Tit.
Titulky v tomto videu su generované automaticky. Môžu obsahovať preklepy a gramatické chyby.
08.01.2025
13:20 min.
Titulky od AI
Zobrazené 134x

SKÚSENOSŤ POZNANIA SRDCA DRUHÉHO

káže dp. Peter Sykora (Mk 6, 34-44)

streda po Zjavení Pána

Prepis videa

cca 8 min čítania • 1414 slov

(hravé intro)
Čítanie z prvého listu svätého apoštola
Jána.


  • (hravé intro)
  • Čítanie z prvého listu svätého apoštola Jána.
  • Milovaní. Milujme sa navzájom, lebo láska je z
  • Boha. A každý, kto miluje, narodil sa z Boha
  • a pozná Boha. Kto
  • nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je
  • láska.
  • A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal
  • svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze
  • neho mali život.
  • Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale
  • že On miloval nás a poslal svojho Syna ako
  • zmiernu obetu za naše hriechy. Počuli
  • sme Božie slovo. Chvála patrí Duchu.
  • (hravé intro hudby)
  • Budú sa ti klaňať, Pane,
  • všetky národy
  • sveta.
  • Budú sa ti klaňať,
  • Pane, všetky národy
  • sveta.
  • Bože, zver svoju právomoc
  • kráľovi, kráľovmu
  • synovi svoju
  • spravodlivosť, aby
  • spravodlivo vládol nad tvojím
  • ľudom a podľa práva nad
  • tvojimi chudobnými.
  • Budú sa ti klaňať,
  • Pane, všetky
  • národy sveta.
  • Vrchy nech ľudu prinesú pokoj
  • a pahorky spravodlivosť.
  • Prisúdi právo ľuďom
  • úbohým, poskytne pomoc
  • deťom bedára.
  • Budú sa ti klaňať,
  • Pane, všetky
  • národy
  • sveta.
  • V
  • jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a
  • plnosť pokoja. Kým
  • mesiac nezhasne
  • a bude panovať od mora až k moru
  • a od rieky až na kraj
  • zeme.
  • Budú sa ti klaňať, Pane,
  • všetky národy sveta.
  • Aleluja!
  • Aleluja.
  • (hravé zapojenie do božstiev) Aleluja, aleluja.
  • Pán ma poslal hlásať
  • evanjelium chudobným,
  • oznámiť zajatým, že budú
  • prepustení.
  • Aleluja,
  • aleluja.
  • Pán s vami. I s vašou duchovou prítomnosťou.
  • Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka.
  • Sláva tebe, Pane. Keď Ježiš
  • videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli
  • ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým
  • veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho
  • učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a je už veľa
  • hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a
  • dedín kúpiť si niečo na jedenie." On im odpovedal:
  • "Vy im dajte jesť." Vraveli mu: "Máme ísť
  • nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?" Opýtal sa
  • ich: "Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť."
  • Keď to zistili, povedali: "Päť a dve ryby." Tu im
  • rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu a
  • posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.
  • Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu,
  • dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby
  • im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil
  • všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte
  • nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov rýb.
  • A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.
  • Počuli sme slovo Pánovo. Chvála
  • patrí
  • Pánovi. Milovaní bratia a sestry!
  • Ak sme normálni ľudia a verím, že všetci sme,
  • máme istotne všetci jednu peknú skúsenosť
  • s poznaním srdca toho druhého. Poznáte
  • to? Keď sa niekto pred nami tak vo svojom
  • otvorí, porozpráva možno svoj životný príbeh
  • alebo vyrozpráva svoju konkrétnu situáciu, že zrazu
  • máme pocit, že ho poznáme, že vieme, čím
  • žije. A my tomuto pocitu hovoríme
  • súcit. Je taká pekná slovná hračka v slovenčine,
  • Že je to akokeby súzvuk dvoch citových svetov.
  • Keď sa dve srdcia stretnú a zrazu si rozumejú.
  • A to je na rôznych úrovniach.V latinských jazykoch to ide
  • ešte hlbšie. Compassione, to slovíčko
  • hovorí o tom, že vlastne spolu dokonca dokážeme
  • trpieť, že sme ochotní až tak poznať toho druhého
  • človeka, že už cítime jeho citový
  • svet. A hovorím to preto, lebo je to
  • tak vzácna vlastnosť každého človeka, že je dobré
  • raz za čas si ju uvedomiť a je krajšie si ešte uvedomiť
  • to, že tú vlastnosť nám dal Boh ako jednu zo
  • základných vlastností človeka vôbec., lebo tá
  • vlastnosť súcitu je absolútne vlastná Bohu.
  • Evanjeliá o tom svedčia na mnohých miestach a aj dnešná stať evanjelia
  • nám svedčí o tom, že Boh má súcit s
  • človekom. Všimli ste si? Kristus sa
  • zľutoval. Bolo mu ľúto zástupu, že chodia ako bludné
  • ovce, by sme povedali v slovenčine.
  • A teda ich vyučuje, lebo videl, že boli hladní,
  • duchovne hladní, zmetení. My tak
  • isto sme často v dnešnej dobe zmetení z rôznych ohľadov
  • a Boh má súcit s nami. Chce vstúpiť do nášho citového sveta,
  • prežívame. A potom dokonca sa stará aj o tie
  • potreby, keď vidí, že sú hladní, rovnako má
  • súcit s človekom a tým zázračným spôsobom
  • všetkých nasýti. A tých statiev evanjeliu je ešte viac,
  • súcit s hriešnicou a s hriešníkom, zubalenou
  • vdovou, ktorá prišla o syna, keď má súcit s Lazarovou
  • rodinou a s ním samotným. Pamätáte si tie state, keď
  • zaplakal? Lebo Boh je taký. Má
  • súcit s človekom. Je mu vlastné, že otvára
  • svoje srdce pre človeka
  • a čaká aj od nás, že otvoríme svoje srdce pred ním a že
  • tie citové svety sa akýmsi spôsobom v tom súcite
  • jednoducho spoja. Čo to znamená pre nás?
  • Všimnúť si, ako je Boh súcitný a učiť sa tomu.
  • Lebo všimnite si, že keď je Boh súcitný s človekom,
  • nevyčíta človeku nič. Kristus v dnešnom evanjeliu nevyčítal
  • tomu zástupu, že, že prečo ste takí zmetení?
  • Prečo niečo pre to nerobíte? Žiadna výčitka.
  • Nepovedal im, prečo nemáte chleba na cestu,
  • vonku, nie na tú lúku. Nič im nevyčíta,
  • nepozerá sa na ich minulosť, dokonca nehovorí im:
  • tak si to poriešte." Pozerá na ich konkrétnu situáciu, lebo
  • taký je Boh a snaží sa v tej konkrétnej situácii
  • pomôcť. Jeho súcit je totiž úplne konkrétny a
  • aktívny, ako to povedal svätý Augustín, ktorý hovorí, že Boh
  • sa o nás tak stará, ako keby sme boli jediní na
  • svete. Ako keby myslel iba na nás.
  • Taký silný je jeho súcit. A znamená to pre nás
  • výzvu, aby sme aj my sa takto učili byť
  • Aby sme pochopili, že byť súcitný znamená ísť do
  • služby, vychádzať zo seba, zo svojho
  • egoizmu, zo svojho pohodlia. Že byť
  • súcitný znamená
  • jednoducho vyjsť a všimnúť si druhého človeka
  • a pokúsiť sa urobiť pre neho aspoň niečo.
  • Ako to hovorí iná svätica matka Terézia, ktorá rada spomínala: „Keď
  • nemôžeš nasýtiť sto ľudí, nasyť aspoň jedného, ale urob
  • to." Ale urob to.
  • Je to naozaj niečo absolútne konkrétne?
  • Lebo my, katolíci modernej doby, sme takí trošku alibisti, nie?
  • Že vieme veľa vecí rozprávať, ale skutek utek, ako sa
  • hovorí v češtine. Chýba nám tá akcia toho
  • súcitu. Chýba nám to, aby sme do toho išli.
  • A ono to často vôbec nie je ťažké. Stačí si iba
  • všimnúť človeka. Čítal som dávno jeden taký pekný príbeh.
  • V nejakom mestečku bola v parku lavička, na ktorej sedávala jedna
  • staršia pani. Bola smutná,
  • zádumčivá, a tak si ju dlho nikto nevšímal.
  • Jedného dňa si k nej prisadol malý chlapec, ktorý si tam hral
  • a ponúkol ju čokoládovou tyčinkou.
  • Ona si vzala, krásne sa usmiala
  • a na ďalší deň na oplátku doniesla tomu chlapcovi
  • jabĺčka. A tak sa títo dvaja stretávali každý deň
  • chvíľku. Niekedy si čosi vymenili, nejaký darček,
  • inokedy len tak sledovali, ako sa zapĺňa
  • park. Potom sa tej pani niekto niek-niekto
  • spýtal: „Prečo tam tak sedíte s tým chlapcom a tak
  • spolu trávite?" A ona hovorí:
  • „Pretože on mi ukázal dobro." A hovorí: „Po smrti
  • manžela som mala pocit, že už nikto o mňa nemá
  • žiadny záujem. A ten chlapec mi opäť ukázal, že som
  • pre niekoho dôležitá. Možno iba kvôli tomu
  • jabĺčku." A ono sa doma mamka pýtala toho chlapca a
  • hovorí: „Čo tam robíš s tou pani celé hodiny, keď
  • spolu sedíte a rozprávate?" A on
  • hovorí: „Ja sa teším, lebo keď jej darujem niečo, napríklad
  • tú čokoládu, ona sa usmeje ako naša babka.
  • A vtedy pre mňa svieti slnko." Praji bratia a
  • sestry, nie je ťažké vstúpiť
  • do citovej sféry iného človeka. Stačí trošičku
  • otvoriť srdce, nič viac. Takto to robí náš
  • Boh, pretože je súcitný a stačí urobiť len
  • niečo. Ako to hovoril svätý František veľmi
  • hovoril: „Najprv urob, čo je potrebné.
  • Potom urob, čo je možné
  • a potom dokážeš aj nemožné."
  • A to je celý princíp súcitu. Urobiť, čo je
  • potrebné, to vieme. Aj dnes nás veľa vecí
  • čaká. Potom spravme to, čo je možné.
  • Buďme aktívni, vyjdime zo seba, zo svojho egoizmu a potom
  • dokážeme robiť až zázraky.
  • Lebo toto je vlastnosť, ktorú má Boh a ktorú
  • daroval každému jednému z nás. Tá vlastnosť sa volá
  • súcit, k ktorej nás Boh dnes
  • pozýva. Praji bratia a sestry, ak
  • máme pár skúseností zo života, kedy sa naše srdce
  • spojilo so srdcom niekoho iného v takej ozajstnej
  • ľudskosti, v láske, v
  • otvorenosti, skúsme túto skúsenosť opäť otvárať.
  • Je to v našich rukách. Pamätajme si, túto
  • vlastnosť máme ako Božiu vlastnosť v našich
  • životoch. Skúsme ju využívať aj dnes.
  • Verím tomu, že aj dnešný deň nám prinesie veľa
  • možností. Urobme teda dnes, čo je
  • potrebné, potom, čo je možné
  • a uvidíte aj nemožné.
  • Amen.
Skryť prepis

Pre stiahnutie videa je nutné overenie, že nie ste robot.

Ďalšie časti v archíve

Tipy z E-SHOPU

Reklamní partneri
Radio LumenRadio VaticanaACNTKKBSSlovo PlusCineLuxISPO