto vyznania sa nikde nepohneme
- a zostaneme doma ospravedlňujúc sa.
- Však viete, ja sa bojím ísť a ja hento a ja tamto.
- A ja vidím, že my máme obrovský problém, lebo my
- potrebujeme znova evangelizovať ľudí, ktorí sa boja.
- Boja tak, ako tí v časoch apoštola. Ale koho sa bojíme?
- Seba samých. Tí sa báli veľrády, lebo videli, čo
- veľráda spravila s Kristom. Ale koho sa bojíme my?
- Prečo my odmietame myšlienku byť milosrdní ako Boh
- Pápež František, keď vyhlásil mimoriadny svätý rok
- hovorí:
- „Milosrdný ako Otec, milosrdný do nekonečna.
- Boh nikdy nestratí svoje milosrdenstvo."
- A k tomuto sme povolaní. Ale dokážeme to iba vtedy, ak naozaj
- budem mať jasno, kto je pre mňa Ježiš Kristus,
- A nebudem špekulovať a nebudem sa dívať na to, či sused ide
- alebo neide do kostola. Ja idem a z kostola odchádzam
- ako vyslanec Božieho milosrdenstva.
- Toto je veľmi dôležité si uvedomiť a my dnes nielen
- sa tak akosi nostalgicky dívať na ten krásny obraz,
- ktorý predstavuje Božie milosrdenstvo, Ježiša milosrdného.
- Ale treba vedieť naozaj si uvedomiť, že sme povolaní
- ohlasovať Božie milosrdenstvo a lásku, lebo sme zodpovední za
- spásu všetkých našich bratov a sestier, s ktorými sa
- stretávame. Amen
- (piano)
