Podporte nás
Archív
Naživo
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
PREČO SA PRI SČÍTANÍ ĽUDU HLÁSIŤ KU KRESŤANSTVU?
z cyklu A teraz čo? s vladykom Cyrilom VasiľomBlíži sa sčítanie obyvateľstva a s ním aj možnosť prihlásiť sa ku viere. Prečo je dobré priznať sa ku kresťanstvu a aké následky pre Cirkev by mohlo mať to, keby sme tak neurobili?
Prepis videa
(siedmťdesiat sekund ticho, pôvodná hudba)
Sčítanie obyvateľstva sa blíži.
Budú nám položené viaceré
- (siedmťdesiat sekund ticho, pôvodná hudba)
- Sčítanie obyvateľstva sa blíži. Budú nám položené viaceré
- otázky. Starý italianský vtip hovorí o tom,
- že synček mafiána
- prišiel domov a hovorí otcovi: "Otco, dnes ma učiteľka v škole vyvolala k
- tabuli." "Áno, a čo od teba chcela?" "Vypočúvala ma a
- kládla mi mnoho otázok." "A ty si čo urobil?" "Mlčal
- som, nič som jej nepovedal."
- "Dobre si urobil, synku, nikdy netreba nič hovoriť."
- Mafián nemá rád žiadne úradné otázky.
- Chváli sa tým, že ani necekne, najmä keď sa na niečo pýtajú
- štátne orgány. Ale teraz trochu vážne.
- V najbližších týždňoch sa bude diskutovať veľa o jednom: Načo je pri
- sčítaní otázka o náboženstve? Nebude to zneužité
- proti mne? A som vôbec povinný podávať taký údaj?
- Prečo mám uviesť nejakú konkrétnu cirkev?
- Odpovede na tieto otázky budú rôzne, a to aj podľa toho, kto a
- ako sa bude pýtať. Niekto bude možno argumentovať: "Ja aj som
- veriaci, ale tak po svojom. Verím v niečo.
- Nie som ateista, ale cirkev k viere nepotrebujem.
- Ja radšej nič písať nebudem."
- Zvláštne. Na Facebooku referujeme o každom kýchnutí
- aj o dovolenke kdesi v tramtárii. Na Instagram dávame fotku toho, čo
- sme mali na obed. Bežne zdieľame o sebe údaje,
- ktoré sú súčasťou
- nášho života, našej identity. Neskrývame najmä svoju
- tvár. Doslova sa nevieme priam dočkať, kedy sa
- zbavíme rúšok, ktoré nám ju na čas zakrývali.
- Neskrývajme teda svoju tvár ani obrazne.
- Uvedome li ateista, presvedčený, že podľa neho Boh
- neexistuje, najmä keď je aj nepokrstený, tak spokojne môže
- zaškrtnúť, že nepatrí do žiadnej cirkvi a nie je
- veriaci.
- Aj keď v to, že Boha niet, človek v podstate môže tiež len veriť,
- pretože neexistencia niečoho nie je empiricky či
- filozoficky dokázateľná. Ale to je na inú diskusiu.
- Veriaci človek, kresťan, ktorý sa viac či menej snaží žiť podľa
- svojej viery, či už ako rímsko katolík, grécko katolík či
- člen niektorej inej z registrovaných cirkví a náboženských spoločenstiev,
- nebude mať iste žiaden problém s vyplnením rubriky o svojej
- náboženskej príslušnosti.
- Urobí tak samozrejme a dokonca aj s istou hrdosťou.
- Je tu ale dosť veľká skupina ľudí, ktorá je neistá, ako sa
- má zachovať.
- "No áno, jasne, že som z veriacej rodiny, aj som chodil trochu na
- náboženstvo, ale už si skôr nič nepamätám.
- Aj som sa prvýkrát sobášil v kostole, ale teraz nikam nechodím,
- lebo viete, už som aj rozvedený. A kým som bol na dedine, tak to
- bol taký zvyk, ale ja už žijem predsa v meste.
- Tu je to iné a nechce sa mi a rodičia už tak na mňa netlačia.
- Babka už aj tak zomrela, ale veď dobre, niekedy na Vianoce idem na
- polnočnú. Aj Otčenáš viem celý. Skoro.
- Aj niektoré prikázania. Ale veď jasne, keby som umrel, tak chcem mať pohreb
- aj s farárom, aj tú hohu s krížikom, ale veď to by mi chápem ani nesmeli
- odmietnuť. Čo by to bol za poriadok?
- A takto sa pokračuje ďalším filozofovaním, ako: "Veď ja nemám
- nič proti Bohu, ale keby ste vedeli, náš farár bol bezjeden nafúkaný.
- Má minule tak nababral a sklamal, že ja s nimi už nič nechcem mať.
- A viete vy vôbec, aké on má auto?" "A prečo to chcú?" "Aby
- som to
- zaškrtol. To potom na základe toho budú odo mňa
- žerať nejaké poplatky?
- Nenažrám si jedny." "Že nie?" "Ale isto, že nie."
- "No len aby. Lebo... ja neviem, neviem." Už takto
- uvažujúci to bude mať naozaj zdanlivo ťažké.
- Ale možno ani tak nie. V podstate stačí, keď sa aj takto
- pochybujúci človek na chvíľku pokojne zamyslí, pozrie sa na seba do
- zrkadla a povie si: "Ale veď jasné, ja nie som ateista.
- Ja som v podstate veriaci, aj keď možno nie veľmi praktizujúci.
- Ale veď to je štatistika príslušnosti a nie vierometer
- a nie okresná olympiáda v katechizme.
- Jasné, že som katolík, evanjelík, pravoslávny.
- No veď jasné, že som kresťan, veď čo by som tak mohol byť mohamedán či
- hinduista?"
- Ďalšia skupina ľudí bude namietať:
- "Okej, ja som vlastne len pokrstený.
- A to už teda budem stále v nejakej cirkvi? To je fakt na furt?
- Ale veď ja som si to nevybral. Ja by som radšej nebol v žiadnej cirkvi.
- Ja za to nemôžem, čo urobili za mňa moji rodičia." Nuž áno,
- rodičia za teba urobili toto a aj iné veci, napríklad dali ti
- život.
- Možno ťa teraz práve ten život ani tak veľmi neteší a
- radšej by si tu možno ani nebol, ale svoje sklamanie zo života asi
- nevyriešiš
- tak, že odmietneš uvádzať v sčítaní
- obyvateľstva dátum narodenia.
- Dokonca pri narodení si sa stal aj občanom a teda
- podriadeným zákonom nejakého štátu. Tiež si si to vôbec nevybral.
- Je to tiež len vina tvojich rodičov.
- Ale skús takto argumentovať a tieto zákony nerešpektovať.
- No uvidíme, ako by si posúdili takéto dôvody štátne
- orgány a súdy. Aj keby som rodičov znenávidel a chcel sa
- im
- pomstiť za to, že ma priviedli na tento svet a roztrhal
- by som aj rodný
- list a zmenil si meno,
- preto by som ešte ani neprestal žiť, ani by som neprestal byť ich
- dieťaťom.
- Tak ako rodný list, môžem roztrhať aj krstný list,
- ale Cirkev bude
- stále mojou matkou. A nakoniec aj tak predstúpim pred
- svojho Stvoriteľa a Sudcu ako kresťan, ako jeho
- dieťa a Bohu budem musieť vydať počet z toho, ako som so
- svojím človečenstvom i kresťanstvom naložil. Čo poviem?
- Že som svoj život znenávidel až tak, že som odmietal uviesť do štatistiky
- aj dátum narodenia? Alebo tak, že som radšej neuvádzal svoju
- príslušnosť k Cirkvi, lebo krst bol vraj násilným aktom proti
- mojej vôli a kresťanom som sa stal len vinou rodičov?
- Kresťanom sa nedá prestať byť. Dá sa iba prestať
- správať ako kresťan. Mojich rodičov môžem
- znenávidieť a nehlásiť sa k nim, ale neprestanem byť
- ich dieťaťom. Podobne, kým žijem, nemôžem
- prestať byť človekom. Môžem sa len prestať správať ako človek.
- Môžem sa dokonca aj prestať cítiť človekom.
- Môžem si možno povedať: "No, dnes sa cítim pod psa,"
- ale vari sa preto nebudem ani v štatistike hlásiť za človeka a budem
- sa tváriť, že sa ma teda netýka ani sčítanie ľudí,
- že nechcem byť
- rátaný za člena tohto spoločenstva, že si myslím, že medzi ľudí nepatrím...
- No moment, to ako že nepatrím medzi ľudí? A kam teda?
- To už by bola trocha silná káva.
- Keby toto mne chcel niekto povedať, bral by som to ako urážku. A oprávnene.
- Takže dátum narodenia si pri sčítaní predsalen uvediem.
- Patrím predsa medzi ľudí. Nezapriem ani svojich rodičov, aj keď im
- kadečo vyčítam, a z rodičovského domu som odišiel.
- Viem ale, že tam mám vždy miesto. A uvediem aj to,
- do ktorej cirkvi som bol krstom začlenený.
- Patrím predsa medzi kresťanov, aj keď sa dnes na
- Cirkev pozerám viac zvonku.
- Neprestala ale byť mojím rodným domom, v ktorom mám stále
- svoje miesto.
- (päťdesiat sekúnd záverovej hudby)
Mohlo by vás zaujímať:
VNEMY
vneMY (1) OKOM ZA OKO
Súvislosti medzi duchovným životom a biológiou s Palim Dankom
28.09.2018
SVÄTÉ OMŠE
SVÄTÁ OMŠA Z NÁMESTOVA
záznam z otvorenia festivalu Verím Pane
24.07.2026
VNEMY
vneMY (2) OHLUŠUJÚCE TICHO
S Palim Dankom
26.10.2018
VNEMY
vneMY (4) S CHUŤOU ŽIŤ A ŽUŤ
S Palim Dankom
21.12.2018
VNEMY
vneMY (26) PREHMATY A DOTYKY
S Palim Dankom
29.03.2019Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU
Reklamní partneri
