SPOLOČENSTVO A VYBAVENIE OHLASOVATEĽA
káže don Jozef Luscoň, SDBštvrtok 4. týždňa v Cezročnom období
Prepis videa
(hravá klavírová hudba)
(Vodné šumenie Čítanie z prvej knihy Kráľov. Keď sa priblížil deň Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Ja nastupujem cestu každého pozemšťana. Ty buď silný, buď muž a zachovávaj rozhodnutia Pána, svojho Boha. Kráčaj po jeho cestách a dodržuj jeho zákony, príkazy, ustanovenia a výroky, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby sa ti darilo všetko, čo podnikneš, a všade, kam sa obrátiš, aby Pán potvrdil svoje slovo, ktoré povedal o mne. Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú verne celým srdcom i celou dušou kráčať predo mnou, nikdy nebude odstránený tvoj potomok z trónu Izraela." Potom Dávid usnul so svojimi ocami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov, v Hebróne kraľoval sedem rokov, v Jeruzaleme tridsať tri rokov. Na trón svojho otca Dávida nastúpil Šalamún a veľmi sa upevnilo jeho kráľovstvo. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Zvelebený buď Pane, Bože nášho otca Izraela od vekov naveky. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Tvoja je, Pane, vznešenosť i moc, sláva, jas a veleba. Lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, Pane, kráľovstvo. Ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Od teba pochádza bohatstvo i sláva. Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Tvoja ruka robí všetko veľkým a mocným. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Aleluja! Aleluja, aleluja! Priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Aleluja, aleluja. Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Ježiš zvolal dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič. Ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom vedľa chorých a uzdravovali. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Vidíme, že misia Pána Ježiša pokračuje a že to nechce robiť len sám, ale robí to skrz ľudí. Čiže aj tá spása troška tak závisí od ľudí, spása ďalších, či budeme aktívni alebo nie. A dneska máme také smernice, ako by mali vlastne konať jeho apoštoli, jeho učenci. Poznám ešte aj iné, troška také rozšírené smernice a možno je to aj dobre dať si dokopy to všetko, aby sme možno aj my takto išli v dnešných časoch, lebo nás Pán Ježiš má nás dnes, v dnešných časoch. Takže poslal ich po dvoch. V židovskom národe bolo tak, že keď dvaja niečo svedčili, tak sudca to uznal za pravdu. Takže keď išli po dvaja, tak to, čo svedčili o Božom kráľovstve, tak zároveň to považovali tí druhí. Áno, je to tak, veď oni svedčia. Takže toto bol jeden dôvod, prečo po dvoch. Ďalší dôvod bol, že keď tých dvoch videli ľudia, ako si rozumejú, akosi nadbieha-- akosi pomáhajú, tak zrazu ten tretí môže povedať: "Ja chcem patriť do ich spoločenstva, jak dobre oni žijú." A to je to najväčšie svedectvo tej komunity alebo tých ľudí pre ďalších. No a potom to, že im dal moc nad nečistými duchmi, tak to nemali zo seba, však? To dostali taký Boží dar. Prikazali im, aby nebrali so sebou veľa vecí A tuto môžeme dať do kontextu také troška histórie, pretože keď si pozrieme, kde je Svätá Zem Palestína, tak vidíme, že tam hore sa nachádzalo to Grécko a boli tam rôzni filozofia, aj veľkí filozofia, ale boli tam aj takí, ktorí..Potom si zarábali tým, že chodili ako potulní, všelijakí ekletici vyberali, čo sa hodí, čo ľudia radi počujú. Povedzme taký moderný alebo teda vtedajší menežment a všelijaké osobné veci im riešili. A povedzme, možno dneska aj vy máte še nejakých poradcov ekonomických, takýchto, psychiatrov a všeličo. Tak oni mali takú funkciu a z toho žili, tí filozofi. A preto mali aj kapsae aj mešec, do čoho zbierali. Preto išli aj od domu k domu. Dneska sme to nepočuli, ale v tom väčšom poslaní je to tam tak, že Pán Ježiš hovorí: "Nechoďte od domu k domu," lebo nám sa to zdá, že by práve sme mohli hlásať od domu k domu. A Pán Ježiš chcel troška inakších mať tých svojich učeníkov aj štýl práce než tí, čo prichádzali zvrchu, lebo tí viedali vdovy a tak ďalej a keď to tam už všetko dokončili, išli k ďalšiemu domu. V tom väčšom poslaní tých sedemdesiatich dvoch je dokonca aj také, že: "Nepozdravujte cestou nikoho." Možno to deti nechápu, keď sa to číta, lebo vy im aj hovoríte, že pekne pozdrav, pekne pozdrav. Ale ona tá myšlienka je veľká, pretože v tej mentalite vtedajších Židov bolo, hovorí sa, že ráno išli na trh a vrátili sa neskoro v noci, čo pozdravili Izáka, Benjamína. Čo máš nové? Nemáš niečo na predaj? A tak ďalej. Takže nemajú sa zdržiavať, ale ísť tak priamo na koreň veci. Tak. No dokonca ešte aj v tom väčšom bolo, že čo vám dajú na jedenie, tak to zjedzte. Nebuďte výberčiví. Takže všetko to malo byť také praktické, ale to podstatné je, že hlásali Božie kráľovstvo, hlásali príchod Pána Ježiša a že on to všetko začína a chcel ich presvedčiť nie na silu, ale ponukou dialogu, inteligentnou ponukou, že niečo sa tu deje a prichádza Mesiáš a on ide založiť to Božie kráľovstvo v tom plnom význame. Viera sa nedá natlačiť. To je ten František Salesky. Pamätáte na ten jeho geniálny výrok? Nič nasilu, všetko s láskou. Lebo tá viera, tú môžeme zapáliť druhého tým, že my žijeme. Viera sa zapáľuje od ducha k duchu. Nedá sa vtlačiť, choď, musíš veriť, Henka, to. To ten človek musí prijať A my musíme hľadať spôsob, bod prístupu. Ja hovorím niekedy, ako keď sa drevo kála, keď je múdry drevorubač, alebo ten, čo to robí, tak pozrie, kde slnko ten peň nejak tak od prírody naštrbí a tam praskneme tú sekeru a tam sa to rozštiepi. Keby si to prasklo do toho uzla, do senka, ako sa hovorí po goralsky, tak ešte zlomíš sekeru a ublížiš si aj sekere aj sebe, lebo sa to odrazí. Takže nič na silu, všetko s láskavosťou, s láskou. A som povedal, že inteligentná ponuka to robí Boh s nami. On vie tak pripraviť také veci od neho pochádzajúce, že nám stále niečo pekné ponúka. Keď to prijmeme, ponúkne ďalšiu a ďalšiu. On nenúti ani netiahne do Božieho kráľovstva, že musíš tam vstúpiť a dokonca ani do neba ťa nevtiahne, ak nechceš. Všetko je na základe slobody a lásky. Čo z toho by sme teda zobrali do dnešného života? Ja si myslím, že treba nám prehĺbiť mnohé veci aj v náboženskom živote, aj tú komunikáciu, aj spôsob odovzdania viery, aj spôsob, ako ja budem dávať otázky, také múdre, aby to nejak vŕtalo v úvodzovkách, v tom druhom Pán Ježiš mal dvestodvadsať otázok, lebo nechcel niekedy hneď poriešiť ľuďom vec. Ale tá otázka, keď ide, tak ona tam blúdi kdesi a človek hľadá odpoveď a ten Duch Svätý to aj posúva, však? To je jedna z ciest. Máme ďalšie možnosti, ako šíriť Božie kráľovstvo, či už cez literatúru, všelijakú, nejakým dobrým filmom, spoločenstvom, hlbokým rozhovorom. Len tak, že svedčím tým, že som, že vediem dobrý život, že v ľuďoch vzniká otázka, odkiaľ to má tento? A keď to tak dlhšie robíme, tak možno bude aj zisťovať a zistí, že ten človek je veriaci, kvalitný. Zakončím takou zvláštnou myšlienkou, že bol nejaký Ribi. Ribi, to je taký výskumník, ktorý si položil takú otázku, že v čom sa líšia v dnešnom svete kresťania, katolíci a nie kresťania, neveriaci. A zistil takú zvláštnu vec, že v štýle života sa skoro ani nelíšia. Že katolíci žijú tak, ako keby ani neverili, tak ako tí druhí. A to je dosť také upozornenie pre nás, však? Že nejakým spôsobom viac nasaď Pána Boha, nebáť sa svedčiť, nebáť sa ísť na tú misiu Dobre, zakončíme tým, že kto je povyrmovaný, je veľvyslanec. Aký veľvyslanec? Že ja pôjdem do Londýna, do Anglicka, niekde do Francúzska? Nie, nie. Si veľvyslanec do tej situácie, do ktorej vchádzaš. Si veľvyslanec Boží, aby si to tam poriešil, aby si priniesol do sveta troška viacej dobra Pána Ježiša, Pána Boha, aby sa to začalo tam vyjasňovať, kdesi. Tak to môže byť aj pekné predsavzatie na dnešný deň. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muzika)
- (hravá klavírová hudba)
- (Vodné šumenie Čítanie z prvej knihy Kráľov. Keď sa priblížil deň Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Ja nastupujem cestu každého pozemšťana. Ty buď silný, buď muž a zachovávaj rozhodnutia Pána, svojho Boha. Kráčaj po jeho cestách a dodržuj jeho zákony, príkazy, ustanovenia a výroky, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby sa ti darilo všetko, čo podnikneš, a všade, kam sa obrátiš, aby Pán potvrdil svoje slovo, ktoré povedal o mne. Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú verne celým srdcom i celou dušou kráčať predo mnou, nikdy nebude odstránený tvoj potomok z trónu Izraela." Potom Dávid usnul so svojimi ocami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov, v Hebróne kraľoval sedem rokov, v Jeruzaleme tridsať tri rokov. Na trón svojho otca Dávida nastúpil Šalamún a veľmi sa upevnilo jeho kráľovstvo. Počuli sme Božie slovo Bohu vďaka. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Zvelebený buď Pane, Bože nášho otca Izraela od vekov naveky. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Tvoja je, Pane, vznešenosť i moc, sláva, jas a veleba. Lebo tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, Pane, kráľovstvo. Ty si vyvýšený ako hlava nad všetkým. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Od teba pochádza bohatstvo i sláva. Ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Tvoja ruka robí všetko veľkým a mocným. Pane, ty panuješ nad všetkými. V tvojej ruke je moc a sila. Aleluja! Aleluja, aleluja! Priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu. Aleluja, aleluja. Pán s vami I s duchom tvojím Čítanie zo Svätého Evanjelia podľa Marka. Sláva tebe, Pane. Ježiš zvolal dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič. Ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. A povedal im: "Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby vás na niektorom mieste neprijali ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim." Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom vedľa chorých a uzdravovali. Počuli sme slovo Pánovo. Chvála tebe, Kriste. Vidíme, že misia Pána Ježiša pokračuje a že to nechce robiť len sám, ale robí to skrz ľudí. Čiže aj tá spása troška tak závisí od ľudí, spása ďalších, či budeme aktívni alebo nie. A dneska máme také smernice, ako by mali vlastne konať jeho apoštoli, jeho učenci. Poznám ešte aj iné, troška také rozšírené smernice a možno je to aj dobre dať si dokopy to všetko, aby sme možno aj my takto išli v dnešných časoch, lebo nás Pán Ježiš má nás dnes, v dnešných časoch. Takže poslal ich po dvoch. V židovskom národe bolo tak, že keď dvaja niečo svedčili, tak sudca to uznal za pravdu. Takže keď išli po dvaja, tak to, čo svedčili o Božom kráľovstve, tak zároveň to považovali tí druhí. Áno, je to tak, veď oni svedčia. Takže toto bol jeden dôvod, prečo po dvoch. Ďalší dôvod bol, že keď tých dvoch videli ľudia, ako si rozumejú, akosi nadbieha-- akosi pomáhajú, tak zrazu ten tretí môže povedať: "Ja chcem patriť do ich spoločenstva, jak dobre oni žijú." A to je to najväčšie svedectvo tej komunity alebo tých ľudí pre ďalších. No a potom to, že im dal moc nad nečistými duchmi, tak to nemali zo seba, však? To dostali taký Boží dar. Prikazali im, aby nebrali so sebou veľa vecí A tuto môžeme dať do kontextu také troška histórie, pretože keď si pozrieme, kde je Svätá Zem Palestína, tak vidíme, že tam hore sa nachádzalo to Grécko a boli tam rôzni filozofia, aj veľkí filozofia, ale boli tam aj takí, ktorí..Potom si zarábali tým, že chodili ako potulní, všelijakí ekletici vyberali, čo sa hodí, čo ľudia radi počujú. Povedzme taký moderný alebo teda vtedajší menežment a všelijaké osobné veci im riešili. A povedzme, možno dneska aj vy máte še nejakých poradcov ekonomických, takýchto, psychiatrov a všeličo. Tak oni mali takú funkciu a z toho žili, tí filozofi. A preto mali aj kapsae aj mešec, do čoho zbierali. Preto išli aj od domu k domu. Dneska sme to nepočuli, ale v tom väčšom poslaní je to tam tak, že Pán Ježiš hovorí: "Nechoďte od domu k domu," lebo nám sa to zdá, že by práve sme mohli hlásať od domu k domu. A Pán Ježiš chcel troška inakších mať tých svojich učeníkov aj štýl práce než tí, čo prichádzali zvrchu, lebo tí viedali vdovy a tak ďalej a keď to tam už všetko dokončili, išli k ďalšiemu domu. V tom väčšom poslaní tých sedemdesiatich dvoch je dokonca aj také, že: "Nepozdravujte cestou nikoho." Možno to deti nechápu, keď sa to číta, lebo vy im aj hovoríte, že pekne pozdrav, pekne pozdrav. Ale ona tá myšlienka je veľká, pretože v tej mentalite vtedajších Židov bolo, hovorí sa, že ráno išli na trh a vrátili sa neskoro v noci, čo pozdravili Izáka, Benjamína. Čo máš nové? Nemáš niečo na predaj? A tak ďalej. Takže nemajú sa zdržiavať, ale ísť tak priamo na koreň veci. Tak. No dokonca ešte aj v tom väčšom bolo, že čo vám dajú na jedenie, tak to zjedzte. Nebuďte výberčiví. Takže všetko to malo byť také praktické, ale to podstatné je, že hlásali Božie kráľovstvo, hlásali príchod Pána Ježiša a že on to všetko začína a chcel ich presvedčiť nie na silu, ale ponukou dialogu, inteligentnou ponukou, že niečo sa tu deje a prichádza Mesiáš a on ide založiť to Božie kráľovstvo v tom plnom význame. Viera sa nedá natlačiť. To je ten František Salesky. Pamätáte na ten jeho geniálny výrok? Nič nasilu, všetko s láskou. Lebo tá viera, tú môžeme zapáliť druhého tým, že my žijeme. Viera sa zapáľuje od ducha k duchu. Nedá sa vtlačiť, choď, musíš veriť, Henka, to. To ten človek musí prijať A my musíme hľadať spôsob, bod prístupu. Ja hovorím niekedy, ako keď sa drevo kála, keď je múdry drevorubač, alebo ten, čo to robí, tak pozrie, kde slnko ten peň nejak tak od prírody naštrbí a tam praskneme tú sekeru a tam sa to rozštiepi. Keby si to prasklo do toho uzla, do senka, ako sa hovorí po goralsky, tak ešte zlomíš sekeru a ublížiš si aj sekere aj sebe, lebo sa to odrazí. Takže nič na silu, všetko s láskavosťou, s láskou. A som povedal, že inteligentná ponuka to robí Boh s nami. On vie tak pripraviť také veci od neho pochádzajúce, že nám stále niečo pekné ponúka. Keď to prijmeme, ponúkne ďalšiu a ďalšiu. On nenúti ani netiahne do Božieho kráľovstva, že musíš tam vstúpiť a dokonca ani do neba ťa nevtiahne, ak nechceš. Všetko je na základe slobody a lásky. Čo z toho by sme teda zobrali do dnešného života? Ja si myslím, že treba nám prehĺbiť mnohé veci aj v náboženskom živote, aj tú komunikáciu, aj spôsob odovzdania viery, aj spôsob, ako ja budem dávať otázky, také múdre, aby to nejak vŕtalo v úvodzovkách, v tom druhom Pán Ježiš mal dvestodvadsať otázok, lebo nechcel niekedy hneď poriešiť ľuďom vec. Ale tá otázka, keď ide, tak ona tam blúdi kdesi a človek hľadá odpoveď a ten Duch Svätý to aj posúva, však? To je jedna z ciest. Máme ďalšie možnosti, ako šíriť Božie kráľovstvo, či už cez literatúru, všelijakú, nejakým dobrým filmom, spoločenstvom, hlbokým rozhovorom. Len tak, že svedčím tým, že som, že vediem dobrý život, že v ľuďoch vzniká otázka, odkiaľ to má tento? A keď to tak dlhšie robíme, tak možno bude aj zisťovať a zistí, že ten človek je veriaci, kvalitný. Zakončím takou zvláštnou myšlienkou, že bol nejaký Ribi. Ribi, to je taký výskumník, ktorý si položil takú otázku, že v čom sa líšia v dnešnom svete kresťania, katolíci a nie kresťania, neveriaci. A zistil takú zvláštnu vec, že v štýle života sa skoro ani nelíšia. Že katolíci žijú tak, ako keby ani neverili, tak ako tí druhí. A to je dosť také upozornenie pre nás, však? Že nejakým spôsobom viac nasaď Pána Boha, nebáť sa svedčiť, nebáť sa ísť na tú misiu Dobre, zakončíme tým, že kto je povyrmovaný, je veľvyslanec. Aký veľvyslanec? Že ja pôjdem do Londýna, do Anglicka, niekde do Francúzska? Nie, nie. Si veľvyslanec do tej situácie, do ktorej vchádzaš. Si veľvyslanec Boží, aby si to tam poriešil, aby si priniesol do sveta troška viacej dobra Pána Ježiša, Pána Boha, aby sa to začalo tam vyjasňovať, kdesi. Tak to môže byť aj pekné predsavzatie na dnešný deň. Pochválený buď Ježiš Kristus Naveky. Amen. (outro muzika)
Mohlo by vás zaujímať:
RUŽENEC
RADOSTNÝ RUŽENEC
záznam z púte do Ostrihomu
27.06.2026
EFFETA
EFFETA (275) - 29. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Antonom Červeňom, SDB, moderuje Katarína Pirohová
17.10.2025
EFFETA
EFFETA (272) - 26. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBí
s dp. Markom Rojákom, moderuje Henrieta Košecká Honzová
26.09.2025
EFFETA
EFFETA (265) - 19. NEDEĽA V CEZROČNOM OBDOBÍ
s dp. Ľubošom Pavlišinovičom, moderuje Katarína Pirohová
08.08.2025
PRÍHOVORY
PÔSTNE ZAMYSLENIE ROBERTA PASOLINIHO, OFMCAP
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. 2 Kor 5,17
08.03.2026Ďalšie časti v archíve
Tipy z E-SHOPU






