PRIJAŤ, ŽE SOM BOŽIE DIEŤA

(Hrniezny zvuk)
(Spelivý šum Čítanie z listu Hebrejom. Bratia v boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi a zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom. Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou ani neklesaj, keď ťa on karhá. Lebo koho Pán miluje, toho tresce a šľa každého, koho prijíma za syna. Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná. Neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila. Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé nevykĺbilo, ale skôr, aby sa uzdravilo. Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. Počuli sme Božie slovo. Bohu vďaka. Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti voči tým, čo sa ho boja. Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti voči tým, čo sa ho boja Dobroreč duša moja Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč duša moja Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti voči tým, čo sa ho boja. Ako sa Otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení. Pamätá, že sme iba prach. Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti voči tým, čo sa ho boja. No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť voči tým, čo sa ho boja. A jeho spravodlivosť chráni ich dedné deti. Tie, čo zachovávajú jeho zmluvu. Milosrdenstvo Pánovo je od večnosti voči tým, čo sa ho boja. Aleluja, aleluja, aleluja. Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán. Ja ich poznám a ony idú za mnou. Aleluja, aleluja. (Štyri sekundy čičkanie Pán s vami. I s duchom tvojím. Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Ježiš prišiel do svojej vlasti. Jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo a zázraky, čo sa dejú jeho rukami? Vari to nie je César, syn Márie a brat Jakuba a Jozefa, Judu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, ibaže vložením rúk uzdravil niekoľkých chorých a čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. Počuli sme slovo Pánovo Chvála tebe, Kriste Škodne. (štyri sekundy ticho Pamätám sa, keď som raz bol na eh, viacerí sme boli na jednej návšteve aáá ta pani, v ktorej, u ktorej sme boli doma, tak mala tak kdesi položené okuliare a ja len tak som si ich zobral a dal som si ich na oči a pozrel som sa na svoj mobil, ktorý som držal v ruke. A s takým údivom som vtedy zrazu videl, že-že úplne ten obrázok je ostrejší a písmenká viem viac čítať a tak som sa sám zasmial a pýtal som sa, že aké silné máte okuliare a vlastne vtedy prvýkrát som si uvedomil, že-že asi bude dobré pre mňa tiež mať okuliare, lebo vidím potom tie písmenká naozaj také istejšie, jasnejšie a-a nemusím potom hádať, že čo tam je. A myslím si, že-že-že mnohí z vás asi tiež nosíte okuliare. Možno aj teraz, keď sledujete svätú omšu, máte okuliare, aby ste dobre videli na obrazovku. Niektorí možno tiež používate na čítanie, niekedy používame, keď je príliš silné slnko, aby sme si chránili, že to sú okuliare, ktoré nám pomáhajú v živote, v takom bežnom normálnom živote a teraz viete, že aké okuliare si môžeme dať na ten náš duchovný pohľad?Že teraz to, čo robíme, tak vidíme fyzickými očami, že sme na svätej obši, počujeme fyzickými ušami Božie slovo, modlitby, zapájame sa spoločne do nich. Ale čo sa deje v tom duchovnom svete, do ktorého cez práve toto duchovné naše počínanie vstupujeme? Fyzická vec, to-to naše pôsobenie, videnie, počutie nás prepína a pozýva do toho duchovného sveta. A čo v ňom vidíme? Vieme dobre, že každý z nás máme anjela strážneho. Je okolo nás teraz ten anjel? Asi-asi nikto z nás ho nevidí, teraz nejakými fyzickými očami asi nie, ale duchovným zrakom my môžeme si to aspoň uvedomiť, že on je pri mne, že-že ma chráni, od rána je pri mne, že teraz naozaj som v spoločnosti Boha, ktorý ma privítal, keď som vstúpil do toho vzťahu s ním a keď som otvoril srdce pre jeho prítomnosť a-a mám pocit, že niekedy my naozaj potrebujeme pracovať na tom, aby ako aj ako ľudia, ale aj ako tí, ktorí máme v sebe ducha, sme chrámom ducha. Sme videli ten duchovný pohľad a mali ho taký akokeby jasnejší. Všimnite si dnes v Evanjeliu. Nazaretské čania pozerajú na Ježiša, ktorý je u nich v synagóge, hovorí a-a celý ten proces je ta-taký, že najprv sa pýtajú, že skade to tento má. Oni ho fyzickými očami videli možno od detstva, možno sa tam s nimi s ním hrali niektoré deti a ja neviem, vyrastali, poznali Jozefa a Máriu. A teraz zrazu on začne hovoriť tam a oni fyzickými očami sa pozerajú ó, skade to má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? A vtedy začína to ich ľudské zmýšľanie. Avšak to nie je brat Jozefa, Jakuba, Judu a Šimona. Nie je to syn Márie. Hej, a teraz zrazu akokeby príde také spochybnenie a ešte nakoniec si povedia, že, že tam na konci je napísané, že a pohoršovali sa na ňom. Oni mali zapnutý len ľudský pohľad a nevideli v Ježišovi to podstatné, hej, čo vieme vidieť iba srdcom alebo našimi vnútornými očami. Nespoznali, nerozpoznali v ňom Božieho Syna, a preto boli ochudobnení. A na konci toho evanjelia zrazu bolo, že a Ježiš odišiel inde a nemohol tam urobiť veľa zázrakov, len pár ľudí uzdravil vkladaním rúk A teraz viete my akokeby by sme potrebovali do toho vstupovať, že vidieť to, čo Pán Boh koná v našich životoch a možno zapnúť ten náš duchovný zrak a byť akokeby taký citlivý na to. Pán Boh nás vedie v tom, že o nás chce vychovávať. On nás vedie na tú dobrú cestu a chce nás premieňať v našom vnútri, aby sme odrážali Jeho svätosť a jeho slávu. Dnes v Liste Hebrejom sme mali napísané, že-že syn môj nepohŕdaj Pánovou výchovou ani neklesaj, keď ťa on karhá. A teraz povedzte mi, akú Pánovu výchovu prežívame v poslednom týždni, v poslednom mesiaci? Na čom pracuje Boh v mojom živote? Kde ma chce posunúť? Ideme ako tí, ktorí naozaj očakávame, že Boh vstupuje reálne do nášho života a že nás formuje práve k tomu, aby sme rástli od slávy k sláve, aby sme boli svätejší, aby sme sa mu viac podobali, aby v nás bolo viac jeho lásky, viac Jeho milosti, aby sme vyžarovali viac svetla. Ja verím, že Boh toto robí, lebo mu na nás záleží, len my, akokeby by sme niekedy mohli mať vypnuté tie naše duchovné zraky a nevnímame tu Pánovu výchovu, hej Dokonca tam autor Listu Hebrejom hovorí o tom, že-že koho Pán Boh miluje, toho tresce a šľahá každého, koho prijíma za syna. Je to na našu nápravu, že znáša, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Keď Boh so mnou zaobchádza ako so synom, ja potrebujem akokeby vedieť, že on ma vychováva k niečomu, čo je dobré, čo je podstatné, a potrebujem to hľadať. Ale ja, keď nevidím a nevnímam to jeho, to jeho kráčanie v mojom živote, tak môžeme byť o to ochudobnení. Pápež František pred nejakým časom mal takú sériu katechéz o rozlišovaní. A v jednej tej katechéze on hovorí, že vyžaduje si, aby som poznal sám seba, aby som vedel, čo je pre mňa dobré tu a teraz a teraz viete, my môžeme sa poznať sami seba. A ja verím, že sa poznáme, že keď sa vidíme ráno v zrkadle, že nepovieme, vitaj sused, ale vieme, že to sme my, ale to je naše vonkajšie znova to poznanie. Ale teraz viete, čo sa odohráva v našom srdci O čo teraz pri akokeby prechádzal zápas? Prebieha ten zápas v našom vnútri. O čo teraz? O moje myšlienky, o moje srdce, o moje nastavenie, o moje túžby, o moje možno sudenie iných, kde ja potrebujem akokeby prijať ten vstup od Pána, aby som sa posunul. Ja keď sa nepoznám, keď netrávim možno aj čas sám so sebou, keď nevstupujem do hĺbky môjho bytia a možno nevidím takú pravdu o sebe, tak potom akokeby môžem ísť tak intuitívne. Ale toto je nebezpečné, lebo v duchovnom živote ísť len nejako nejakou intuíciou a neprežívať naozaj to Božie vedenie, môže byť to, že kdesi spadneme do jame, kdesi ublížime si alebo môžeme odbočiť z tej správnej cesty. Čiže tá prvá vec v tom rozlišovaní a prijímaní Pánovej výchovy. Pápež hovorí, že je poznať sám seba, vstúpiť do seba ako byť konfrontovaný, možno sám so sebou, že kto som ja, o čo mi ide, aké sú moje motivácie? Prečo robím to, čo robím? Jednoducho byť tí, ktorí, ktorí do toho ideme A pápež pokračuje a hovorí hneď druhú vec, že predtým za tým, ako sa ja poznám, potrebujeme a v tom rozlišovaní a kráčaní, v tej výchove. A on hovorí, že predovšetkým si vyžaduje synovský vzťah s Bohom. Boh je Otec a nenecháva nás samých. Je vždy ochotný poradiť nám, povzbudiť nás, prijať nás. Čiže ten ďalší krok po tom, ako poznáme seba alebo poznávame seba, je prijať to, že sme Boží synoviaA jednoducho to ako keby tak pustiť do nášho vnútra. Sme Boží synovia a dcéry a Bohu na nás veľmi záleží. Veľmi. Dnes, včera, zajtra, každý deň. A ja zrazu, keď toto prijmem, tak môžem ako keby tak oveľa ľahšie kráčať, že si poviem, že Bože, tak ty ma veď ty ma naozaj vychovávaj a ja chcem prijímať tú tvoju výchovu, lebo viem, že ty mi nechceš nikdy nič zlé. Boh nemôže chcieť niečo zlé. On je v podstate dobrý a to dobro chce aj v mojom živote. Chce kráčať so mnou k tomu, aby ja som prežíval plnosť života. Ježiš o tom povedal, že ja som prišiel preto, aby ste mali plnosť života a ja jednoducho sa uvoľňujem preto. Čiže prvá vec je poznať sám seba. Druhá je prijať to, že Boh je môj Otec a chce ma sprevádzať. A tretia vec je to, že ja potrebujem prijať aj to, že Pán Boh nie je ten, ktorý by mi vnucoval svoju vôľu. Svätý Otec to hovorí, že Boh tiež chce, aby sme boli synmi a dcérami, nie otrokmi, ale slobodnými deťmi. A láska sa dá žiť len v sobo-v slobode. Boh nám nevnucuje svoju vôlu. On nám ponúka tú cestu. On nás ňou chce viesť. Jednoducho on je ten, ktorý je tolerantný k mojim rozhodnutiam. Ale ja keď mu poviem Otec, prosím ta, vychovávaj ma, veď ma po tých správnych cestách, tak ja potom potrebujem byť otvorený na to jeho sprevádzanie a usmerňovanie v mojom živote a očakávať naozaj to, že to bude niečo, čo bude dobré a že ma to privedie do tej správnej cesty. Takže ja dnes vás chcem pozvať, milí bratia a sestry, k tomu, aby sme možno aj tie okuliare, ktoré používame tak, ako keby si tak prosili v duchovnom svete, že, že Bože, pomôž mi dať tie okuliare aj na moje srdce. Pomôž mi, aby som videl to, čo ty robíš, kde ma pozývaš, kde ma chceš premieňať, K čomu ma chceš priviesť? Viete, keď chytíme v tom duchovnom svete, to je Ho, to Jeho vedenie, tak náš život sa stane akokeby takým istejším, že zrazu budeme mať tú pôdu pod nohami pevnejšiu a budeme kráčať istejšími krokmi. Lebo vieme, že Boh je s nami, že je náš Otec, že nás vedie k tým dobrým veciam Nenechajme sa od toho okradnúť, že Nazaretčania sa nechali okradnúť o tú Božiu prítomnosť uprostred nich. Možno mohli zažiť oveľa viac zázrakov. Možno mohli počuť slová, ktoré by premienili ich životy, ale jednoducho pozerali len ľudsky. Nech náš pohľad dnes je naozaj taký duchovný a nech vidíme tu Božiu dobrotu a lásku v našich životoch. Otec, ani teraz ťa nevidíme fyzickými očami, ale vieme, že nás počuješ, že si s nami. Ďakujeme, že sa môžeme volať, že sme Tvoji synovia a Tvoje dcéry. Ďakujeme za Tvoju lásku. Ďakujeme, že si nad nami nezlomil palicu a že s nami kráčaš, že nás miluješ, máš s nami trpezlivosť, si k nám verný. Prosíme o Tvoje požehnanie pre dnešný deň a nauč nás vidieť s našimi duchovnými očami. Amen (pozostavová muzika)…